V histórii boli človek a droga vždy úzko spätý a preto som sa zameral priblížiť túto tému trocha viac. V prvom rade si musíme vysvetliť, čo to vlastne droga je. Na túto otázku existuje veľa odpovedí, ale povieme si len tri. Prvé dve sú vybrané zo slovníka cudzích slov a tretie je definícia Svetovej zdravotníckej organizácie.
1. usušená, upravená i neupravená surovina rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, slúžiaca na výrobu liečiv alebo technicky dôležitých látok
2. omamný prostriedok
3. každá substancia, ktorá po vpravení do živého organizmu môže zmeniť jednu alebo viacero jeho funkcií.
Pri užívaní drogy vzniká tkz. drogová závislosť, ktorú charakterizuje podľa troch bodov:
1. silné nutkanie pokračovať v užívaní drogy a snaha bezpodmienečne si zabezpečiť prísun ďalšej dávky
2. tendencia zvyšovať dávky alebo skracovať interval užívania alebo obidvoje súčastne
3. vznik fyzickej alebo psychickej závislosti
- fyzická závislosť - definuje sa buď v súvislosti s poškodením zdravia alebo ako alternatíva psychickej závislosti
- psychická závislosť - stav, keď účinok drogy uspokojuje určitú psychickú potrebu človeka, napĺňa ho pôžitkom alebo iným želaným pocitom, pričom vzniká uňho potreba ďalej užívať drogu
Dejiny drog sú neobyčajne dlhé a pestré. Spájajú sa s počiatkom ľudstva, aj keď prvé zmienky o užívaní drog máme až z približne roku 60 000 p.n.l. Ľudia však pravdepodobne objavili drogy už oveľa skôr, pretože človek si určite všimol účinok niektorých rastlín na psychiku a začal ich vedome exploatovať už niekde na začiatku svojho vzniku. My sa o týchto ľudských nerestiach dozvedáme z troch druhov prameňov a to sú:
a) archeologické pramene - sošky, rytiny, kresby, keramika, nástroje používané pri príprave drogy a iné
b) pôvodné písomnosti - v dobách, keď už staroveké civilizácie poznali rôzne písma a zanechali dostatočný počet zápiskov
c) záznamy pozorovateľov - novodobé etnografické pozorovania, denníky a kroniky starovekých cestovateľov a pozorovateľov
Ako prvú som si položil otázku, ako sa človek dostal k drogám, kto ho prinútil ich brať. V terajšej dobe, ale aj dobe minulej človek sa učí a spoznáva veci okolo seba, prispôsobuje sa hlavne sociálnemu prostrediu okolo seba. Napríklad taký mladý indián Kečua nemá racionálny dôvod odmietať listy koky, keď celé jeho okolie uctieva túto posvätnú rastlinu. Ale v dávnej minulosti sa človek dostal k drogám a psychotropným rastlinám postupným skúmaním, pretože ako sa človek vyvíjal, skúmal prostredie okolo seba, skúšal rôzne rastliny a ich účinky na človeka. Týmto pádom sa dostal aj k psychotropným látkam, ktoré spočiatku asi nezneužíval, používal ich na liečenie a až postupom času sa ľudská márnotratná povaha preukázala a začala tieto rastliny využívať aj inak ako na liečitelské účely.
Už neandertálec (približne okolo roku 60 000) pravdepodobne poznal účinky rastlín, ktoré zmierňovali bolesť, uspokojili jeho psychické potreby, priviedli ho k pocitu dobrej pohody, šťastia - jednoducho k navodeniu pozitívneho efektu. Mladí paleotickí lovci pravdepodobne tvorili svoje jaskynné kresby pod vplyvom muchotrávky - pri tomto tvrdení vychádzame z rôznych zdeformovaných ženských tvarov na týchto kresbách.
Ľudia sa vtedy pravdepodobne snažili prekonať strach z účinkov neznámych rastlín a postupne
zisťovali, kde sú hranice bezpečnej konzumácie a ktorá rastlina prináša so sebou najmenšie riziko. Seriózne dôkazy tejto hypotézy sa našli v pri archeologickom výskume jaskynných lokalít v povodí rieky Rio Pecos v americkom Texase a severovýchodnom Mexiku. V suchom polopúštnom prostredí sa tam uchovalo mnoho rastlinných zvyškov v identifikovateľnom stave. Našli sa tu stopy po pestovaných plodoch bôbov, tráv a semien, ktoré majú psychotropné účinky. Po skúmaní vzišlo najavo, že psychotropné látky sú zo staršieho obdobia a postupne ich nahrádzajú menej toxické rastliny.
