Právny systém: Rodinné právo

ÚVOD
Už v najstarších kultúrach a v prvých civilizáciách museli platiť a aj platili určité pravidlá, poriadky a určitý právny systém, aby v živote ľudí nenastal chaos a zmätok. Tieto pravidlá najskôr vyplývali z tradície a zásad. Neskôr začali ľudia vytvárať úplne nové pravidlá, začali ich zapisovať a zhromažďovať do kníh. V spoločnosti ľudskej sa pomaly zaužívali a postupne si získali i určitý rešpekt a dôstojnosť. Začína vznikať Právo.

Momentálne si ani neviem predstaviť, ako by to na tom našom svete teraz dopadlo, keby sme len na pár dní zrušili všetky zákony, pravidlá a nariadenia. Asi by tu nastal „mierny“ chaos a zmätok. Ja osobne si myslím, že ak sa zhromaždí určitý počet osôb a ten počet je minimálne dvojciferný, ľudia majú tendenciu mierne sa pohádať. Nastane nevinná výmena názorov, lebo čo človek to iný názor a pomaly vzniká problém, ktorý postupne prerastá do menšieho sporu.
Právo má teda do života ľudí priniesť hlavne poriadok a spravodlivosť. Aby mohlo spĺňať túto svoju funkciu, musí pre všetkých platiť rovnako. Žiadna diskriminácia, žiadne výnimky. Pred právom sme si všetci rovní. Ak je táto hlavná podmienka splnená, môžeme začať právo chápať, ako ho už chápali starí Rimania, ako umenie dobra a spravodlivosti.

Pomaly dospievam k názoru, o ktorom už asi všetci vieme a nám ľuďom je už všeobecne známy, že skrátka bez právneho systému to nejde.
V mojej práci som sa venovala Rodinnému právu. Poznáme rôzne odvetvia práva, ale to rodinné nám je asi najbližšie. Každý sa s ním stretne. Hneď po narodení a potom nás sprevádza po celý život až po smrť. Rodinné právo je zamerané hlavne na vzťahy týkajúce sa rodiny, manželstva a detí. To sú vzťahy nám ľuďom najbližšie a tak je dobré vedieť o nich viac.

PRÁVNY SYSTÉM,DELENIE PRÁVA
Právnu normu môžeme definovať ako určité pravidlo správania sa, ktoré má všeobecne záväzný charakter. Je vydávaná štátnym orgánom v rámci jeho koncepcie a jej dodržiavanie je vynutiteľné štátnou donucovacou mocou. Všetky právne normy musia byť logicky usporiadané a tak vytvárajú určitý systém. Tento systém sa nazýva – právny systém.

Budeme sa venovať právnemu systému, ktorý je aktuálny pre Slovensko, čiže slovenskému právnemu systému.
Pre tento systém sú v poslednom období charakteristické zásadné zmeny. Dotýkajú sa a ovplyvňujú samotnú štruktúru právneho systému. Hlavná a tá najviac viditeľná zmena nastala v tom, že právny systém na Slovensku sa začal postupne deliť na: -Verejné právo
- Súkromné právo
Donedávna to tak nebolo, lebo náš právny systém sa vyznačoval črtami charakteristickými najmä pre socialistický právny systém a ten delenie na verejné právo a súkromné právo nepoznal. Historicky, ako prvý urobil toto rozdelenie rímsky právnik Ulpiana. Zastával názor, alebo lepšie povedané, bol tvorcom myšlienky, podľa ktorej rozdiel medzi súkromným a verejným právom je v tom, že verejné právo je zamerané hlavne na záujmy rímskeho štátu. Na záujmy jednotlivca slúži právo súkromné.
Toto rozdelenie právneho systému na dve skupiny však nie je pevné a stabilné. Poznáme totižto práva, ktoré majú prvky verejného i súkromného práva. A tak môžeme vlastne vytvoriť akoby takú tretiu skupinu právneho systému, kde môžeme zaraďovať práva ako poľnohospodárske právo, pracovné právo, lesné právo, poisťovacie právo, autorské právo atď.

Verejné právo
Súčasné verejné právo môžeme charakterizovať ako súbor právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom / nositeľ štátnej moci / a občanmi alebo inými právnymi subjektami
/ právnické osoby / pôsobiacimi v rámci občianskej spoločnosti.
Do verejného práva zaraďujeme tieto právne odvetvia :
a/ správne / administratívne/ právo
b/ ústavné / štátne/ právo
c/ finančné právo
d/ medzinárodné verejné právo
e/ trestné právo

Súkromné právo
Súkromné právo tiež tvoria právne normy, ktoré však upravujú vzťahy subjektov v občianskej spoločnosti založené na princípe vzájomnej rovnosti a nezávislosti. V súkromnom práve ide prevažne o privátne záujmy jednotlivca, lebo vzťahy, ktoré súkromné právo vytvárajú, vznikajú na základe slobodne prejavenej vôle účastníkov, charakterizuje ich zmluvný princíp a možnosť účastníkov meniť obsah právnych vzťahov.
Verejná moc do týchto privátnych záujmov jednotlivca zasahovať nemôže. Avšak môžu nastať prípady, napríklad pri majetkových a rodinných pomeroch, kde verejná moc zasiahnuť môže, ale len za presne stanovených podmienok.

