Vláda Slovenskej republiky je najvyšší orgán výkonnej moci. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.
Vláda spoločne rozhoduje o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách SR, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o podaní návrhu zákona NR SR alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu, o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, o udelení amnestie vo veciach priestupkov, o výmene a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom, o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.
ŠTÁTNA SPRÁVA
› Úrad vlády Slovenskej republiky
› Národná rada Slovenskej republiky
› Fond národného majetku SR
› Generálna prokuratúra SR
› Kancelária verejného ochrancu práv
› Ministerstvá
› Najvyšší kontrolný úrad SR
› Najvyšší súd Slovenskej republiky
› Národná banka Slovenska
› Národný bezpečnostný úrad
› Národný inšpektorát práce
› Protimonopolný úrad
› Krajské úrady
› Ústavný súd SR
› Úrad bezpečnosti práce SR
Národná rada Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a pri zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.
Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky
Pôsobnosť národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na
pôsobnosť v oblasti zákonodarstva,
pôsobnosť v oblasti kontroly,
pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov,
pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov (zákon SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších predpisov).
Zákonodarná pôsobnosť
Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje, ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z.
Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada
vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
postúpi návrh zákona do druhého čítania.
V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.
Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).
Kontrolná pôsobnosť
Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii ktorých spolupôsobí, sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde Slovenskej republiky a jej členom:
vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády, a kontroluje jeho plnenie,
schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane kontrolných správ,
rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.
Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok". Na rokovacích bodoch „Interpelácie" a „Hodina otázok" sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády.
Národná rada schvaľuje rozpočty iných právnických osôb, ktoré kreovala, a prerokúva ich plnenie.
Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej hospodárenia.
Kreačná pôsobnosť
Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. V súlade s uvedeným:
volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady,
zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov,
zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho prokurátora SR,
národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.
Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná rada.
Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky
Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a zahraničnej politike tým, že
dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc,
ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy,
uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,
vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,
pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o ktorých to určuje ústava,
rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda,
rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky.
Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky
Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.
Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona, a volí ich predsedov a členov.
Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok.
Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva, alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.
Národná rada je schopná sa uznášať, ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa napríklad prijímajú bežné zákony.
Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.
Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov.
Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.
Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať, ak neboli poslancom najneskoršie 24 hodín pre začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska.
Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne prihlásených rečníkov.
Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak vystúpili všetci prihlásení rečníci a slova sa po jej skončení neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova.
Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.
(Uvedený výpočet pôsobnosti, pravidiel rokovania a činnosti národnej rady nie je úplný. Podrobnejšiu úpravu, postavenie orgánov a ich vzťahy navonok upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.)
Číselná identifikácia volebných období Národnej rady Slovenskej republiky a jej schôdzí
Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady. Aktuálne tretie volebné obdobie začalo dňom 21. septembra 2002.
Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej rady označujú číselne v poradí, ako nasledujú po sebe za čas jedného volebného obdobia.
Prokuratúra SR
Generálna prokuratúra SR
Vzťahy so zahraničím
Informácie pre občanov
Informácie pre novinárov
Voľné pracovné miesta
Verejné obstarávanie
Dokumenty
Pripomienkové konanie
Legislatíva
Linky na iné stránky
Postavenie a pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike
Postavenie prokuratúry
Pôsobnosť prokuratúry
Medzinárodné súvislosti
Postavenie prokuratúry
Ústava Slovenskej republiky konštituuje v článkoch 149 až 151 prokuratúru ako univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme.
Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. V rámci tejto hierarchicky usporiadanej sústavy štátnych orgánov pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre jednotné uplatňovanie trestnej politiky.
Nezávislosť súdov a sudcov nevyhnutne vedie k ich nejednotnému rozhodovaniu. Musí preto existovať odborný orgán, ktorý síce nemôže zmeniť rozhodnutie súdu, ale môže dosiahnuť, aby rozhodnutie súdu preskúmal súd vyššieho stupňa, a to aj v takých prípadoch, keď obžalovaný v trestnom konaní alebo účastník konania (najmä v tzv. nesporovom konaní a v správnom konaní) na tom nemá záujem.
