Spoločenské udalosti v rodine

V živote človeka sa vskytujú rozličné dôležité momenty či udalosti, ktoré sa stávajú podnetmi na oslavy, stretnutia či rodinné alebo spoločenské posedenia.
Veľkou udalosťou v rodine je narodenie dieťaťa. Nového občana víta nielen samotná rodina a blízki príbuzní, ale aj spoločnosť. O zdravie rodičiek i novorodeniatok sa starajú odborne vysokokvalifikovaní lekári. PO uplynutí materskej dovolenky sa pracujúca žena môže pokojne vrátiť na svoje pracovisko, o jej dieťa sa starajú detské jasle, materské školy a ďalšie inštitúcie s kvalifikovaným personálom. Ani v súčasnosti nezanikol zvyk obdarúvať rodičku a novorodeniatko. Kým v minulosti to bola skôr akási sociálna výpomoc, dnes sa takto prejavuje radosť nad príchodom dieťaťa na svet. Členovia rodiny a priatelia prinášajú matke dieťaťa rozličné doplnky k výbavičke, niekedy založia na meno novorodeniatka vkladnú knižku so základným vkladom. K darčekom sa často pripájajú i kvety. Pri narodení dieťaťa sa patrí, aby manžel, otec dieťaťa, priniesol rodičke do pôrodnice kyticu rezaných kvetov.

V rodinách sa čoraz častejšie usporadúvajú malé slávnosti v deň, keď prváčik ide prvý raz do školy.
Významnou udalosťou v živote dospievajúceho človeka je ukončenie povinnej školskej dochádzky. Pri týchto príležitostiach sa oslavy spravidla usporadúvajú v rámci triedy buď v škole, alebo niektorom podniku. Pred ukončením druhého cyklu školy, to jest pred maturitou, sa usporadúvajú najprv „stužkové“ a potom maturitné bankety- opäť v rámci triedy. Aj dosiahnutie tohto významného cieľa v živote mladého človeka možno osláviť primeranou rodinnou oslavou.
Veľmi slávnostnou príležitosťou býva promócia, pri ktorej na osobitnom slávnostnom obrade dostáva úspešný absolvent vysokej školy diplom, potvrdzujúci zavŕšenie štúdia. Tento akt organizuje príslušná vysoká škola v slávnostne vyzdobenej sieni za prítomnosti akademických hodnostárov v tradičných talároch. Celý ceremoniál zdôrazňuje vážnosť promočného aktu, ktorý uzatvára významnú etapu v živote nielen tých, čo ukončili štúdium, ale aj pre ich rodiny a vysokú školu. Od účastníkov promočného aktu sa vyžaduje slávnostné oblečenie a dôstojné sledovanie prejavov akademických hodnostárov, aj ďakovného prejavu jedného z promovaných. Po skončení oficiálneho aktu sa príbuzní, priatelia a známi stretávajú s promovanými a osobitne im gratulujú. Treba však dbať, aby správanie gratulantov nenarušovalo dôstojnosť a slávnostný charakter tejto chvíle. Úprimnosť blahoželania je vhodné zdôrazniť kyticou kvetou. Po oficiálnej časti sa obyčajne usporadúva slávnostný obed doma alebo reštauračnom podniku, na ktorý sa pozýva širšia rodina a niektorí priatelia oslávenca. Dar, ktorý venujeme, má mať trvalejšiu hodnotu, aby pripomínal slávnostnú a dôležitú chvíľu.

