Grécka filozofia

Predpoklady vzniku filozofie

Grécku F nazývame tiež aj antickou.
-je to súhrn filozof.učení, ktoré rozvíjali myslitelia v starogréckej a starorímskej spoločnosti od konca 7.stp.n.l. až do 6.st n.l.
-vznik gréckej F , vedy, umenia sa často označuje ako „grécky zázrak“
-vznik F v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých premien gréckej spoločnosti a človeka v nej.
Spoločenské a politické zmeny:
1.Pôvodná rodová spoločnosť sa rozpadá, vznikajú grécke polis /mestské štáty/
2.majetkovú a sociálnu rovnosť nahrádza sociálno-ekonomická nerovnosť vo vznikajúcej otrokárskej spoločnosti
3.dochádza k deľbe práce, vyššiemu stupňu vývinu výroby
4.rozdelenie spoločnosti na vrstvy
Hlboké sociálno-politické zmeny spôsobili, že zanikajú tradičné predstavy o svete /mýtické/ a vytvárajú sa „vedecké“ názory a predstavy o skutočnosti. Nový svetonázor je odrazom hlbokých spoločenských zmien a začal sa rozchádzať s tradičným svetonázorom – mýtom.
Mytológia – súhrn mýtov, špecifický svetonázor prvotných ľudí.
-s postupným vývojom spoloč.,myslenia a osvojovaním si javov prírody sa M stáva racionálnejšou – bohovia nadobúdajú podobu zvierat /zoomorfizmus – Egypt/, alebo podobu ľudí /antropomorfizmus – Grécko/.
-Bohovia boli človeku blízki, zmýšľali a konali príliš ľudsky
-Prameňom mýtu nebol len strach a bezmocnosť ale aj túžba ovládnuť prírodné sily.
-Prvé F a predvedecké predstavy o svete boli úzko späté s mýtom a náboženstvom

Vývoj gréckej F zodpovedá vývoju otrokárskeho zriadenia. Delíme ho na 4 obdobia:
1.ranné /kozmologické/ obd.: - zaoberali sa hlavne prírodovednou tématikou, otázku sveta chápu prevážne naturalisticky a materialisticky.
-dominuje ionska škola – stredisko v Milete,
-predstavitelia: Herakleitos, pytagorovci, eleatska škola Empedokles, Anaxagoras a Demokritos

2.klasické obdobie – najväčší rozkvet gréckej F- sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles
-riešia otázku človeka – človek je mierou všetkých vecí
-vývoj F vyusťuje do metafyziky /svet je stály, bez kvalitatívnych zmien, prevažuje v ňom pokoj al. cyklický pohyb bez vnútorných protikladov. V širšom slova zahŕňa úvahy o večných a nemenných podstatách, úvahy o Bohu, duši a svete ako celku/

3. helenistické obdobie – obdobie hospodárskeho a politického úpadku Grécka – Gr=cko stráca politickú nezávislosť

-človek sa uzatvára sám do seba
-končí sa tvorivý rozvoj F
-obdobie malo 3 hlavné prúdy: epikureizmus, skepticizmus, stoicizmus

4.mystické obd. - je obdobím úpadku F
-F nahrádza TEOZOFIA
-Patrí sem novoplatonizmus

RANNÁ GRÉCKA F /6.-5.stp.n.l/
Prírodovedná problematika
Otázku sveta chápu naturalisticky a materialisticky
Dominuje ionska škola – stredisko v Milete
Predstavitelia: Herakleitos, pytagorovci, eleatska škola, Empedokles, Demokritos