Pôsobnosť prokuratúry
Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Je povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia:
na predchádzanie porušovania zákonnosti,
na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti,
na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Ústava SR neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na presadzovanie záujmov štátu, či na pôsobnosť v trestnej oblasti. Na druhej strane jej však nedáva mocenské oprávnenia. Prokurátor nemá oprávnenie zasahovať do základných ľudských práv a slobôd, tzn. že nerozhoduje o:
vzatí do väzby,
porušení tajomstva prepravovaných správ,
vykonaní domovej prehliadky,
inom narušení domovej slobody.
Medzinárodné súvislosti
Rada Európy od svojho založenia vyvíja veľkú snahu v oblasti harmonizovania zákonov, štruktúr a praxe jednotlivých členských štátov vzáujme boja proti trestnej činnosti. Boj proti zločinu je oblasťou, kde sa priamo uplatňujú v praxi princípy, na ktorých bola vybudovaná. Kladie si za cieľ obhajovať dominantné postavenie práva, demokraciu a ľudské práva.
Aj to bolo dôvodom prečo sa členské štáty Rady Európy zaoberali problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami.
V tejto súvislosti sa pri tvorbe zákona o prokuratúre prihliadalo na:
závery a odporúčania vyplývajúce z multilaterálneho zasadnutia Rady Európy v septembri 1994 v Budapešti:
• ústavné postavenie prokuratúry a rozsah právomocí prokurátorov sa v jednotlivých štátoch môžu odlišovať, dôležitá je však skutočnosť, že v demokratickej spoločnosti prokuratúra funguje,
• odkedy prokuratúra plní pri výkone spravodlivosti základnú úlohu a v niektorých štátoch má pri dodržiavaní zákonov aj mimosúdnu úlohu, postavenie šéfa prokuratúry, ako aj charakter jej vzťahu k iným inštitúciám a orgánom (parlament, výkonná moc, súdna moc) by mali byť presne definované v ústave a zákone, rešpektujúc pritom vládu zákona a požiadavky funkčnej autonómie,
• každé politické rozhodnutie týkajúce sa ústavného postavenia prokuratúry by malo zohľadňovať demokratické právne tradície toho-ktorého štátu; takéto rozhodnutie by malo priniesť také riešenie, ktoré by malo dôveru verejnosti,
• prokurátori by mali byť podriadení len zákonu a preto by nemali podliehať nezákonným vplyvom; okrem toho by mali chrániť bez diskriminácie ľudské práva,
• ideálny model prokuratúry síce neexistuje, existujú však modely prokuratúr vštátoch západnej Európy, ktoré slúžia na porovnanie krajinám strednej a východnej Európy,
• úlohy a právomoci prokuratúr štátov strednej a východnej Európy v trestnej oblasti sú podobné úlohám a právomociam prokuratúr štátov západnej Európy; hlavný rozdiel spočíval v minulosti v záležitostiach súvisiacich s ľudskými právami – prokurátor bol oprávnený rozhodnúť, postihnúť alebo schváliť rozhodnutie týkajúce sa ľudských práv, ako napríklad príkaz na domovú prehliadku, zadržanie osôb, konfiškácia; legislatívne zmeny, ku ktorým už v tejto súvislosti došlo, sú plne v súlade spožiadavkami vyjadrenými v medzinárodných dokumentoch o ľudských právach.
Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999.
skutočnosť, že miesto prokuratúry v systéme inštitúcií je v jednotlivých krajinách rôzne. Európsky výbor pre trestné otázky (CDPC) poveril preto Výbor expertov pre otázky opostavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva (PC-PR) preskúmať postavenie prokuratúry a jej úlohu v systéme trestného súdnictva v jednotlivých členských štátoch Rady Európy.