Súkromné právo umožňuje, že každý sa môže slobodne rozhodnúť, či s niekým uzatvorí zmluvu a aká táto zmluva vlastne bude. Táto možnosť, ktorú súkromné právo zabezpečuje, sa nazýva zmluvná sloboda.
V súkromnom práve platí jedna hlavná zásada, a to, že nikto by sa nemal ocitnúť v určitej právnej situácii alebo pozícii proti svojej vlastnej vôli.
Do súkromného práva zaraďujeme tieto právne odvetia:
a/ občianske právo
b/ rodinné právo
c/ obchodné právo

RODINNÉ PRÁVO
Rodinné právo je súčasťou súkromného práva. Rieši vzťahy vznikajúce v rodine, upravuje vzťahy medzi manželmi navzájom, medzi rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými. Zaoberá sa taktiež osvojením dieťaťa a žiadosťami na náhradnú výchovu. Rodinné právo je súčasťou rodinného života a každého z nás sprevádza od narodenia až po smrť. Základy rodinného práva sú zaznamenané v novelizovanom Zákone o rodine.
Riadi sa nasledujúci dôležitými zásadami :

1.Zásada rovnoprávnosti. Postavenie ženy a muža musí byť vo všetkých rodinných vzťahoch rovnoprávne. Rovnoprávne postavenie platí pre osobné a aj pre majetkové vzťahy v manželstve / napr. spoločný nájom bytu, pozemku/.

2.Odstránenie rasovej, národnostnej, náboženskej a inej diskriminácie v rodinných vzťahoch.

3.Odstránenie diskriminácie detí podľa ich pôvodu. U nás sa deti nerozlišujú na manželské a narodené mimo manželstva.
4.Ochrana. Rodina a manželstvo sú pod ochranou štátu. Rodičia sú povinní riadne vychovávať svoje deti a majú povinnosť zabezpečiť svojmu dieťaťu duševný a telesný rozvoj. Do tejto skupiny zaraďujeme i rešpektovanie Deklarácie práv dieťaťa.

5.Uzavretie manželstva je založené na dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí. Nikto nemá právo nejakým spôsobom obmedziť vôľu občana pri výbere manželky, manžela, pokiaľ je ten občan spôsobilý uzavrieť manželstvo.

6.Zásada monogamie – manželstvo jedného muža a jednej ženy. Porušenie tejto zásady sa trestá. Na Slovensku nie je povolené tzv. polygamné manželstvo – manželstvo jednej osoby s niekoľkými osobami.

7.Za riadnu výchovu detí a mládeže sú zodpovední rodičia, škola a rôzne kultúrne zariadenia.

8.Členovia rodiny si musia navzájom pomáhať / morálna pomoc, materiálna pomoc/. Navzájom si musia pomáhať manželia ale aj dieťa, ktoré žije spolu s rodičmi v jednej domácnosti.

Manželstvo
Manželstvo môžu uzavrieť dve plnoleté osoby opačného pohlavia, musia byť spôsobilé na právne úkony a na uzavretie manželstva. Uzavretie manželstva je slobodné a dobrovoľné.
Aby však manželstvo bolo právoplatné, musia byť splnené nasledovné podmienky:
-predložiť žiadosť a potrebné doklady / bydlisko, stav a vek snúbencov, u cudzincov je nutné predložiť potvrdenia o spôsobilosti na uzavretie manželstva podľa ich domovského práva/
- pri uzavretí manželstva musia snúbenci vyhlásiť, že spolu vstupujú do manželstva
-vyhlásiť, že nepoznajú okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva
-vyhlásiť, že obaja navzájom poznajú svoj zdravotný stav
-urobiť vyhlásenie týkajúce sa ich priezviska a priezviska ich detí. Iné spoločné priezvisko si snúbenci zvoliť nemôžu.

Existujú však aj okolnosti, ktoré uzavretie manželstva vylučujú:
-občan nemôže uzavrieť manželstvo so ženatým mužom alebo vydatou ženou. Nové manželstvo môže vzniknúť až po zaniknutí predošlého manželstva.
-manželstvo medzi blízkymi príbuzenskými vzťahmi je nemožné
-manželstvo nemôže uzavrieť maloletá osoba, iba ak by dal súd zo závažných dôvodov súhlas
-ak je jeden zo snúbencov nespôsobilý na právne úkony, tak manželstvo nemožno uzavrieť
Trvanie manželstva ovplyvňujú rôzne faktory, ako napríklad vzájomné rešpektovanie, súdržnosť, zodpovednosť za postaranie sa o rodinu.
Ak dve osoby vstúpia do stavu manželského, automaticky musia dodržiavať určité povinnosti, ktoré vyplývajú zo spoločného manželského života.
Sú to napríklad:
-povinnosť manželov žiť spolu / v spoločnej domácnosti/
-byť si navzájom verní
-navzájom si pomáhať a podporovať sa / morálne – v starobe, chorobe, materiálne, finančne/
-vytvárať zdravé rodinné prostredie, ktoré je podmienkou pre harmonické spolužitie muža a ženy a ich detí
-vzájomné rešpektovanie