Milétska škola – vznik európskej vedy a F je spätý s menami filozofov Tálesa,Anaximandra a Anaximena
-nazdávali sa, že všetky veci majú mať nejaký spoločný počiatok – ARCHÉ
-základom ich F bolo hľadanie prvopočiatku či pralátky
Táles – jeho osoba je opradená legendami
-spomína sa ako cestovateľ, obchodník, politik, filozof teoretik
-jeho zásluhy sú predovšetkým v tom, že Grékom sprístupnil poznatky východnej vedy/egyptskej a babylonskej matematiky a astronómie/
-aj Tálesová predpoveď zatmenia slnka sa zakladá na poznatkoch babylonskych astronómov
-za základ všetkého pokladal VODU, ale vznik vecí z vody nevysvetlil
-voda bola preňho pretrvávajúcou podstatou
-podľa Aristotela prišiel na túto myšlienku na základe pozorovania prírody, keď zistil jej nenahraditeľnosť a dôležitosť v živote organizmov
-Táles tvrdil, že Zem je plochý disk, ktorý pláva po vode
-Volali ho prvým matematikom, používal kružidlo a uhlomer
Anaximandros – bol Tálesovým žiakom
-uvádza sa , že napísal prvé F dielo „O prírode“
-za základný prvok vyhlásil „neobmedzené“ – aperion
-ani voda ani iný živel nepovažoval za základný prvok , ale nejaký neurčený svetový počiatok, všeobecný zákon
-vznik veci vysvetľoval nie premenou živlov, ale tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady a tento večný pohyb protikladov určuje svetové dianie.
-vypracoval prvú zemepisnú mapu vtedy známeho sveta
-prvý vyslovil myšlienku, že Zem má tvar valca a vznáša sa vo vzduchu
Anaximenes – jeho názory sú viac kozmologické ako filozofické
-za počiatok všetkých vecí pokladal VZDUCH
-zhusťovaním a zrieďovaním vzduchu sa dajú vysvetľovať základné vlastnosti vecí, lebo spôsobujú ich tvrdosť, teplotu ...

Spoločné znaky:
-všetci traja tvrdili, že svet vznikol z pralátky
-svet chápali ako živý organizmus
-nerozlišovali živú a neživú prírodu
-predmetom ich F bolo hľadanie odpovede na otázku – ČO JE ARCHÉ?
-Teóriu poznania nevytvorili, pokladali za samozrejme, že podstatu veci možno poznať na základe poznania

Pytagorovci – je to skupina mysliteľov, ktorí pôsobili v meste Krotón a obhajovali záujmy gréckej obchodnej aristokracie
-nebola to F škola, ale skôr náboženský spolok
Pytagoras zo Samu /571 – 497 p.n.l./ - sám nič nenapísal, mnohé objavy, ktoré sa mu pripisovali, uskutočnili jeho mladší následovníci
-súčasníci ho považoavli za matamatika, astronóma
-pravdepodobne on zaviedol termín filozofia a ako prvý nazval svet kozmom
-základom jeho učenia je viera, že duša človeka sa po smrti sťahuje do tiel iných bytostí
-za najvyšší spôsob života považoval teoretický /meditatívny/, nie praktický spôsob života
-jeho učenie obsahuje mytologické predstavy – zem je podľa neho živel, ohnivé guľaté teleso. Z nekonečného priestoru, ktorý ho obklopuje, vdychuje prázdne nebo /vzduch/. Tým, ako vzduch preniká do tela sveta ,rozdeľuje veci a tak veci vznikajú
-pytagorovci sa venovali matematike, číslam a ich vzťahom pripisovali mystické vlastnosti. Hlásali, že veci existujú ako napodobenie čísel, ktoré sa v gréck.matematike chápali ako určitý tvar: bod – 1, priamka – 2, plocha – 3, teleso – 4. Spájaním čísel dokázali vysvetliť plochy, obsah, objem, šírku a hlbku.
-Čísla a vzťahy medzi nimi – to bolo to, čo odhaľovalo základ sveta
-Pytagorová téza – základom všetkého je číslo znamená, že číslo je počiatok – ARCHÉ
-Pytagoras upozornil aj na existenciu protikladov a pokladal ich za rovnako dôležité ako čísla, rozlišoval 10 protikladov , od základných po matematicky dokonalé: obmedzené – neobmedzené, nepárne – párne, jedno a množstvo, pravé – ľavé, mužské – ženské. Nehybné – pohyblivé. Rovné – krivé, svetlo – tma, dobré – zlé, štvorec – obdlžník.
-Pripisovali číslam aj mravné hodnoty, pomocou čísel vyjadrovali vzťahy medzi ľuďmi: manželstvo označovali číslom 3, spravodlivosť – 4, priateľstvo – 10

