a žiadali Slovenské Okolie ako určitú formu územnej autonómie. Memorandum bolo realizované len čiastočne. Slovenské Okolie bolo samozrejme zamietnuté. Ak by im to dovolili, tak by sa chceli "osamostatniť" aj ostatné národy. Boli založené tri slovenské gymnáziá (Revúca, Kláštor pod Znievom a Martin). 4. augusta 1863 bola založená Matica slovenská (celonárodná kultúrna ustanovizeň). V roku 1867 nastalo rakúsko- uhorské vyrovnanie, ktoré vymedzilo kompetencie Rakúska a Uhorska. Keďže Uhorsko získalo praktickú nezávislosť na Viedni, národnostný útlak a prenasledovanie nemaďarských národov v Uhorsku mimoriadne zosilneli. V sedemdesiatych rokoch boli postupne likvidované výdobytky Memoranda. (Zrušené slovenské gymnáziá a zatvorená Matica slovenská). B.Björnson upozornil svetovú verejnosť na tragické udalosti, ktoré sa odohrali v Črenovej. 27. októbra 1907 padlo 15 mŕtvych. Slováci žili v národnostnom , politickom i ekonomickom útlaku. Osudy a postavenie Slovákov v druhej polovici 19. storočia boli veľmi podobné osudom a postaveniu Čechov v tomto období. Silná maďarizácia nejednej strane a germanizácia na strane druhej viedli k približovaniu oboch národov. V období prvej svetovej vojny sa národné aktivity Slovákov i Čechov preniesli do zahraničia. Sformoval sa tzv. "zahraničný odboj", ktorý postupne dospel k myšlienke vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Hlavní predstavitelia týchto aktivít Štefánik, Masaryk, Beneš museli však rozvíjať také aktivity, aby si problém Slovákov a Čechov v multietnickom Rakúsko- Uhorsku všimla a uvedomila medzinárodná verejnosť- zahraničie.

Konkrétne to boli nasledovné aktivity:
1. Vytvorili československé légie.
2. Vo februári 1916 v Paríži založili Československú národnú radu.
3. Nadviazali kontakty s významnými európskymi politikmi.

V roku 1918 Dohodové mocnosti došli k uzáveru, že Rakúsko- Uhorsko sa rozpadne a bude môcť vzniknúť aj Československo. Významná pre Slovákov bola Clevelandská dohoda z roku 1915, na základe ktorej mali mať Česi a Slováci v budúcej Česko- Slovenskej republike rovnoprávne postavenie. Zakotvovala princíp federalistického usporiadania vzťahov Čechov a Slovákov v budúcom spoločnom štáte.
Vznik Česko- Slovenskej republiky znamenalo pre Slovákov to, že sa konečne mohli cítiť slobodní a rovnoprávni. Deklarácia národa slovenského z 30. októbra 1918 (Martinská deklarácia) je vyjadrením zvrchovanej a slobodnej vôle a rozhodnutia Slovákov žiť v spoločnom štáte s Čechmi. Logicky spolu s Čechmi sa tak aj Slováci stali štátotvorným národom v Česko- slovenskom štáte. Ale oficiálna štátna politika čechoslovakizmu Slovákom tento štatút nikdy nepriznala! Isteže, postavenie Slovákov sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím silnej maďarizácie výrazne zlepšilo, ale Slovákom v spoločnom štáte nebol umožnený rovnaký rozvoj ako Čechom. Dominantným národom v období prvej Československej republiky (1918- 1939) i druhej Československej republiky (1945- 1992) boli Česi, preto postupne medzi Slovákmi opätovne vzrastala nespokojnosť. Dospelo to až k tomu, že 1. januára 1993 sme sa osamostatnili a vznikla Slovenská republika. Konečne slobodní a na nikom závislí.