Filozofické myslenie na Slovensku

Začiatky F na Slovensku siahajú do 9.storočia v čase Veľkej Moravy. Medzi prvými predstaviteľmi boli Cyril a Metod, ktorí na Veľkej Morave založili školu. Koncom stredoveku Erazmové názory sa veľmi rozšírili na území Slovenska a ovplyvnili svetských a cirkevných vzdelancov. Výrazný ohlas Erazmových názorov nachádzame v dielach Martina Rakovského. Jána Sambuca, či Juraja Pokkaya.

Slovenská novoveká F
V období novovekej F na Slov. propagovali Baconove myšlienky Ján Bayer a Izák Caban, predstav. prešovskej školy. Obaja zdôrazňovali význam novej induktívnej metódy vo vedách, pričom za východisko považovali pozorovanie a experiment. Pokým Bayer kritizoval stredoveké učenie reprezent. scholastikou, Caban obhajoval antický a renesančný atomizmus.
Descartova F nebola na Slovensku neznáma, avšak narážala na kritické až odmietavé stanoviská. Stretávame sa s ňou u filozofov, ktorí sa upierali o scholastickú a novoscholastickú F. Odmietali Descartovú metafyziku, pretože im prekážal jeho neortodoxný výklad Boha. Viac sa zaujímali o jeho prírodnú F. Medzi hlavných predstaviteľov tejto F patrili: Valentín Kéri, Vavrinec Topolcsáni, Michal Lipsicz, Andrej Jaslinský, Martin Szentivanyi. Rešpektovali však Aristotelov gnozeologický realizmus.

Leiblizovu F odmietal Matej Bel , avšak pochopenie našla u Jána Karlovského, Štefána Fábryho. Augustín Doležal nadväzuje na Leiblizovu monádológickú ontológiu. Budujú podľa nej svoju metafyziku a sú presvedčený, že tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov
S osvietenskou F sa stretávame u Štefana Marka Daxnera (najmä pri riešení národnej otázky). Ďalšími stúpencami boli Michal Mošovský, Samuel Tešedík, Juraj Fándly, Jozef Ignac Bajza. Chápali osvietenstvo ako východiskové osvetové pôsobenie na ľudí. Na základe toho založili významné spoločnosti – Učené tovarišstvo, Učená spoločnosť malomestská Ján Laurentzy zdôrazňoval význam boja proti modlárstvu (apriórny rešpekt pred autoritou) Ondrej Plachý kritický rozoberal materialistické chápanie duše a zdôvodňuje potrebu náboženskej a národnej znášanlivosti.
Kantová F zaujala filozofov svojimi gnozeologickými názormi. Najskôr bola odmietaná, čiastočne akceptovaná až napokon splynula s celým prúdom nem. klasickej F. Jozef Horváth bol zástancom scholasticko-teologického realizmu a pokúšal sa vyvrátiť východiská a protimetafyzické zmeny v Kantovom diele „Kritika čistého rozumu“. Podobný postoj ku Kanta mali aj Ž. Karlovský a J. Rozgonyi, hoci obaja už prijali niektoré teórie poznania. Žigmond a Tichý inklinujú ku Kantovej teórii, uznávali primát praktického rozumu pred teoretickým .

Štúrovci tvorili mladšiu generáciu predstaviteľov slov. národného obrodenia. . Pre Ľudovíta Štúra Hegelova F znamenala ozajstný teoretický základ k Herdelovej F dejín, ku ktorej sa Štúr hlásil a nazdával sa, že na tomto základe možno F zdôrazňovať historickú perspektívu a humanizujúce postavenie slovanstva v dejinách. Ak dejiny sú podľa Hegela procesom rastu idey slobody, musí prísť čas, keď sa aj Slovania stanú hlavným reprezentantom ducha, a teda aj slobody. Hegelova dialektika umožnila Štúrovi riešiť aj postavenie Slovákov ako svojbytného národa v rámci Slovanstva. Rovnaké názory a postoje k Hegelovi mal spočiatku aj Hurban. Neskôr však práve on na Hegela útočil, lebo Hegel ohrozuje teistické chápanie náboženstva. Neskôr sa k nemu pridali Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský.
Pozitivizmus Comteho a Spencera ovplyvnili slov. myslenie prostredníctvom tzv. realistickej F Masaryka, ktorého F bola označovaná ako klasický pozitivizmus. Tieto prvky prevzali a šírili príslušníci slov. inteligencie zoskupenej okolo časopisu Hlas a neskôr Prúdy Naši vzdelanci si osvojili oceňovanie významu vedy, kritický postoj ku klerikalizmu (úsilie vplyvu cirkvi na verejnú moc) a cirkvám. Zdôrazňovali hodnotu liberalizmu a demokracie. Predstavitelia tohto smeru neskôr podľahli myšlienke čechoslovakizmu (P. Blaho, V. Šrobár, M. Hodža).