Eleatská škola – vznikla približne v rovnakom čase ako spolok pytagorovcov v kolónii Elea v južnom Taliansku.
Predstavitelia: Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley
-za zakladateľa sa považuje Xenofanes
-tvrdil, že svet nevznikol, ale je večný a nezničiteľný
-vesmír /príroda,svet,/ je „j e d n o guľaté a ohraničené, nevzniknuté, ale večné a úplne nehybné“. Toto jedno je zároveń Bohom
-takéto stotožnenie Boha s prírodou nazávame – p a n t e i z m o m
Parmenides – najvýznamnejší filozof eleatskej školy
-zakladateľ F disciplíny – ontológia /náuka o bytí/
-bytie podľa neho nemá vznik ani zánik, je stále nemenné večné – čiže je j e d n y m . Nachádza sa všade, je plné – nikde ho nie je viac ani menej,
-podľa neho existujú dve cesty k pravde: jedna je cesta mienky a zdania – čo nemôťe byť základom poznania, druhá cesta je cesta poznania bytia Jedného a je cestou pravdy
-snažil sa dokázať, že mnohosť veci a ich pohyb nemožno logicky pochopiť, vyjadriť, a tak vzniklo jeho učenie o apóriách /aporia – bezvychodiskové postavenie/ tzv. Zenónové paradoxy
-najznámejšie sú.: 1 dichotomia
2. Achiles a koratnačka
3. šíp
4. štadión

Herakleitos - druhým strediskom starogréckej F bolo mesto Efézos – rodisko H
-je jednou z najzaujimavejších osobností v dejinach F
-často sa však protichodne interpretuje, čo vyplýva z jeho svojského vyjadrovania /porekadlá, hádanky, antitézy, aforizmy/
-hlavným prínosom jeho F je myšlienka všeobecného plynutia a zmeny – jeho známe – „panta rei“ – všetko plynie
-učil, že všetko plynie a mení sa, nič nie je nemenné a stále
-podľa H nemožno 2x vstúpiť do tej istej vody
-tvrdil, že veci vznikli z látkového prazákladu – bol to OHEŇ, pretože je najpohyblivejší a najviac schopný zmeny
-Kozmos – svet nevytvoril Boh ani človek, ale bol, je a bude večne živým ohňom
-Svetu vládne logos – všeobecný poriadok, zákon vecí, objektívny príncíp
-Herakleita pokladáme za zakladateľa gnozeológie – teorie poznania
-Poznanie je podľa neho poznaním objektívnej skutočnosti, ktorá existuje nezávisle od nášho vedomia. Úlohou poznania je preniknúť do podstaty prírody a jej zákonov. Zdôrazňoval, že jednotlivé poznatky treba spájať do súvislosti, lebo len tak možno poznať ich podstatu.
-Predmetom poznania je kozmos, príroda a hmotný svet

POELEATSKÍ PRÍRODNÍ FILOZOFI

Empedokles – zo Sicílie zavrhol predstavu o jednej pralátke a tvrdil, že príroda pozostáva zo 4 pralátok – koreňov – oheň, vzduch, zem a voda.
-k zmenám v prírode dochádza tak, že 4 živly sa navzájom miešajú a oddeľujú. Všetko sa skladá zo zeme, vzduchu ohňa a vody
-vecný základ bytia, miešanie prvkov a tým vznikanie nových vecí spôsobujú dve sily: aktivizujúca sila – láska , to je to čo plní funkciu celku
-plodí bytosti- prostred. Nej vznikajú nové tvory, živočichy, ľudia bohovia
Nenávisť – veci rozdeľuje, živé bytosti rozkladá

Anaxagoras – neuspokojil sa s doterajšim chápanímpralátok, bol presvedčený, že príroda sa skladá s nekonečného množstva čiastočiek, ktoré nie sú okom viditeľné
-všetko sa podľa neho dá rozložiť na ešte menšie čiastočky a v nich je trochu zo všetkého. Tieto čiastočky nazval – semená al. zárodky. Podľa tohpo aké čiastočky perevládajú poznáme o akú vec ide
-všetky veci sú v pohybe a príčinou pohybu je r o z u m –duch – n ú s
-rozum chápal ako najčistejšiu látku, ktorá nemôže byť zmiešaná s ničím, ako schopnosť vládnuť veciam, riadiť ich, poznávať
ATOMISTICKÁ TEÓRIA