Zánik manželstva môže nastať ak:
-nastane smrť jedného z manželov
-jeden z manželov je vyhlásený za mŕtveho
-nastane rozvod
Rozvod vzniká súdnym rozhodnutím. Nastáva vtedy, ak manželstvo nemôže naďalej spĺňať svoje poslanie a nie je takmer žiadna nádej na obnovenie spolužitia. Ak nastane rozvod v rodine s maloletými deťmi, súd prihliada na záujmy týchto detí. Určí, kto a ako má prispievať na výživu detí a taktiež určí styk rodičov s deťmi.

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
V rodinnom práve sú samozrejme zahrnuté i práva, ktoré upravujú vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Rodičia majú povinnosť sústrediť sa na výchovu a výživu svojich detí a taktiež sú povinní dieťa zastupovať a spravovať ich veci / napr. dieťa môže vlastniť určitý majetok, ale kým je maloleté, tento majetok spravujú jeho rodičia/.
Práva a povinnosti sa však vzťahujú na obidve strany. To znamená, že dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, musí im nejakým spôsobom pomáhať / avšak v rámci svojich možností/. Rodič má právo požadovať plnenie týchto povinností. Táto situácia nastáva, ak je dieťa maloleté a nemá vlastný príjem. Môže však nastať situácia, kedy v spoločnej domácnosti s rodičmi žije už plnoleté dieťa s vlastným príjmom. V tomto prípade je dieťa povinné uhradiť určité potreby rodiny. Tieto povinnosti upravuje ďalej Občiansky zákonník.

Náhradná rodinná výchova dieťaťa
Môže vzniknúť v nasledujúcich formách:
-dieťa zverené inému občanovi namiesto rodičov / starí rodičia, teta .../
-dieťa zverené opatrovníkovi
-dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti
Náhradná rodinná výchova vzniká rozhodnutím súdu. Súd rozhodne, komu bude maloleté dieťa zverené do výchovy. Osoba, ktorej bude dieťa zverené, získava všetky práva i povinnosti rodiča. Pravému rodičovi však stále zostáva vyživovacia povinnosť voči dieťaťu. Ak nastane smrť rodičov alebo rodičia neprejavujú záujem o dieťa, poprípade je známe týranie dieťaťa, dieťa je zverené do výchovy súrodencov / plnoletých/, starých rodičov alebo prarodičov.
Poznáme dva typy náhradnej rodinnej výchovy:
- adopcia
- pestúnska starostlivosť
Prijatie cudzieho dieťaťa do vlastnej starostlivosti sa nazýva adopcia, čiže osvojenie. Osoba, ktorá si dieťa adoptuje, automaticky získava všetky práva a povinnosti rodiča. O adopcii rozhoduje súd a nezaniká ani po dovŕšení 18 roku dieťaťa, čiže plnoletosti.
V prípade ak nie je stanovená vhodná ústavná výchova, je nariadená tzv. pestúnska starostlivosť. Dieťa je zverené osobe, ktorá si voči dieťaťu dobrovoľne plní zverené povinnosti. Tejto osobe sa hovorí - pestún. Opäť tu platí pravidlo, že i zverené dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s pestúnom, musí podľa svojich schopností rodine pomáhať. Ak má dieťa už vlastný príjem, je povinné pravidelne prispievať na úhrady potrieb rodiny. Pestúnsku náhradnú výchovu riadi, podporuje a kontroluje štát.

Výživné, vyživovacia povinnosť
Existujú dva typy vyživovacej povinnosti:
-vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi
-vyživovacia povinnosť medzi manželmi navzájom

Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi.
Nastáva narodením dieťaťa. Rodič je povinný starať sa o svoje dieťa, zabezpečiť mu základne podmienky pre život a pravidelne prispievať na študijné / ak je dieťa už plnoleté, musí podať žiadosť, aby mu bolo na štúdium prispievané /. Môže však nastať i opačná situácia a to v prípade, ak je samotný rodič odkázaný na výživné.

Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
Manželia majú nárok žiť na rovnakej životnej úrovni. A preto ak je potrebné prispieť manželovi / manželke/, druhý člen je povinný tieto príspevky uhrádzať. Táto zásada vyplýva aj z povinností, ktoré vznikajú vstupom dvoch osôb do manželstva – manželia si musia navzájom pomáhať a podporovať sa /morálna pomoc, materiálna pomoc, finančná pomoc /.

Právo na výživné je nepremlčateľné. To znamená, že nemôže / nemala by / nastať situácia, v ktorej by toto právo stratilo svoju platnosť.