Výsledkom bolo Odporúčanie Rec (2000) 19 Výboru ministrov pre členské štáty o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000. Úlohou „Odporúčania“ nebolo zovšeobecenie rôznych systémov a prípadne definovať akúsi tretiu cestu, či hypotetický nadnárodný model. Uprednostnilo dynamickú prespektívu s úsilím vymedziť spoločné princípy, ktoré by mohli viesť prokuratúry do tretieho tísícročia s odporúčaniami konkrétnych cieľov, ktoré treba dosiahnuť, ak má dôjsť k inštitucionálnej rovnováhe, od ktorej závisí demokracia a prednostné postavenie práva v Európe.
závery prijaté na stretnutí generálnych prokurátorov z 11 európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999 v Častej - Papierničke.
Postavenie a pôsobnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
Postavenie
Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry, ktorý je nadriadený ostatným prokuratúram. Sídli v Bratislave a na jej čele stojí generálny prokurátor.
Pôsobnosť
Generálna prokuratúra SR:
zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,
riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr,
dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpis podriadenými,
vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov.
» Fond národného majetku SR www.natfund.gov.sk
» Generálna prokuratúra SR www.genpro.gov.sk
» Infostat www.infostat.sk
» Kancelária prezidenta Slovenskej republiky www.prezident.sk
» Kancelária verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk
» Krajské úrady www.civil.gov.sk/urady
» Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR www.telecom.gov.sk
» Ministerstvo financií SR www.finance.gov.sk
» Ministerstvo hospodárstva SR www.economy.gov.sk
» Ministerstvo kultúry SR www.culture.gov.sk
» Ministerstvo obrany SR www.mod.gov.sk
» Ministerstvo pôdohospodárstva SR www.mpsr.sk
» Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR www.employment.gov.sk
» Ministerstvo spravodlivosti SR www.justice.gov.sk
» Ministerstvo školstva SR www.education.gov.sk
» Ministerstvo vnútra SR www.minv.sk
» Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR www.build.gov.sk
» Ministerstvo zahraničných vecí SR www.foreign.gov.sk
» Ministerstvo zdravotníctva SR
www.health.gov.sk » Ministerstvo životného prostredia SR www.lifeenv.gov.sk
» Najvyšší kontrolný úrad SR www.controll.gov.sk
» Najvyšší súd Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk
» Národná banka Slovenska www.nbs.sk
» Národný bezpečnostný úrad www.nbusr.sk
» Národný inšpektorát práce icop.safework.gov.sk
» Národná rada Slovenskej republiky www.nrsr.sk
» Protimonopolný úrad SR www.antimon.gov.sk
» Slovenská energetická agentúra www.sea.gov.sk
» Slovenský metrologický ústav www.smu.gov.sk
» Slovenský ústav technickej normalizácie www.sutn.gov.sk
» Správa štátnych hmotných rezerv SR www.reserves.gov.sk
» Stredisko pre štúdium práce a rodiny www.vupsvr.gov.sk
» Štatistický úrad SR www.statistics.sk
» Telekomunikačný úrad SR www.teleoff.gov.sk
» Úrad geodézie, kartografie a katastra SR www.geodesy.gov.sk
» Úrad pre verejné obstarávanie SR www.uvo.gov.sk
» Úrad vlády Slovenskej republiky www.government.gov.sk
» Úrad bezpečnosti práce SR www.safework.gov.sk
» Úrad priemyselného vlastníctva SR www.indprop.gov.sk
» Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR www.normoff.gov.sk
» Úrad jadrového dozoru SR www.ujd.gov.sk
»
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Vznikla 1. januára 1993 a veľmi rýchlo si získala diplomatické uznanie najvýznamnejších štátov sveta.
Štátnym zriadením v Slovenskej republike je parlamentná demokracia so 150 členným jednokomorovým parlamentom (Národná rada Slovenskej republiky).
Hlavou štátu je prezident, ktorého volí parlament, najvyšším výkonným orgánom je vláda Slovenskej republiky.