Zakladateľom atomistickej teorie bol Leukippos, o ňom vieme veľmi málo, preto mnohí pochybujú,l či vôbec žil. V jeho diele pokračoval Demokritos.
Demokritos – zaoberal sa problémami astronómie, fyziky, matematiky i biológie, ale venoval sa aj psychológii, etike a i.
-jeho diela boli prvými encyklopediami
-veľa cestoval – Egypt, Babylon, Perziu
-jeho F je výrazne m a t e r i a l i s t i c k á – tvrdil, že všetko sa skladá z hmoty, hmotných čiastočiek – atómov a z prázdna. Atómy nevznikajú ani nezanikajú, sú večné nepriepustné a ďalej nedeliteľné. Medzi atomami existujú rozdiely v tvare, usporiadaní a polohe. Tieto rozdiely spôsobujú rôznorodosť veci vo svete
-vlastnosťou všetkých atomov je pohyb a podmienkou pre pohyb je prázdno /aby sa mali atomy kde premiestňovať/
-duša je podľa neho hmotná, skladá sa z atomov a je nositeľom vedomia ale je smrteľná!!!
-Podstatou veci je atom a prázdno – arché, ktorú môžeme postihnúť len rozumom
-Teoretickým poznaním odhaľujeme podstatu javov a zmyslové poznanie vysvetľoval ako vtláčanie maličkých obrazov predmetov do do našich zmyslov
-Uznával všeobecnú príčinnosť a nevyhnutnosť vo svete
-Mal ateistické názory – bohovia boli podľa neho len fantastické predstavy a domienky ľudí. Vieru v boha vysvetľoval ako nevedomosť a strach ľudí

KLASICKÉ OBDOBIE /5.-4. st.p.n.l./

SOKRATES /asi 470 – 399 p.n.l./
-narodil sa v Aténach ako syn sochára a pôrodnej baby
-netúžil cestovať, svoje mesto opusril len keď ho volala vojenská povinnosť
-čoskoro zanechal svoje povolanie sochára a venoval sa vyučovaniu, na ktoré sa cítil povolaný
-bol súčastníkom sofistov – orientoval sa na antorpologickú problematiku, ale bol ich oponentom, lebo mu prekážal ich mravný relativizmus
-vyučoval bezplatne
-jeho vyučovanie bolo založené na hre otázok a odpovedí /F – hľadanie múdrosti/
-vyučoval metodou rozhovoru – dialogu témou rozhovoru boli pojmy – spravodlivosť, udatnosť,cnosť /účastník rozhovoru si bol najprv istý, že vie pojmy vysvetliť, ale postupne zisťoval, že nevie podať vysvetlenie. Toto vedenie o nevedení však znamená nadobudnutie poznania, ktoré núti čl. sa znovu pýtať. Sokrates sa spolu sním snažil dospieť k pravde/.
-Jeho metóda rozhovoru pozostávala z dvoch fáz:
1.negatívna – založená na irónii/zosmiešňovanie chvastúňov vyústi do ich sebakritiky, pripraví žiakov na hľadanie toho čo ešte nevedia/
2.pozitívna – hľadanie pojmov toho, čo je dobré, spravodlivé, čestné/
-najznámejším výrokom S – Viem, že nič neviem