Ak chceme uvažovať o postavení drog v živote paleotických lovcov alebo neolitických roľníkov, musíme si pomôcť súčastnými etnografickými poznatkami. Dnešné zaostalé národy síce presne neodrážajú vtedajšie spoločenské usporiadanie, ale niektoré spoločné javy sa dajú nájsť. Napríklad každý kmeň vyčlenil zo svojho stredu jedného predstaviteľa duchovného života - šamana, medicinmana, bruja, kúzelníka, curandera - ktorý si prisvojil schopnosť komunikovať s duchmi a tlmočil skupine ich odkazy a želania. Spojenie sa zvyčajne nadväzovalo vo zvláštnom psychickom stave - tranze, ktorý si šaman často podnecoval drogami. Tranz si mohol šaman podnecovať rôznym sebatríznením, rituálnym tancom až do úplného vyčerpania alebo rôznymi cvikmi (jogíni), ale nie vždy sa šamanom podarilo takýmto prirodzeným stavom dostať do tranzu, čo znižovalo šamanovu autoritu a azda preto šamani odhalili ríšu rastlín, ktoré ovplyvňovali vedomie a uvoľňovali svet fantázie a preludov. Drogy účinkovali spoľahlivo a na rozdiel od úmorného tanca aj rýchlo a bezpracne.
Na každom kontinente sa objavujú rozličné psychotropné látky, čo však skôr spočíva v etnografickom ako botanickom základe. Pri kolonizácii Ameriky Európania spoznali - objavili u indiánov mnoho dovtedy neznámych drog. Najmenej drog objavených na kontinentoch bolo na území Austrálie, aj keď ani tu nie sú úplne bez nich. Dalo by sa povedať, že každý kmeň mal svoju zaužívanú drogu, akú to záviselo na geografických podmienkach a znalostiach toho určitého kmeňa.
V staroveku sa stavali grandiózne stavebné diela, veľké chrámy, pyramídy, zavlažovacie systémy, čo si vyžadovalo koordinovanú prácu veľkého počtu ľudí a je nepravdepodobné, že by dokázali usmerňovať prácu stovák intoxikovaných. Panovníci si vydržiavali veľké počty služobníctva, vojska a museli zabrániť tomu aby sa vojaci navzájom zabíjali, čo vyžadovalo mať istotu, že ich priania a príkazy budú správne plnené - tým pádom bolo obmedzené užívanie drog, ktoré znižovali koncentráciu. Individuálne zneužívanie drog sa obmedzilo na určitú tolerovanú mieru a nahradilo sa účelovým používaním, ktoré kontrolovali vyčlenené skupiny ľudí prostredníctvom zákonov. Miera obmedzenia konzumu jednotlivých drog sa líšila v závislosti od nebezpečenstva alebo prospechu, ktoré príslušná droga prinášala spoločenstvu. Vlastnosti niektorých dovoľovali, aby ich ľudia využívali bez výraznejšieho obmedzenia (napr. alkohol, ktorý poznali takmer všetky civilizácie). Niektoré drogy sa vtedy stali božstvami, napr. sóma u Árijcov, koka u Inkov, peyotl v Strednej Amerike. Hašiš našiel uplatnenie v niektorých gréckych veštiarniach, marihuana sa stala afrodiziakom, ópium účinným liekom.
V histórii Ríma a Grécka, t.j. antiky, sa môžeme stretnúť hlavne s alkoholom, však víno bolo lahodným nápojom a bolo všade. Homér vo svojich veršoch ďalej spomína akési tajomné bylinky, ktoré môžu mať psychotropné účinky. Príkladom sú známe eposy Ilias a Odysea, kde čarodejnica Kirké ponúkla Odyseovi čarovný nápoj a on po ňom stratil súdnosť a ostal v erotickom opojení celý rok. A jeho druhovia dokonca stratili ľudskú podobu, čo mohlo byť následkom po užití psychotropných látok a následných halucináciách. Ďalšie príklad bude priamo citát z eposu:
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie