vzatí do väzby,
porušení tajomstva prepravovaných správ,
vykonaní domovej prehliadky,
inom narušení domovej slobody.

Medzinárodné súvislosti
Rada Európy od svojho založenia vyvíja veľkú snahu v oblasti harmonizovania zákonov, štruktúr a praxe jednotlivých členských štátov vzáujme boja proti trestnej činnosti. Boj proti zločinu je oblasťou, kde sa priamo uplatňujú v praxi princípy, na ktorých bola vybudovaná. Kladie si za cieľ obhajovať dominantné postavenie práva, demokraciu a ľudské práva.
Aj to bolo dôvodom prečo sa členské štáty Rady Európy zaoberali problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami.
V tejto súvislosti sa pri tvorbe zákona o prokuratúre prihliadalo na:
závery a odporúčania vyplývajúce z multilaterálneho zasadnutia Rady Európy v septembri 1994 v Budapešti:
• ústavné postavenie prokuratúry a rozsah právomocí prokurátorov sa v jednotlivých štátoch môžu odlišovať, dôležitá je však skutočnosť, že v demokratickej spoločnosti prokuratúra funguje,

• odkedy prokuratúra plní pri výkone spravodlivosti základnú úlohu a v niektorých štátoch má pri dodržiavaní zákonov aj mimosúdnu úlohu, postavenie šéfa prokuratúry, ako aj charakter jej vzťahu k iným inštitúciám a orgánom (parlament, výkonná moc, súdna moc) by mali byť presne definované v ústave a zákone, rešpektujúc pritom vládu zákona a požiadavky funkčnej autonómie,

• každé politické rozhodnutie týkajúce sa ústavného postavenia prokuratúry by malo zohľadňovať demokratické právne tradície toho-ktorého štátu; takéto rozhodnutie by malo priniesť také riešenie, ktoré by malo dôveru verejnosti,

• prokurátori by mali byť podriadení len zákonu a preto by nemali podliehať nezákonným vplyvom; okrem toho by mali chrániť bez diskriminácie ľudské práva,

• ideálny model prokuratúry síce neexistuje, existujú však modely prokuratúr vštátoch západnej Európy, ktoré slúžia na porovnanie krajinám strednej a východnej Európy,

• úlohy a právomoci prokuratúr štátov strednej a východnej Európy v trestnej oblasti sú podobné úlohám a právomociam prokuratúr štátov západnej Európy; hlavný rozdiel spočíval v minulosti v záležitostiach súvisiacich s ľudskými právami – prokurátor bol oprávnený rozhodnúť, postihnúť alebo schváliť rozhodnutie týkajúce sa ľudských práv, ako napríklad príkaz na domovú prehliadku, zadržanie osôb, konfiškácia; legislatívne zmeny, ku ktorým už v tejto súvislosti došlo, sú plne v súlade spožiadavkami vyjadrenými v medzinárodných dokumentoch o ľudských právach.

Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999.

skutočnosť, že miesto prokuratúry v systéme inštitúcií je v jednotlivých krajinách rôzne. Európsky výbor pre trestné otázky (CDPC) poveril preto Výbor expertov pre otázky opostavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva (PC-PR) preskúmať postavenie prokuratúry a jej úlohu v systéme trestného súdnictva v jednotlivých členských štátoch Rady Európy.
Výsledkom bolo Odporúčanie Rec (2000) 19 Výboru ministrov pre členské štáty o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000. Úlohou „Odporúčania“ nebolo zovšeobecenie rôznych systémov a prípadne definovať akúsi tretiu cestu, či hypotetický nadnárodný model. Uprednostnilo dynamickú prespektívu s úsilím vymedziť spoločné princípy, ktoré by mohli viesť prokuratúry do tretieho tísícročia s odporúčaniami konkrétnych cieľov, ktoré treba dosiahnuť, ak má dôjsť k inštitucionálnej rovnováhe, od ktorej závisí demokracia a prednostné postavenie práva v Európe.
závery prijaté na stretnutí generálnych prokurátorov z 11 európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999 v Častej - Papierničke.

Postavenie a pôsobnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

Postavenie
Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry, ktorý je nadriadený ostatným prokuratúram. Sídli v Bratislave a na jej čele stojí generálny prokurátor.

Pôsobnosť
Generálna prokuratúra SR:

zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,
riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr,
dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpis podriadenými,
vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov.

» Fond národného majetku SR www.natfund.gov.sk
» Generálna prokuratúra SR www.genpro.gov.sk
» Infostat www.infostat.sk
» Kancelária prezidenta Slovenskej republiky www.prezident.sk
» Kancelária verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk
» Krajské úrady www.civil.gov.sk/urady
» Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR www.telecom.gov.sk
» Ministerstvo financií SR www.finance.gov.sk
» Ministerstvo hospodárstva SR www.economy.gov.sk
» Ministerstvo kultúry SR www.culture.gov.sk
» Ministerstvo obrany SR www.mod.gov.sk
» Ministerstvo pôdohospodárstva SR www.mpsr.sk
» Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR www.employment.gov.sk
» Ministerstvo spravodlivosti SR www.justice.gov.sk
» Ministerstvo školstva SR www.education.gov.sk
» Ministerstvo vnútra SR www.minv.sk
» Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR www.build.gov.sk
» Ministerstvo zahraničných vecí SR www.foreign.gov.sk
» Ministerstvo zdravotníctva SR www.health.gov.sk