Hlavným spoločenským účelom manželstva v našej spoločnosti je založenie rodiny a riadna výchova detí. Spoločnosť poskytuje materstvu nielen svoju ochranu, ale aj všetku starostlivosť, najmä hmotnú podporu rodičom a deťom a pomoc pri výchove detí. Rodinné právo vychádza zo skutočnosti, že rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí.
Rodičovský vzťah vzniká spravidla medzi oboma rodičmi a ich spoločným dieťaťom. Ak sú obaja rodičia známi a ani u jedného z nich niet dôvodu, pre ktorý by nemohol vykonávať svoje rodičovské práva, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti. O podstatných veciach pri výkone svojich rodičovských práv sú rodičia povinní sa dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Osvojením dieťaťa sa vytvára obdobný vzťah ako medzi rodičmi a deťmi.
Narodenie človeka je základnou právnou skutočnosťou, ktorou vzniká rodičovský a príbuzenský vzťah. Dosiahnutie určitého veku má význam predovšetkým z hľadiska nadobudnutia spôsobilosti na niektoré rodinnoprávne úkony. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa má za následok zánik práv a povinností rodičov pri výchove dieťaťa a pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa. Neovplyvňuje však trvanie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktorá trvá vždy dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Spôsobilosť na práva a povinnosti zanikajú smrťou.

Všeobecne o právach a povinnostiach rodičov a detí

1) Spoločným základom je to, že sú predovšetkým osobnými právami a povinnosťami. Preto ich nemožno prenášať na iné osoby, nemožno sa ich vzdať a nepremlčujú sa.
2) Nositeľmi práv a povinností k dieťaťu sú zásadne obaja rodičia. Iný subjekt ako rodič sa môže stať nositeľom niektorých práv rodičov vždy len na základe predchádzajúceho rozhodnutia štátneho orgánu a to súdu. Zákon nedovoľuje rodičom previesť svoje rodičovské práva a povinnosti na niekoho iného. Rodičia môžu iba poveriť výkonom starostlivosti o dieťa alebo jeho výchovu inú osobu.
3) Rodičovské práva zanikajú:
· dosiahnutím plnoletosti dieťaťa
· smrťou rodiča alebo dieťaťa, alebo ich vyhlásením za mŕtvych
· ak bol rodič pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak bola táto jeho spôsobilosť obmedzená
· ak bol rodič pozbavený rodičovských práv, alebo, ak bolo dieťa osvojené.
Maloletému rodičovi nepriznáva Zákon o rodine niektoré práva (vychovávať dieťa, zastupovať ho, spravovať jeho veci), no ukladá mu určité povinnosti predovšetkým v oblasti vyživovacej povinnosti.