František Krejeľ
-český profesor, psychológ a pozitivista
-bojoval proti idealizmu vo vede, za ateizmus a determinizmus
-duševné deje chápal ako uvedomelé reakcie živej bytosti a v etike hľadal prirodzený pôvod pradávnych noriem.
-Napísal niekoľko F spisov: O filozofii prítomnosti
Filozofia posledných rokov pred vojnou
Pozitívna etika
Psychológia (6 zväzkové dielo)
Jozef Kráľ
-Prednášal na F fakulte Karlovej aj Komenskéj univerzity
-Jeden z prvých odborníkov v oblasti č-s F
-Žiak Masáryka, a preto chápal F ako zovšeobecnenie vedných poznatkov a v sociológii propagoval objektivistické metódy.
-Napísal dielaHerbártovská sociológia
Sociologické základy pedagogiky
Masaryk – filozof a sociológ
Československá filozofia – prvý pokus o ucelený prehľad vývinu F v ČS
Jozef Tvrdý
-Absolvoval štúdium na F fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Neskôr učil na UK v BA.
-Reprezentant objektivistickej F, stúpenec soc. demokracie a Masaryka.
-Za svoj antifašistický odpor bol popravený v roku 1942
-Napísal práce: Sprievodca dejinami európskej filozofie
Nová filozofia
Systematický úvod do filozofie
Logika
-Zaoberal sa aj problematikou z dejín slov. F

Igor Hrušovský
-Filozof, pedagóg, akademik SAV a ČSAV
-Jeho F vývin ovplyvňoval 3 okruhy problémov:
1.vedecko-teoretická problematika a s ňou súvisiace metodické otázky
2.problematika filozoficko-vedeckého a kultúrneho vývinu
(+ otázka zákonitosti spoloč.-his. vývinu
3.teoretické a metodologické otázky prírodných vied
-bol členom združenia Vedecká syntéza, ktorá združovalo vedeckých a kultúrnych pracovníkov z rozličných oblasti.
-Diela Teória vedy
Vývin myslenia
Francis Bacon
Engels ako filozof
-Po r. 1948 sa prihlásil k marxistickej F, lenže čoskoro ju začal kritizovať a znovu oživil nedogmatický prístup k F problematike a prichádzal s novými témami a metódami riešenia F otázok.
-Zdôraznil potrebu skúmať každú oblasť z hľadiska špecifických vnútorných zákonitostí a to za rešpektovania jej vlastnej vývinovej rozpoznanosti, soc-his. podmienenosti.

TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK
-Český F, sociológ, politológ, štátnik a prvý prezident ČSR
-Docent na Viedenskej uni., v Lipsku, na Karlovej uni.
-Založil liberálnu politickú skupinu realistov
-Bol zvolený za člena Ríšskej rady a Českého snemu
-Zaoberal s históriou, F otázkami čes. a slov. dejín, problematikou modernej pol. demokracie, odmieta Bachov absolutizmus
-Koncom 19. storočia sa začal zaujímať o robotnícke hnutie a ostro vystúpil proti marxizmu.
-Jeho práca Otázka sociálni sa stala teoretickou súčasťou reformu v českom robotníckom hnutí.
-Podobnú úlohu zohral aj v boji proti absolutizmu, antisemitizmu (rasová a náboženská neznášanlivosť,), protižidovstvo, klerikalizmu, čím vplýval najmä na mladú generáciu, českú i slov. inteligenciu a časť robotníctva.
-Za jeho stúpencami na Slovensku s považovali skupinu mladej generáciu združovaná okolo časopisu Hlas – Šrobár, Blaho. Pod jeho vplyvom Hlasisti osvojili ideu česko-slovenskej vzájomnosti, vrátanie myšlienky o jednotnom česko-slov. národe.
-V roku 1900 bol spoluzakladateľom ČS strany Lidovej – realistickej.
-Po vypuknutí 1svetovej vojny emigroval do FRA, potom do USA a spolu s Benešom a Štefánikom sa stali hlavnými osobnosťami ČS zahraničného odboja.
-V r. 1916 sa podieľal na založení SNR, kde sa stal jej predsedom
-Zúčastnil sa na príprave dokumentov Clevelandská a Pitzburská dohoda.
-Po vytvorení ČSR 28.10.1918 ho 14.11. zvolili za prezidenta ČSR
-Bol ideológom čechoslovakizmu, popieral existenciu slovenského národa a pri riešení slov. otázky sa riadil zásadami Pitzburskej dohody.
-V zahraničnej politiky sa orientoval na západné mocnosti.
-Jeho F a pol. dielaČeská otázka
Sociálna otázka
Rusko a Európa
Moderný človek a náboženstvo
Nová Európa
Svetová revolúcia
Cesta do demokracie I., II. diel

Česká a slov. F škola čerpala svoje poznatky z Európskej demokracii, avšak jej predstav. aplikovali svoje poznatky na dobu v kt. žili aj keď bola ovplyvnená marxizmom a komunizmom.