Podľa tradície , bol v tomto mesiaci zjavený korán. Pôst musia dodržiavať od východu do západu slnka a počas pôstu nesmú jesť, piť , fajčiť , mať sex a brať drogy .Tak isto by sa moslim mal zdržať ohovárania a hnevu a svojím správaním by mal boha iba tešiť. Islam vychádza z poznania , že ten , kto zakúsil hlad , bude hľadať prostriedky na pomoc hladujúcim. Taktiež pôst učí sebaovládaniu .
5. S moslimmi je spojená aj púť ( putovanie ) – hádždž. Putovanie má dve časti – jedna sa dá podniknúť kedykoľvek počas roka ( umra ) a súčasťou druhej je zastávka v Arafáte , ktorá môže byť uskutočnená jeden deň v roku ( hádždž ). V určitej vzdialenosti od Mekky sa pútnik rituálne umýva a oblieka si biely oblek ( ihran ) .Po vstupe do posvätného mesta vykonáva pútnik predpísané rituáli , ktoré majú hlboký význam .
6. Džíhád ( snažiť sa zo všetkých síl , bojovať a vydať maximum energie ) je sebaočistenie , zápas pre dobro. Dnes sa však toto slovo používa na označenie svätej vojny v mene Alaha. Svätej vojne však musí predísť vyčerpanie všetkých iných možností .

Islam v literatúre

Od prvých dní ľudia zbierali príbehy ( hadíth ) , ktoré zachytávali , čo prorok povedal a urobil , učili sa ich naspamäť a odvolávali sa na ne , ako na hlavné zdroje základných moslimských povinností. Ľudia tiež študovali a vykladali korán a prorocké správanie ( sunna ) .
Korán – po prorokovej smrti bolo známych aspoň sedem verzií koránu. Poriadok priniesol až chalíf Uthmán , za vlády ktorého sa rozhodlo , že jazyk koránu sa štandardizuje podľa jazyka Kurajšovcov. To prinieslo rodu značnú prestíž. Korán v tomto jazyku bol rozmnožený a jeho kópie boli rozvezené do Egypta , Sýrie a Iraku. Behom storočí došlo k mnohým výkladom tejto svätej knihy , za najlepší z nich je považovaný výklad al-Bajdávího z roku 1282 .
Šesť kníh – sunitske zbierky hadíthov .
Štyri knihy – šítské zbierky hadíthov. V oboch týchto zbierkach je väčšina príbehov autentických no môžeme tu nájsť aj príbehy nedôveryhodné .

Problém moslimov – vzťah sunitov a šítov

Korán a prorocké učenia zdôrazňujú poslušnosť Allahovi , jeho prorokovi a bezúhonným „zmocneným osobám“. Každý moslim s týmto súhlasí. Rozdieli sa objavujú iba v to , ako metódou sa takáto „zmocnená osoba“ prehlási za legitímnu a tu sa tiež sunitské a šítske teológie rozchádzajú. Suniti sú akousi ortodoxnou skupinou moslimov, zatiaľ čo šíti, sú umiernenejší.