referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Štátne riadenie SR
Dátum pridania: 28.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: poldat
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 123
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 17.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 28m 30s
Pomalé čítanie: 42m 45s
 
Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.

(Uvedený výpočet pôsobnosti, pravidiel rokovania a činnosti národnej rady nie je úplný. Podrobnejšiu úpravu, postavenie orgánov a ich vzťahy navonok upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.)

Číselná identifikácia volebných období Národnej rady Slovenskej republiky a jej schôdzí
Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady. Aktuálne tretie volebné obdobie začalo dňom 21. septembra 2002.

Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej rady označujú číselne v poradí, ako nasledujú po sebe za čas jedného volebného obdobia.

Prokuratúra SR
Generálna prokuratúra SR
Vzťahy so zahraničím
Informácie pre občanov
Informácie pre novinárov
Voľné pracovné miesta
Verejné obstarávanie
Dokumenty
Pripomienkové konanie
Legislatíva
Linky na iné stránky

Postavenie a pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike

Postavenie prokuratúry
Pôsobnosť prokuratúry
Medzinárodné súvislosti

Postavenie prokuratúry
Ústava Slovenskej republiky konštituuje v článkoch 149 až 151 prokuratúru ako univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme.
Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. V rámci tejto hierarchicky usporiadanej sústavy štátnych orgánov pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre jednotné uplatňovanie trestnej politiky.
Nezávislosť súdov a sudcov nevyhnutne vedie k ich nejednotnému rozhodovaniu. Musí preto existovať odborný orgán, ktorý síce nemôže zmeniť rozhodnutie súdu, ale môže dosiahnuť, aby rozhodnutie súdu preskúmal súd vyššieho stupňa, a to aj v takých prípadoch, keď obžalovaný v trestnom konaní alebo účastník konania (najmä v tzv. nesporovom konaní a v správnom konaní) na tom nemá záujem.

Pôsobnosť prokuratúry
Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Je povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia:

na predchádzanie porušovania zákonnosti,
na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti,
na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Ústava SR neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na presadzovanie záujmov štátu, či na pôsobnosť v trestnej oblasti. Na druhej strane jej však nedáva mocenské oprávnenia. Prokurátor nemá oprávnenie zasahovať do základných ľudských práv a slobôd, tzn. že nerozhoduje o:
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.