Sobáš je akt, realizácia rozhodnutia, ktoré od základu mení život človeka, je prípravou na spoločné rodičovstvo, na ozajstné životné spoločenstvo dvoch ľudí. Len čo snúbenci stanovia definitívny termín sobáša, oznámia to písomne alebo ústne príbuzným, priateľom a známym. O úprave a texte oznámenia sa dohodnú snúbenci. Svadobné oznámenie musí uvádzať dátum, hodinu a miesto sobáša a adresu, kam treba posielať písomné prípadne telegrafiské gratulácie- najčastejšie to býva nevestino bydlisko. Každý, kto dostane svadobné oznámenie, môže ho pokladať za pozvánku na sobášny obrad. PO skončení sobášneho obradu príbuzní, priatelia a známi blahoželajú nielen novomanželom, ale aj ich rodičom. Kto sa nemôže zúčastniť na sobášnom obrade, blahoželá mladému páru písomne alebo telegraficky. Sobáš nie je iba prejavom vôle snúbencov, ale predstavuje zákonom stanovený právny akt. Koná sa za účasti dvoch svedkov a predstaviteľa obecného úradu. Sobášny obrad sa koná v sobášnej sieni obecného úradu prípadne v kostole. Pred sobášom snúbenci odovzávajú snubné prstene matrikárovi a dohovoria sa s ním o celom postupe svadobného obradu- prípadne s farárom.

Na svadobnú hostinu si pozývajú mladomanželia rodinu a priateľov. Usporadúvajú sa v reštauráciach a podnikoch, ktoré sú prispôsobené na takýto druh udalostí. Čestné miesto pri stole patrí novomanželom. Vedľa nich z obidvoch strán sedia naprv rodičia, potom ďalší príbuzní a hostia. Pri svadobných hostinách sa prednášajú prípitky predovšetkým novomanželom, hostia ich prednášajú aj rodičom. Prvý prípitok by mal predniesť najstarší, prípadne najvzácnejší hosť. Dary možno odovzdať osobne, priamo na hostine, alebo poslať už niekoľko dní pred svadbou. Ak novomanželia odchádzajú na svadobnú cestu zo svadobnej hostiny, v druhej časti hostiny nenápadne a bez rozlúčky opustia miestnosť. Novomanželia za každú písomnú gratuláciu poďakujú ústne alebo písomne.
Manželia si vzájomne pripomenú každé výročie sobáša, najmä však dvadstiate piate, päťdesiate a šesťdesiate výročie- čiže striebornú, zlatú a diamantovú svadbu.
Častejšou príležitosťou na oslavu bývajú narodeniny alebo meniny. Na oslavu narodenín alebo menín si pozveme priateľov a známych, deťom ich priateľov či spolužiakov, a pripravíme im malé pohostenie. Gratulanti si uctia oslávenca blahoželaním a svoju pozornosť prejavia aj darom. Detský oslávenec obyčajne dostane tortu s toľkými sviedčkami, koľko má rokov.

Ťažkou a smutnou udalosťou v rodine býva úmrtie niektorého člena rodiny. Smutnú správu oznamujú najbližší príbuzní ostatnej rodine, priateľom a známym nebohého, a to telefonicky, osobne alebo písomne. Tlačené smútočné oznámenia, tzv. parte, bývajú bez fráz, uvádzajú potrebné údaje o zosnulom a mieto i čas pohrebu. Úmrtie- najmä význačných osobností- sa oznamuje v dennej tlači. Pozostalým vyslovujeme sústrasť písomne alebo ústne, a to aj vtedy, ak sme sa správu o úmrtí nedozvedeli od nich. Na písomný prejav sústrasti sa patrí písomne odpovedať. Svoju úctu voči mŕtvemu vyjarujú príbuzní, prietelia, známi,...účasťou na pohrebe a smútočnými kyticami či vencami. Pri uložení venca alebo kvetov postojíme pri truhle krátku chvíľu na znak úcty voči mŕtvemu. Po smútočnom obrade priatelia a známy vyjadrujú smútiacej rodine sútrasť. Pozostalí sa na pohrebných obradoch zúčastňujú v hlbokom smútku, čiže oblečení do čierneho. Ak nosíme smútok nezúčastňujeme sa na tanečných zábavách ani iných spoločenských a kultúrnych podujatí.