Podľa VII. hlavy ústavy v Slovenskej republike súdnu moc vykonávajú Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. Nezávislým orgánom ochrany ústavnosti je ústavný súd.
Súdy rozhodujú v trestných a občianskoprávnych veciach, preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci z radov občanov-laikov. Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. Ak to ustanovuje ústava alebo zákon, sudcovia sú viazaní aj medzinárodnou zmluvou.
Národná banka Slovenska (NBS) je nezávislou centrálnou bankou Slovenskej republiky. Vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (PDF-súbor, veľkosť 103 KB), ktorý určuje jej postavenie, funkcie a úlohy.
Národná banka Slovenska je nezávislou inštitúciou, ktorej základnou funkciou je udržiavanie cenovej stability.
Za týmto účelom Národná banka Slovenska:
určuje menovú politiku,
vydáva bankovky a mince,
riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku,
vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.
NBS zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády Slovenskej republiky v medzinárodných finančných inštitúciách. NBS zastupuje Slovenskú republiku v operáciách na medzinárodných finančných trhoch súvisiacich s plnením menovej politiky.
Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada NBS. Banková rada NBS určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach NBS.
Poslanie Protimonopolného úradu
V trhovej ekonomike je konkurenčný tlak jedným zo základných mechanizmov efektívneho fungovania trhu. Protimonopolný úrad pôsobí ako garant rovnoprávnej hospodárskej súťaže, ktorá zaručuje dobre fungujúce trhové prostredie.
Hospodárska súťaž
Cieľom politiky ochrany hospodárskej súťaže je chrániť a napomáhať rozvíjaniu konkurenčných podmienok. Konkurenčná politika je aj nástrojom na vytvorenie atraktívneho prostredia pre investície a pre rast pracovných miest, preto pôsobí na zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu a konkurencie schopnosti ekonomiky.
Hospodárska súťaže je nástroj na riešenie trhových zlyhaní, ktoré vyplývajú z nedostatku konkurencie.
Korekcie, ktoré vykonáva úrad vychádzajú z kompetencií, ktoré mu zveril zákonodarca v zákone č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže.
Kontrola koncentrácií
Protimonopolný úrad prostredníctvom kontroly koncentrácií povoľuje spájanie podnikateľov. Cieľom tohto nástroje je preventívne pôsobiť na trh, aby neprišlo k deformácií súťaže. Vďaka nekontrolovanému spájaniu sa podnikateľov by mohlo prísť k deformácii alebo k úplnému vylúčeniu konkurencie.
Zneužívanie dominantného postavenia
Cieľom ochrany hospodárskej súťaže je dohliadať na trhy, na ktorých pôsobia dominantné subjekty, aby nezneužívali svoje dominantné postavenie. Podnikateľské subjekty, ktoré vďaka svojej veľkosti môžu významným spôsobom ovplyvňovať trh majú tendenciu využívať tento vplyv na zlikvidovanie existujúcej alebo možnej konkurencie
Dohody obmedzujúce súťaž
Veľmi dôležitou oblasťou pôsobnosti úradu je postihovanie podnikateľov, ktorý medzi sebou uzatvárajú dohody obmedzujúce súťaž. Cieľom takýchto dohôd býva zväčša zmiernenie konkurencie a následný nárast cien.
Rozhodnutia úradu
Na konci každého správneho konania vydáva úrad rozhodnutie, ktoré je pre podnikateľov záväzné a musí ho rešpektovať.
PMÚ SR môže vo svojom rozhodnutí nariadiť podnikateľovi/om odstrániť protiprávny stav a udeliť pokutu do výška 10% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie a to aj opakovane.
