Ak sa nedohodnú, priezvisko určí súd
· keď otec dieťaťa nie je známy, dieťa bude mať priezvisko matky
· ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, priezvisko určí súd a to bude zapísané v matrike.
MENO tiež zásadne určujú rodičia.
Určuje sa dieťaťu až keď sa narodí živé a vždy vzájomnou dohodou. Ak sa rodičia nedohodnú, určí meno súd.

ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODIČOV
Významným právom rodiča je napr. jeho súhlas s osvojením dieťaťa. Veľmi významnými právami rodičov sú svojím spôsobom tie, ktoré sa uplatňujú v oblasti určenia otcovstva.

STYK RODIČOV S DIEŤAŤOM
Výchovu svojich maloletých detí uskutočňujú rodičia predovšetkým vo svojej rodine, ktorá má byť zdravým prostredím na uskutočňovanie tejto výchovy. Keď rodičia dieťaťa spolu nežijú, prípadne dieťa nežije v rodine svojich rodičov, zákon dáva možnosť súdu obmedziť alebo zakázať rodičovi osobný styk s jeho dieťaťom, ak sú na takéto rozhodnutie splnené predpoklady.
Dôvod: styk rodiča s dieťaťom vyvoláva objektívne preukázateľnú poruchu – zhoršenie jeho zdravotného stavu. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom je však vždy krajným riešením situácie, ktorá vznikla, a je skôr výnimočným súdnym rozhodnutím.

Práva a povinnosti dieťaťa k rodine a rodičom

Vzájomná podpora o pomoc všetkých členov rodiny je základnou zásadou. Zákon o rodine ukladá deťom, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi, vlastnou prácou im pomáhať. Rodič je oprávnený požadovať plnenie týchto povinností od detí a pritom určovať ich rozsah. Je však samozrejmé, že plnenie uvedených povinností môže rodič požadovať len v takom rozsahu, aký zodpovedá základnému spoločenskému záujmu na všestranne zdravom fyzickom a psychickom rozvoji dieťaťa.
Ďalšou povinnosťou je povinnosť prispievať aj na úhradu spoločných potrieb rodiny, ak majú príjmy z vlastnej práce. Ak dieťa má už svoju vlastnú rodinu, ale býva s členmi svojej rodiny v byte rodičov, je povinné uhrádzať spoločné náklady na bývanie.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu bez ohľadu na to, či žijú v manželstve, alebo nie.
· Vyživovacia povinnosť vzniká rodičom vždy zo zákona a netreba aby o nej rozhodol súd. Súd rozhoduje, keď si rodič prestane dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Pri určení výživného za minulé obdobie súd musí brať do úvahy, aké boli vtedy schopnosti a možnosti rodičov plniť vyživovaciu povinnosť. Určuje sa vždy jednorazovou sumou. Výživné možno priznať za obdobie najdlhšie troch rokov späť od dňa začatia súdneho konania.
· Vyživovacia povinnosť zaniká a) keď rodič zomrie b) keď zomrie dieťa c) v dôsledku osvojenia dieťaťa inou osobou d) uzavretím manželstva dieťaťom.
Vyživovacia povinnosť trvá, pokiaľ deti nie sú samy schopné sa živiť. Ak však napr.