Anaximandros – bol Tálesovým žiakom
-uvádza sa , že napísal prvé F dielo „O prírode“
-za základný prvok vyhlásil „neobmedzené“ – aperion
-ani voda ani iný živel nepovažoval za základný prvok , ale nejaký neurčený svetový počiatok, všeobecný zákon
-vznik veci vysvetľoval nie premenou živlov, ale tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady a tento večný pohyb protikladov určuje svetové dianie.
-vypracoval prvú zemepisnú mapu vtedy známeho sveta
-prvý vyslovil myšlienku, že Zem má tvar valca a vznáša sa vo vzduchu
Anaximenes – jeho názory sú viac kozmologické ako filozofické
-za počiatok všetkých vecí pokladal VZDUCH
-zhusťovaním a zrieďovaním vzduchu sa dajú vysvetľovať základné vlastnosti vecí, lebo spôsobujú ich tvrdosť, teplotu ...

Spoločné znaky:
-všetci traja tvrdili, že svet vznikol z pralátky
-svet chápali ako živý organizmus
-nerozlišovali živú a neživú prírodu
-predmetom ich F bolo hľadanie odpovede na otázku – ČO JE ARCHÉ?
-Teóriu poznania nevytvorili, pokladali za samozrejme, že podstatu veci možno poznať na základe poznania

Pytagorovci – je to skupina mysliteľov, ktorí pôsobili v meste Krotón a obhajovali záujmy gréckej obchodnej aristokracie
-nebola to F škola, ale skôr náboženský spolok
Pytagoras zo Samu /571 – 497 p.n.l./ - sám nič nenapísal, mnohé objavy, ktoré sa mu pripisovali, uskutočnili jeho mladší následovníci
-súčasníci ho považoavli za matamatika, astronóma
-pravdepodobne on zaviedol termín filozofia a ako prvý nazval svet kozmom
-základom jeho učenia je viera, že duša človeka sa po smrti sťahuje do tiel iných bytostí
-za najvyšší spôsob života považoval teoretický /meditatívny/, nie praktický spôsob života
-jeho učenie obsahuje mytologické predstavy – zem je podľa neho živel, ohnivé guľaté teleso. Z nekonečného priestoru, ktorý ho obklopuje, vdychuje prázdne nebo /vzduch/. Tým, ako vzduch preniká do tela sveta ,rozdeľuje veci a tak veci vznikajú
-pytagorovci sa venovali matematike, číslam a ich vzťahom pripisovali mystické vlastnosti. Hlásali, že veci existujú ako napodobenie čísel, ktoré sa v gréck.matematike chápali ako určitý tvar: bod – 1, priamka – 2, plocha – 3, teleso – 4. Spájaním čísel dokázali vysvetliť plochy, obsah, objem, šírku a hlbku.
-Čísla a vzťahy medzi nimi – to bolo to, čo odhaľovalo základ sveta
-Pytagorová téza – základom všetkého je číslo znamená, že číslo je počiatok – ARCHÉ
-Pytagoras upozornil aj na existenciu protikladov a pokladal ich za rovnako dôležité ako čísla, rozlišoval 10 protikladov , od základných po matematicky dokonalé: obmedzené – neobmedzené, nepárne – párne, jedno a množstvo, pravé – ľavé, mužské – ženské. Nehybné – pohyblivé. Rovné – krivé, svetlo – tma, dobré – zlé, štvorec – obdlžník.
-Pripisovali číslam aj mravné hodnoty, pomocou čísel vyjadrovali vzťahy medzi ľuďmi: manželstvo označovali číslom 3, spravodlivosť – 4, priateľstvo – 10