Cieľom Protimonopolného úradu je transparentne rozhodovať a preto pravidelné informuje odbornú i laickú verejnosť prostredníctvom médií a internetovej stránky úradu. Na tejto stránke môže verejnosť nájsť informácie o začatých konaniach úradu o jeho rozhodnutia.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol zriadený Ústavným zákonom č. 460/1992 Z. z. ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Právomoci a kompetencie upravuje čl. 124 až 140 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanovuje zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Plénum ústavného súdu podľa § 79 zákona č. 38/1993 Z. z. schválilo Spravovací a rokovací poriadok ústavného súdu č. 114/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý podrobnejšie upravuje vnútorné pomery ústavného súdu pri príprave konania a rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov, súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti ústavného súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom (znenie tohto zákona zatiaľ nie je zverejnené na internetovej stránke ústavného súdu. V písomnej forme je k nahliadnutiu u informátorky v budove ústavného súdu).
Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti ústavného súdu vykonáva Kancelária ústavného súdu. Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie ústavného súdu a o postavení jej pracovníkov ustanovuje organizačný poriadok, ktorý schvaľuje plénum ústavného súdu.
Ústavný súd hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu ako samostatná rozpočtová kapitola v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
Inšpekcia práce
Inšpekcia práce v právnom poriadku Slovenskej republiky má svoje právne vymedzenie v zákone č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle §2 ods.1 spomínaného zákona sa pod pojmom inšpekcia práce rozumie:
a) dozor na dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov upravujúcich najmä vznik, zmenu a skončenie právnych vzťahov, pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou,
2. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zaistenie bezpečnosti technických zariadení vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
3. mzdových predpisov,
4. záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
5. právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, zamestnancom a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v odseku 1 písm. a).
Takéto vymedzenie je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, upravujúcimi inšpekciu práce. Základnými medzinárodnými dokumentmi, ktoré stanovujú rozsah činnosti, kompetencie a oprávnenia inšpekčných orgánov sú Dohovory Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a obchode (č. 81 z roku 1947 a doplňujúci Protokol z roku 1985) a o inšpekcii práce v poľnohospodárstve (č. 129 z roku 1969).
Základnými zásadami, ktoré definujú inšpekciu práce podľa uvedených dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, sú:
Ø povinnosť štátu zriadiť príslušné kompetentné štátne orgány a vytvoriť podmienky pre ich činnosť,
Ø garancie štátu za činnosť orgánov IP,
Ø nezávislosť orgánov IP od politických zmien v štáte,
Ø integrovanie kontroly na pracovisku, t. z. jeden orgán kontroluje problematiku bezpečnosti práce, ochrany zdravia, protipožiarnej prevencie, pracovno‑právnych predpisov a ostatných zložiek pracovného prostredia, ktoré môžu ohroziť život a zdravie zamestnancov,
Ø spolupráca so sociálnymi partnermi
Dňa 1. apríla 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý rozšíril pojem inšpekcie práce o „dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania“, reagujúc na potrebu efektívnejšie a účinnejšie eliminovať tvz. čiernu prácu.
Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce podľa zákona č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce vykonávajú tieto orgány štátnej správy:
a) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre pracovnoprávne vzťahy, zamestnanosť, kolektívne vyjednávanie, mzdy a iné odmeny za prácu, inšpekciu práce, sociálne zabezpečenie, sociálnoprávnu ochranu detí a mládeže, starostlivosť o rodinu a ďalšie veci sociálnej politiky. Podrobnejšie je rozsah pôsobnosti ministerstva pre oblasť inšpekcie práce upravený v §4 zákona č. 95/2000 Z.z.
b) Národný inšpektorát práce je špecializovaným orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou. Hlavnou náplňou NIP je riadenie a kontrola inšpektorátov práce. Podrobnejšie je rozsah pôsobnosti NIP pre oblasť inšpekcie práce upravený v §5 zákona č. 95/2000 Z.z.
c) Inšpektoráty práce. V súčasnosti je zriadených 8 inšpektorátov práce, ktorých sídla a územné obvody sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Podrobnejšie je pôsobnosť inšpektorátov práce upravená v §6 zákona č. 95/2000 Z.z.
