Maďarizácia

Národ je skupina ľudí, ktorí majú spoločný jazyk, spoločné zvyky, kultúru a vlastné územie, na ktorom žijú. Plebejský národ je národ, ktorý vždy niekomu slúžil a ostatné národy ho využívajú vo svoj prospech.
Dejiny Slovenska sú pestré. Postupné formovanie národa, formovanie štátnosti. Najskôr to bola Veľkomoravská ríša. Stačí spomenúť významných panovníkov, ktorí sa nedali ovplyvniť Frankmi a bojovali za kresťanstvo, ktoré by bolo zrozumiteľné pre každého. Konštantín a Metod vytvorili staroslovienčinu ako jazyk Slovanov a písmo- hlaholiku. Už tu sa viedol zápas o vlastný jazyk a písmo. Nakoniec sa Veľkomoravská ríša rozpadla. Neboli sme jednotní, a to využili maďarské kmene. Zničili vnútorne oslabenú Veľkú Moravu. Sformoval sa Uhorský štát a my sme sa stali jeho súčasťou. Nikto nemohol nič namietať. Jednoducho za nás rozhodli silnejší a väčší. Nikto nemohol tušiť, čo nás čaká. Národné obrodenie, čiže sebauvedomovací proces Slovákov, bolo v dejinách Slovákov veľmi dôležitým obdobím. Tu vznikla potreba jazyka Slovákov, aby sme sa prostredníctvom jednotného jazyka stali tiež jednotní. V roku 1787 Anton Bernolák kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu. Tento jazyk nebol prijatý evanjelikmi. Pod vplyvom porážky Napoleona v Rusku vznikla myšlienka slovanskej vzájomnosti- idea všeslovanstva. Do popredia sa dostáva literatúra a aj kultúrny život.

Janko Matuška napísal text piesne NAD TATROU SA BLÝSKA a neskôr sa táto pieseň stala slovenskou štátnou hymnou. V roku 1843 Štúr, Hurban a Hodža uzákonili spisovnú slovenčinu, ktorá získala širokú podporu. V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa Uhorsko usilovalo osamostatniť. Hnutie malo národno- oslobodzovací charakter. Slováci nepodporovali národný zápas Maďarov, veď boli celý čas Maďarmi utláčaní. Maďari presadzovali jednonárodný štát. V máji 1848 sa Slováci zhromaždili v Liptovskom Mikuláši. Spísali Žiadosti slovenského národa. Žiadali slovenčinu do škôl a úradov, zlepšenie podmienok národného života Slovákov a podobne. Národný snem, Pešť ani Viedeň tieto Žiadosti neakceptovali. Národná rada zorganizovala ozbrojené povstanie slovenských dobrovoľníkov proti diskriminácii zo strany Uhorska. Revolúcia v rokoch 1848/1849 bola však pre Slovákov, ale i Maďarov neúspešná. V období Bachovho absolutizmu, ktoré nasledovalo, došlo k snahám o dôslednú centralizačnú politiku zo strany Viedne vo vzťahu k jednotlivým častiam habsburskej monarchie. Uhorsko a Maďari si kompenzovali tento tlak zo strany Viedne zvýšením útlaku nemaďarských národov žijúcich v Uhorsku. Maďarizácia v uhorskej časti monarchie a germanizácia v rakúskej časti monarchie sa stupňovali. Neúspechy v zahraničnej politike viedli cisára v roku 1860 k vydaniu Októbrového diplomu, ktorý mal zrovnoprávniť národy a národnosti žijúce v monarchii. V Slovákoch svitla nádej na lepšie časy a znovu rozvíjali a zintenzívnili národný život. 6.-7. júna 1861 sa uskutočnilo celonárodné zhromaždenie Slovákov v Turčianskom Svätom Martine. Tu bol prijatý dokument:

MEMORANDUM NÁRODA SLOVENSKÉHO. Žiadali uznanie národa a jeho jazyka:
- v školstve
- v administratíve
- v kultúre
a žiadali Slovenské Okolie ako určitú formu územnej autonómie. Memorandum bolo realizované len čiastočne. Slovenské Okolie bolo samozrejme zamietnuté. Ak by im to dovolili, tak by sa chceli "osamostatniť" aj ostatné národy. Boli založené tri slovenské gymnáziá (Revúca, Kláštor pod Znievom a Martin). 4. augusta 1863 bola založená Matica slovenská (celonárodná kultúrna ustanovizeň). V roku 1867 nastalo rakúsko- uhorské vyrovnanie, ktoré vymedzilo kompetencie Rakúska a Uhorska. Keďže Uhorsko získalo praktickú nezávislosť na Viedni, národnostný útlak a prenasledovanie nemaďarských národov v Uhorsku mimoriadne zosilneli. V sedemdesiatych rokoch boli postupne likvidované výdobytky Memoranda. (Zrušené slovenské gymnáziá a zatvorená Matica slovenská). B.Björnson upozornil svetovú verejnosť na tragické udalosti, ktoré sa odohrali v Črenovej. 27. októbra 1907 padlo 15 mŕtvych. Slováci žili v národnostnom , politickom i ekonomickom útlaku. Osudy a postavenie Slovákov v druhej polovici 19. storočia boli veľmi podobné osudom a postaveniu Čechov v tomto období. Silná maďarizácia nejednej strane a germanizácia na strane druhej viedli k približovaniu oboch národov. V období prvej svetovej vojny sa národné aktivity Slovákov i Čechov preniesli do zahraničia. Sformoval sa tzv. "zahraničný odboj", ktorý postupne dospel k myšlienke vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Hlavní predstavitelia týchto aktivít Štefánik, Masaryk, Beneš museli však rozvíjať také aktivity, aby si problém Slovákov a Čechov v multietnickom Rakúsko- Uhorsku všimla a uvedomila medzinárodná verejnosť- zahraničie.

Konkrétne to boli nasledovné aktivity:
1. Vytvorili československé légie.
2. Vo februári 1916 v Paríži založili Československú národnú radu.
3. Nadviazali kontakty s významnými európskymi politikmi.

V roku 1918 Dohodové mocnosti došli k uzáveru, že Rakúsko- Uhorsko sa rozpadne a bude môcť vzniknúť aj Československo. Významná pre Slovákov bola Clevelandská dohoda z roku 1915, na základe ktorej mali mať Česi a Slováci v budúcej Česko- Slovenskej republike rovnoprávne postavenie. Zakotvovala princíp federalistického usporiadania vzťahov Čechov a Slovákov v budúcom spoločnom štáte.
Vznik Česko- Slovenskej republiky znamenalo pre Slovákov to, že sa konečne mohli cítiť slobodní a rovnoprávni. Deklarácia národa slovenského z 30. októbra 1918 (Martinská deklarácia) je vyjadrením zvrchovanej a slobodnej vôle a rozhodnutia Slovákov žiť v spoločnom štáte s Čechmi. Logicky spolu s Čechmi sa tak aj Slováci stali štátotvorným národom v Česko- slovenskom štáte. Ale oficiálna štátna politika čechoslovakizmu Slovákom tento štatút nikdy nepriznala! Isteže, postavenie Slovákov sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím silnej maďarizácie výrazne zlepšilo, ale Slovákom v spoločnom štáte nebol umožnený rovnaký rozvoj ako Čechom. Dominantným národom v období prvej Československej republiky (1918- 1939) i druhej Československej republiky (1945- 1992) boli Česi, preto postupne medzi Slovákmi opätovne vzrastala nespokojnosť. Dospelo to až k tomu, že 1. januára 1993 sme sa osamostatnili a vznikla Slovenská republika. Konečne slobodní a na nikom závislí.