Väčšie rodinné slávnosti sa spravidla usporadúvajú vtedy, keď sa dcéry a synovia rozhodnú uzavrieť manželstvo. V minulosti manželstvo predchádzali zásnuby ako zákonom upravený právny akt. Zo zásnub, to jest z viacmenej záväzného prísľubu uzavrieť manželstvo, vyplývali už určité vzájomné práva a povinnosti snúbencov. V našom právnom poriadku zásnubám neprislúcha nijaká právna záväznosť. Mladí ľudia si môžu alebo nemusia sľubovať manželstvo. Napriek tomu mladé dvojice neraz verejne ohlásia svoje zasnúbenie, a to na rodinnej slávnosti v prítomnosti rodičov oboch snúbencov prípadne najbližších príbuzných. Podľa starého zvyku snúbenci si pri oficiálnych zásnubách vymenia prstene. Slušnosť si ešte aj dnes vyžaduje, aby mladý muž čo najskôr navštívil rodičov dievčaťa, s ktorým chodí, predstavil sa im, aby si mohli o ňom vytvoriť mienku. Je správne, ak budúci manžel prinesie pri tejto príležitosti snúbenici i jej matke kyticu kvetov. Formálne zásnuby sa konajú podľa starého zvyku v rodine snúbenice. Na zásnubnej hostine na čestnom mieste čiže za vrchstolom sedia snúbenci, oproti nim rodičia, ostatní hostia potom v poradí podľa vzťahu k snúbencom.
Sobáš je akt, realizácia rozhodnutia, ktoré od základu mení život človeka, je prípravou na spoločné rodičovstvo, na ozajstné životné spoločenstvo dvoch ľudí. Len čo snúbenci stanovia definitívny termín sobáša, oznámia to písomne alebo ústne príbuzným, priateľom a známym. O úprave a texte oznámenia sa dohodnú snúbenci. Svadobné oznámenie musí uvádzať dátum, hodinu a miesto sobáša a adresu, kam treba posielať písomné prípadne telegrafiské gratulácie- najčastejšie to býva nevestino bydlisko. Každý, kto dostane svadobné oznámenie, môže ho pokladať za pozvánku na sobášny obrad. PO skončení sobášneho obradu príbuzní, priatelia a známi blahoželajú nielen novomanželom, ale aj ich rodičom. Kto sa nemôže zúčastniť na sobášnom obrade, blahoželá mladému páru písomne alebo telegraficky. Sobáš nie je iba prejavom vôle snúbencov, ale predstavuje zákonom stanovený právny akt. Koná sa za účasti dvoch svedkov a predstaviteľa obecného úradu. Sobášny obrad sa koná v sobášnej sieni obecného úradu prípadne v kostole. Pred sobášom snúbenci odovzávajú snubné prstene matrikárovi a dohovoria sa s ním o celom postupe svadobného obradu- prípadne s farárom.

Na svadobnú hostinu si pozývajú mladomanželia rodinu a priateľov. Usporadúvajú sa v reštauráciach a podnikoch, ktoré sú prispôsobené na takýto druh udalostí. Čestné miesto pri stole patrí novomanželom. Vedľa nich z obidvoch strán sedia naprv rodičia, potom ďalší príbuzní a hostia. Pri svadobných hostinách sa prednášajú prípitky predovšetkým novomanželom, hostia ich prednášajú aj rodičom. Prvý prípitok by mal predniesť najstarší, prípadne najvzácnejší hosť. Dary možno odovzdať osobne, priamo na hostine, alebo poslať už niekoľko dní pred svadbou. Ak novomanželia odchádzajú na svadobnú cestu zo svadobnej hostiny, v druhej časti hostiny nenápadne a bez rozlúčky opustia miestnosť. Novomanželia za každú písomnú gratuláciu poďakujú ústne alebo písomne.
Manželia si vzájomne pripomenú každé výročie sobáša, najmä však dvadstiate piate, päťdesiate a šesťdesiate výročie- čiže striebornú, zlatú a diamantovú svadbu.
Častejšou príležitosťou na oslavu bývajú narodeniny alebo meniny. Na oslavu narodenín alebo menín si pozveme priateľov a známych, deťom ich priateľov či spolužiakov, a pripravíme im malé pohostenie. Gratulanti si uctia oslávenca blahoželaním a svoju pozornosť prejavia aj darom. Detský oslávenec obyčajne dostane tortu s toľkými sviedčkami, koľko má rokov.

Ťažkou a smutnou udalosťou v rodine býva úmrtie niektorého člena rodiny. Smutnú správu oznamujú najbližší príbuzní ostatnej rodine, priateľom a známym nebohého, a to telefonicky, osobne alebo písomne. Tlačené smútočné oznámenia, tzv. parte, bývajú bez fráz, uvádzajú potrebné údaje o zosnulom a mieto i čas pohrebu. Úmrtie- najmä význačných osobností- sa oznamuje v dennej tlači. Pozostalým vyslovujeme sústrasť písomne alebo ústne, a to aj vtedy, ak sme sa správu o úmrtí nedozvedeli od nich. Na písomný prejav sústrasti sa patrí písomne odpovedať. Svoju úctu voči mŕtvemu vyjarujú príbuzní, prietelia, známi,...účasťou na pohrebe a smútočnými kyticami či vencami. Pri uložení venca alebo kvetov postojíme pri truhle krátku chvíľu na znak úcty voči mŕtvemu. Po smútočnom obrade priatelia a známy vyjadrujú smútiacej rodine sútrasť. Pozostalí sa na pohrebných obradoch zúčastňujú v hlbokom smútku, čiže oblečení do čierneho. Ak nosíme smútok nezúčastňujeme sa na tanečných zábavách ani iných spoločenských a kultúrnych podujatí.