ATOMISTICKÁ TEÓRIA

Zakladateľom atomistickej teorie bol Leukippos, o ňom vieme veľmi málo, preto mnohí pochybujú,l či vôbec žil. V jeho diele pokračoval Demokritos.
Demokritos – zaoberal sa problémami astronómie, fyziky, matematiky i biológie, ale venoval sa aj psychológii, etike a i.
-jeho diela boli prvými encyklopediami
-veľa cestoval – Egypt, Babylon, Perziu
-jeho F je výrazne m a t e r i a l i s t i c k á – tvrdil, že všetko sa skladá z hmoty, hmotných čiastočiek – atómov a z prázdna. Atómy nevznikajú ani nezanikajú, sú večné nepriepustné a ďalej nedeliteľné. Medzi atomami existujú rozdiely v tvare, usporiadaní a polohe. Tieto rozdiely spôsobujú rôznorodosť veci vo svete
-vlastnosťou všetkých atomov je pohyb a podmienkou pre pohyb je prázdno /aby sa mali atomy kde premiestňovať/
-duša je podľa neho hmotná, skladá sa z atomov a je nositeľom vedomia ale je smrteľná!!!
-Podstatou veci je atom a prázdno – arché, ktorú môžeme postihnúť len rozumom
-Teoretickým poznaním odhaľujeme podstatu javov a zmyslové poznanie vysvetľoval ako vtláčanie maličkých obrazov predmetov do do našich zmyslov
-Uznával všeobecnú príčinnosť a nevyhnutnosť vo svete
-Mal ateistické názory – bohovia boli podľa neho len fantastické predstavy a domienky ľudí. Vieru v boha vysvetľoval ako nevedomosť a strach ľudí

KLASICKÉ OBDOBIE /5.-4. st.p.n.l./

SOKRATES /asi 470 – 399 p.n.l./
-narodil sa v Aténach ako syn sochára a pôrodnej baby
-netúžil cestovať, svoje mesto opusril len keď ho volala vojenská povinnosť
-čoskoro zanechal svoje povolanie sochára a venoval sa vyučovaniu, na ktoré sa cítil povolaný
-bol súčastníkom sofistov – orientoval sa na antorpologickú problematiku, ale bol ich oponentom, lebo mu prekážal ich mravný relativizmus
-vyučoval bezplatne
-jeho vyučovanie bolo založené na hre otázok a odpovedí /F – hľadanie múdrosti/
-vyučoval metodou rozhovoru – dialogu témou rozhovoru boli pojmy – spravodlivosť, udatnosť,cnosť /účastník rozhovoru si bol najprv istý, že vie pojmy vysvetliť, ale postupne zisťoval, že nevie podať vysvetlenie. Toto vedenie o nevedení však znamená nadobudnutie poznania, ktoré núti čl. sa znovu pýtať. Sokrates sa spolu sním snažil dospieť k pravde/.
-Jeho metóda rozhovoru pozostávala z dvoch fáz:
1.negatívna – založená na irónii/zosmiešňovanie chvastúňov vyústi do ich sebakritiky, pripraví žiakov na hľadanie toho čo ešte nevedia/
2.pozitívna – hľadanie pojmov toho, čo je dobré, spravodlivé, čestné/
-najznámejším výrokom S – Viem, že nič neviem

-hlavnou témou je u Sokrata človek – nie príroda! /ak chce človek vedieť, musí poznať sám seba/
-je dôležité poznať dobro, lebo poznanie dobra vedie k cnosti „Nikto nie je zlý z vlastnej vôle“, ale iba z neznalosti toho, čo je dobro. Tam kde vládne nevedomosť dochádza k mravnému úpadku a tam kde vládne rozu m sa duša naplní cnosťou. Poznanie teda konkrétne ovplyvňuje mravné správanie človeka.
-Sokrates ako zakladateľ etickej F kládol dôraz na:
1.dokonalé správanie, ktoré sa formuje v kontakte s inými ľudmi , pri prekonávaní prekážok, zdolávaní skúšok
2.najvyšší princíp, ktorým je dobro
3.osobnú činnosť každého, ktorá sa ma stať všeobecne platnou činnosťou
-DOBRO – významný pojem u Sokrata. Pri hľdaní dobra pomáha človeku nejaký vnútorný ográn „svedomie“ – daimonion – je to vnútorný hlas rozumu, ktorý riadi naše skutky , ale nediktuje čo má robiť, ale čomu sa má vyhnuť aby sa neodklonil od dobra.
-Nová myšlienka – existuje jeden všeobecný rozum – dobro, ktorý drží všetko pohromade a cieľavedomé riadi /takto sa približoval k monoteizmu/
-Pre svoje názory
-Pre svoje názory sa dostal do konfliktu s mocou /399 p.n.l./ ktoré vyustili do obvinenia z bezbožnosti /obvinili ho, že neverí v štátom uznávaných bohov, odhaľoval zaslepenosť ľudí, maril učenosť sofistov/
-Sokrata odsúdili na smrť vypitím čaše jedu

PLATÓN /427 – 347 p.n.l./ vlastným mnenom Aristokles, Platón je prezývka z grec. platy – široký, podľa širokého hrudníka, čela a nadania/
-bol žiakom Sokrata, narodil sa v Aténach v aristokratickej rodine, po Sokratovej smrti veľa cestoval
-pravdepodobne podľa vzoru pytagorovcou založil školu – Akademiu, ktorá sa stal a strediskom antického idealizmu
-zanechal rozsiahle dielo 36 dialógov vysokej umeleckej kvality, 1 monológ a niekoľko listov,
-v dielach nepíše o sebe ale znázorňuje svoj spôsob hľadania pravdy

Platónová filozofia

Riešil otázky poznania a samotného bytia, jeho diela zaraďujú do 3 skupín:
A,- sokratovské obd. - spisy nesú pečať jeho učiteľa Sokrata – Protagoras /o výchove a cnosti/, Gorgias / o retorike/, Obrana Sokratova / Sokratova reč na súde – monológ/
B, - klasické /mužné/ - vytvoril svoj idealistický systém, ktorý nazývame teóriou ídeí
Kratylos / o pôvode reči/
Faidon / o nesmrteľnosti duše/
Ústava / o dokonalom štáte/
C, posledné obd. - kde nanovo rozpracoval a skúmal myšlienky z nového hľadiska
Zákony / poopravená koncepcia Ústavy/
Timaios / o vzniku sveta/
Politikos,Teatetos / o spravodlivom vedení/