referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Filozofické myslenie na Slovensku
Dátum pridania: 25.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hieu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 033
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 
Začiatky F na Slovensku siahajú do 9.storočia v čase Veľkej Moravy. Medzi prvými predstaviteľmi boli Cyril a Metod, ktorí na Veľkej Morave založili školu. Koncom stredoveku Erazmové názory sa veľmi rozšírili na území Slovenska a ovplyvnili svetských a cirkevných vzdelancov. Výrazný ohlas Erazmových názorov nachádzame v dielach Martina Rakovského. Jána Sambuca, či Juraja Pokkaya.

Slovenská novoveká F
V období novovekej F na Slov. propagovali Baconove myšlienky Ján Bayer a Izák Caban, predstav. prešovskej školy. Obaja zdôrazňovali význam novej induktívnej metódy vo vedách, pričom za východisko považovali pozorovanie a experiment. Pokým Bayer kritizoval stredoveké učenie reprezent. scholastikou, Caban obhajoval antický a renesančný atomizmus.
Descartova F nebola na Slovensku neznáma, avšak narážala na kritické až odmietavé stanoviská. Stretávame sa s ňou u filozofov, ktorí sa upierali o scholastickú a novoscholastickú F. Odmietali Descartovú metafyziku, pretože im prekážal jeho neortodoxný výklad Boha. Viac sa zaujímali o jeho prírodnú F. Medzi hlavných predstaviteľov tejto F patrili: Valentín Kéri, Vavrinec Topolcsáni, Michal Lipsicz, Andrej Jaslinský, Martin Szentivanyi. Rešpektovali však Aristotelov gnozeologický realizmus.

Leiblizovu F odmietal Matej Bel , avšak pochopenie našla u Jána Karlovského, Štefána Fábryho. Augustín Doležal nadväzuje na Leiblizovu monádológickú ontológiu. Budujú podľa nej svoju metafyziku a sú presvedčený, že tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov
S osvietenskou F sa stretávame u Štefana Marka Daxnera (najmä pri riešení národnej otázky). Ďalšími stúpencami boli Michal Mošovský, Samuel Tešedík, Juraj Fándly, Jozef Ignac Bajza. Chápali osvietenstvo ako východiskové osvetové pôsobenie na ľudí. Na základe toho založili významné spoločnosti – Učené tovarišstvo, Učená spoločnosť malomestská Ján Laurentzy zdôrazňoval význam boja proti modlárstvu (apriórny rešpekt pred autoritou) Ondrej Plachý kritický rozoberal materialistické chápanie duše a zdôvodňuje potrebu náboženskej a národnej znášanlivosti.
Kantová F zaujala filozofov svojimi gnozeologickými názormi. Najskôr bola odmietaná, čiastočne akceptovaná až napokon splynula s celým prúdom nem. klasickej F. Jozef Horváth bol zástancom scholasticko-teologického realizmu a pokúšal sa vyvrátiť východiská a protimetafyzické zmeny v Kantovom diele „Kritika čistého rozumu“. Podobný postoj ku Kanta mali aj Ž. Karlovský a J. Rozgonyi, hoci obaja už prijali niektoré teórie poznania. Žigmond a Tichý inklinujú ku Kantovej teórii, uznávali primát praktického rozumu pred teoretickým .

Štúrovci tvorili mladšiu generáciu predstaviteľov slov. národného obrodenia. . Pre Ľudovíta Štúra Hegelova F znamenala ozajstný teoretický základ k Herdelovej F dejín, ku ktorej sa Štúr hlásil a nazdával sa, že na tomto základe možno F zdôrazňovať historickú perspektívu a humanizujúce postavenie slovanstva v dejinách. Ak dejiny sú podľa Hegela procesom rastu idey slobody, musí prísť čas, keď sa aj Slovania stanú hlavným reprezentantom ducha, a teda aj slobody. Hegelova dialektika umožnila Štúrovi riešiť aj postavenie Slovákov ako svojbytného národa v rámci Slovanstva. Rovnaké názory a postoje k Hegelovi mal spočiatku aj Hurban. Neskôr však práve on na Hegela útočil, lebo Hegel ohrozuje teistické chápanie náboženstva. Neskôr sa k nemu pridali Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský.
Pozitivizmus Comteho a Spencera ovplyvnili slov. myslenie prostredníctvom tzv. realistickej F Masaryka, ktorého F bola označovaná ako klasický pozitivizmus. Tieto prvky prevzali a šírili príslušníci slov. inteligencie zoskupenej okolo časopisu Hlas a neskôr Prúdy Naši vzdelanci si osvojili oceňovanie významu vedy, kritický postoj ku klerikalizmu (úsilie vplyvu cirkvi na verejnú moc) a cirkvám. Zdôrazňovali hodnotu liberalizmu a demokracie. Predstavitelia tohto smeru neskôr podľahli myšlienke čechoslovakizmu (P. Blaho, V. Šrobár, M. Hodža).

František Krejeľ
-český profesor, psychológ a pozitivista
-bojoval proti idealizmu vo vede, za ateizmus a determinizmus
-duševné deje chápal ako uvedomelé reakcie živej bytosti a v etike hľadal prirodzený pôvod pradávnych noriem.
-Napísal niekoľko F spisov: O filozofii prítomnosti
Filozofia posledných rokov pred vojnou
Pozitívna etika
Psychológia (6 zväzkové dielo)
Jozef Kráľ
-Prednášal na F fakulte Karlovej aj Komenskéj univerzity
-Jeden z prvých odborníkov v oblasti č-s F
-Žiak Masáryka, a preto chápal F ako zovšeobecnenie vedných poznatkov a v sociológii propagoval objektivistické metódy.
-Napísal dielaHerbártovská sociológia
Sociologické základy pedagogiky
Masaryk – filozof a sociológ
Československá filozofia – prvý pokus o ucelený prehľad vývinu F v ČS
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.