-hlavnou témou je u Sokrata človek – nie príroda! /ak chce človek vedieť, musí poznať sám seba/
-je dôležité poznať dobro, lebo poznanie dobra vedie k cnosti „Nikto nie je zlý z vlastnej vôle“, ale iba z neznalosti toho, čo je dobro. Tam kde vládne nevedomosť dochádza k mravnému úpadku a tam kde vládne rozu m sa duša naplní cnosťou. Poznanie teda konkrétne ovplyvňuje mravné správanie človeka.
-Sokrates ako zakladateľ etickej F kládol dôraz na:
1.dokonalé správanie, ktoré sa formuje v kontakte s inými ľudmi , pri prekonávaní prekážok, zdolávaní skúšok
2.najvyšší princíp, ktorým je dobro
3.osobnú činnosť každého, ktorá sa ma stať všeobecne platnou činnosťou
-DOBRO – významný pojem u Sokrata. Pri hľdaní dobra pomáha človeku nejaký vnútorný ográn „svedomie“ – daimonion – je to vnútorný hlas rozumu, ktorý riadi naše skutky , ale nediktuje čo má robiť, ale čomu sa má vyhnuť aby sa neodklonil od dobra.
-Nová myšlienka – existuje jeden všeobecný rozum – dobro, ktorý drží všetko pohromade a cieľavedomé riadi /takto sa približoval k monoteizmu/
-Pre svoje názory
-Pre svoje názory sa dostal do konfliktu s mocou /399 p.n.l./ ktoré vyustili do obvinenia z bezbožnosti /obvinili ho, že neverí v štátom uznávaných bohov, odhaľoval zaslepenosť ľudí, maril učenosť sofistov/
-Sokrata odsúdili na smrť vypitím čaše jedu

PLATÓN /427 – 347 p.n.l./ vlastným mnenom Aristokles, Platón je prezývka z grec. platy – široký, podľa širokého hrudníka, čela a nadania/
-bol žiakom Sokrata, narodil sa v Aténach v aristokratickej rodine, po Sokratovej smrti veľa cestoval
-pravdepodobne podľa vzoru pytagorovcou založil školu – Akademiu, ktorá sa stal a strediskom antického idealizmu
-zanechal rozsiahle dielo 36 dialógov vysokej umeleckej kvality, 1 monológ a niekoľko listov,
-v dielach nepíše o sebe ale znázorňuje svoj spôsob hľadania pravdy

Platónová filozofia

Riešil otázky poznania a samotného bytia, jeho diela zaraďujú do 3 skupín:
A,- sokratovské obd. - spisy nesú pečať jeho učiteľa Sokrata – Protagoras /o výchove a cnosti/, Gorgias / o retorike/, Obrana Sokratova / Sokratova reč na súde – monológ/
B, - klasické /mužné/ - vytvoril svoj idealistický systém, ktorý nazývame teóriou ídeí
Kratylos / o pôvode reči/
Faidon / o nesmrteľnosti duše/
Ústava / o dokonalom štáte/
C, posledné obd. - kde nanovo rozpracoval a skúmal myšlienky z nového hľadiska
Zákony / poopravená koncepcia Ústavy/
Timaios / o vzniku sveta/
Politikos,Teatetos / o spravodlivom vedení/
Východiskom Platónovej F bol dualizmus! – ako prvý zo starovekých gréckych filozofov zdôrazňoval rozdiel medzi telesným a natelesným, zmyslovým a nadzmyslovým svetom.

-vyslovil koncepciu dvoch svetov : 1. svet ídeí - svet nemateriálneho, nemenného bytia, tento svet zahŕňa všetko – veci, vlastnosti veci, vzťahy medzi vecami. Preto má ídea trojaký charakter:

ontologický – je modelom ako stály a nemenný pojem podstaty veci
teologický – je ídeou účelného poriadku častí, ktoré sú obsiahnuté vo veci
logický - je všeobecným pojmom, pomocou ktorého poznávame veci a zavádzame poriadok do chaosu vonkajšieho sveta

Skutočným bytím sú len ídey – reálny svet podlieha zmenám a je len obrazom ideálneho sveta. To čo vnímame zmyslami sú len „tiene“ skutočnosti
Svet, ktorý vnímame zmyslami je svet „tečúci/ /nadvezoval na eleatov – Herakleita „panta rei“ – všetko plynie/ a veci tohto sveta vznikajú a zanikajú – nemožno ich poznať, lebo poznávať sa dá len to čo je stále /eidos/, čo je objektívne jestvujúca podstata.
Platón chápe ídey ako oddelené od jednotlivých vecí a pokladal ich za samostatnú realitu . V tom je vyjadrený jeho objektívny idealizmus.