Eleatská škola – vznikla približne v rovnakom čase ako spolok pytagorovcov v kolónii Elea v južnom Taliansku.
Predstavitelia: Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley
-za zakladateľa sa považuje Xenofanes
-tvrdil, že svet nevznikol, ale je večný a nezničiteľný
-vesmír /príroda,svet,/ je „j e d n o guľaté a ohraničené, nevzniknuté, ale večné a úplne nehybné“. Toto jedno je zároveń Bohom
-takéto stotožnenie Boha s prírodou nazávame – p a n t e i z m o m
Parmenides – najvýznamnejší filozof eleatskej školy
-zakladateľ F disciplíny – ontológia /náuka o bytí/
-bytie podľa neho nemá vznik ani zánik, je stále nemenné večné – čiže je j e d n y m . Nachádza sa všade, je plné – nikde ho nie je viac ani menej,
-podľa neho existujú dve cesty k pravde: jedna je cesta mienky a zdania – čo nemôťe byť základom poznania, druhá cesta je cesta poznania bytia Jedného a je cestou pravdy
-snažil sa dokázať, že mnohosť veci a ich pohyb nemožno logicky pochopiť, vyjadriť, a tak vzniklo jeho učenie o apóriách /aporia – bezvychodiskové postavenie/ tzv. Zenónové paradoxy
-najznámejšie sú.: 1 dichotomia
2. Achiles a koratnačka
3. šíp
4. štadión

Herakleitos - druhým strediskom starogréckej F bolo mesto Efézos – rodisko H
-je jednou z najzaujimavejších osobností v dejinach F
-často sa však protichodne interpretuje, čo vyplýva z jeho svojského vyjadrovania /porekadlá, hádanky, antitézy, aforizmy/
-hlavným prínosom jeho F je myšlienka všeobecného plynutia a zmeny – jeho známe – „panta rei“ – všetko plynie
-učil, že všetko plynie a mení sa, nič nie je nemenné a stále
-podľa H nemožno 2x vstúpiť do tej istej vody
-tvrdil, že veci vznikli z látkového prazákladu – bol to OHEŇ, pretože je najpohyblivejší a najviac schopný zmeny
-Kozmos – svet nevytvoril Boh ani človek, ale bol, je a bude večne živým ohňom
-Svetu vládne logos – všeobecný poriadok, zákon vecí, objektívny príncíp
-Herakleita pokladáme za zakladateľa gnozeológie – teorie poznania
-Poznanie je podľa neho poznaním objektívnej skutočnosti, ktorá existuje nezávisle od nášho vedomia. Úlohou poznania je preniknúť do podstaty prírody a jej zákonov. Zdôrazňoval, že jednotlivé poznatky treba spájať do súvislosti, lebo len tak možno poznať ich podstatu.
-Predmetom poznania je kozmos, príroda a hmotný svet

POELEATSKÍ PRÍRODNÍ FILOZOFI

Empedokles – zo Sicílie zavrhol predstavu o jednej pralátke a tvrdil, že príroda pozostáva zo 4 pralátok – koreňov – oheň, vzduch, zem a voda.
-k zmenám v prírode dochádza tak, že 4 živly sa navzájom miešajú a oddeľujú. Všetko sa skladá zo zeme, vzduchu ohňa a vody
-vecný základ bytia, miešanie prvkov a tým vznikanie nových vecí spôsobujú dve sily: aktivizujúca sila – láska , to je to čo plní funkciu celku
-plodí bytosti- prostred. Nej vznikajú nové tvory, živočichy, ľudia bohovia
Nenávisť – veci rozdeľuje, živé bytosti rozkladá

Anaxagoras – neuspokojil sa s doterajšim chápanímpralátok, bol presvedčený, že príroda sa skladá s nekonečného množstva čiastočiek, ktoré nie sú okom viditeľné
-všetko sa podľa neho dá rozložiť na ešte menšie čiastočky a v nich je trochu zo všetkého. Tieto čiastočky nazval – semená al. zárodky. Podľa tohpo aké čiastočky perevládajú poznáme o akú vec ide
-všetky veci sú v pohybe a príčinou pohybu je r o z u m –duch – n ú s
-rozum chápal ako najčistejšiu látku, ktorá nemôže byť zmiešaná s ničím, ako schopnosť vládnuť veciam, riadiť ich, poznávať