vojna v Iraku, v Juhoslávií a pod./, v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín; tlak odborov na zvýšenie miezd môže tak zvýšiť celkové výrobné náklady, že to vyvolá infláciu pôsobenia viacerých ekonomických, ale aj mimo ekonomických
faktorov.

Dôsledky inflácie

- Inflácia spôsobuje celkovú ekonomickú nerovnováhu s negatívnymi dôsledkami na výrobu aj spotrebu. Obyčajne klesajú reálne príjmy obyvateľstva. Zároveň sa mení štruktúra spotreby. Rýchlejšie rastú výdavky na základné životné potreby /potraviny/ a klesajú výdavky na menej dôležité tovary a služby. Zmeny v štruktúre spotreby dodatočne zapríčiňujú štruktúrne zmeny vo výrobe. Tie môžu vyvolať makroekonomickú nerovnováhu. Inflácia postihuje majetok a dôchodky obyvateľstva.
- Ak je miera inflácie vyššia ako nominálna úroková miera, hodnota vkladov a pôžičiek absolútne klesá. Dlžníci získavajú a veriteľia strácajú. V podmienkach vysokej inflácie klesajú reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvateľstva.
- Tak klesá aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných statkov /nehnuteľností/. Cena ich majetku v podmienkach inflácie rastie.
- Vláde môže inflácie prinášať zdanlivé a dočasné výhody. Napr. inflácia zvýhodňuje štát relatívne tak, že sa pre daňových poplatníkov zvyšuje miera zdanenia, nakoľko v dôsledku inflácie sa zvyšujú ich príjmy, čím sa dostávajú do vyššieho daňového pásma, a preto sú zdaňované vyššou daňovou sadzbou.
- Inflácia má prerozdeľovací efekt: nepriaznivo ovplyvňuje úroveň miezd a platov - pokles reálnych miezd postihuje predovšetkým príjemcov fixných dôchodkov ; znamená pokles hodnoty vkladov; reálna úroková miera a reálna hodnota dlhu klesajú.
- Inflácia má sociálne dopady a mení štruktúru potreby - Na druhej strane inflácia nepostihuje majiteľov hmotných statkov. Miera inflácie /v %/ vo vybraných štátoch v roku 1995:
Japonsko 0,0 Belgicko 1,6 Francúzsko 1,9 Fínsko / Švajčiarsko 2,0 Dánsko 2,1 Nemecko 2,2 Rakúsko / Kanada
2,5 USA 2,9 Španielsko 3,1 Taliansko 5,5 ČR 9,5 SR 10,0 Poľsko 26,5 Maďarsko 28,0 Nigéria 50,0 Bulharsko 68,0 Turecko 85,0 Rusko 200,0 Irák 250,0 Ukrajina 380,0 2.

Nezamestnanosť

Pod pojmom nezamestnanosť sa rozumie zväčša nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, alebo bol prerušený pracovnoprávny vzťah.

Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou štruktúrou ekonomiky, väčšinou sa hovorí o dvoch až štyroch percentách práceschopného obyvateľstva.

V trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní prácu.