2.svet vecí – svet, v ktorom žijeme, - materiálny menlivého nedokonalého bytia
-svet, ktorý vnímame zmyslami vzniká spojením ídey s konkretmou látkou – hmotou
-je to svet nedokonalý

Svet ídey ma hierarchické usporiadanie.

Platonov trojuholník

Idea
ABSOLUTNO

JA BYTIE
Subjekt duše skúsenosť vo svete prírody

DUŠA – ja – pred vstupom do tela bola spriaznená s ídeami.
-vlastné poznanie „očami duše“ Platón nazýva noesis, epistéme
-skladá sa z troch zloiek:1. rozum- múdrosť/cnosť/
2. vôľa- statočnosť /cnosť/
3. žiadostivosť – umiernenosť /cnosť/
- rozumová zložka je nesmrteľná, ďalšie dve zanikajú spolu s telom
-zložky nie sú v rovnováhe, niektora prevažuje a tým predurčuje na určité zaradenie v spoločnosti.
-Obyvateľov rozdelil na tri stavy: vládcovia – obdarení múdrosťou
strážcovia – vojaci – odvaha,statoč.
Výrobcovia – živitelia spoločnosti
-preto v štáte by mali vládnuť najmúdrejší – filozofi a sú zárukou spravodlivosti
-Platón sníval o ideáli – spojenie moci a múdrosti. Za najspravodlivejšiu vládu považoval vládu filozofov /sofokracia/
-Ostatné formy štátu sú „poškvrnené“, napr. v timokracii vládne násilie, v demokracii bezuhonné zneuživanie slobody a neobmedzené panstvo davu, v tyranii sám tyran je otrokom svojich vášni, ktorými deptá poddaných

ARISTOTELES /384 – 322 p.n.l./

Bol filozofom s mnohými prívlastkami: „knieža filozofov a majster tých, čo vedia“, Alexander Veľký vo F“. ale aj „bezduchý ako prázdny hrob“ .Zaradiť ho epochy nie je jednoduché. Narodil sa v klasickom obd, ale svoju školu založil a zomrel v helenistickom období.
-narodil sa na Chalkidiki ako syn osobného lekára macedónskych kráľov.
-Ako 18 ročný nastúpil do Platónovej akadémie, kde zotrval 20 rokov až do smrti Platona
-Prednášal rétoriku, po Platonovej smrti odišiel do maloázijského Assu, kde založil vlastnú školu, tam dostal pozvanie od Filipa II do Macedónie, aby sa ujal výchovy mladého Alexandra. Keď Alexander nastúpil na trón Aristoteles sa vrátil do Atén a založil slávnu školu – Lykeion
-Podobne ako Platóna ho obvinili z bezbožníctva, vrátil sa na Chalkidiki kde aj zomrel

Diela: - sú veľmi rozsiahle- napísal najväčší súbor vedeckých kníh v dejinách ľudstva /hovorí sa o 170 tituloch, z ktor. Sa zachovalo 47/

Celé jeho dielo rozdeľujeme na 4 časti: –
.1. filozof. Spisy zaoberajúce sa logikou - Kategórie, O vyjadrovaní, Prvé analytiky
2. spisy zahrnuté do Metafyziky /14 kníh/, neskôr nazývané Prvá filozofia
3.prírodovedné spisy – Fyzika. O nebi, O vzniku a zániku, O skúmaní živočíchov, O duši
4.spoločenskovedné a umenovedné spisy – Politika, Rétorika, Poetika, Etika Nikomachova, Aténska ústava
Aristotelová filozofia

-má dualistický charakter, obsahuje materializmus i dialektiku, ale zavŕšil ju objektívnoidealistický systém – tzn hmota aj duch existujú večne, objektívne, neboli stvorené
-uznáva objektívnu existenciu pasívnej látky, ale aby mohla existovaťmusí k tejto látke pristúpiť duchovný princíp – forma.
-Vznik veci spôsobuje vonkajšia príčina, ktorá vyvoláva pohyb od možnosti ku skutočnosti . od látky k jej jednote s formou
-Smer pohybu určuje vnútorná príčina – účel
-Látka je podľa neho večná, ani nevzniká ani nezaniká, konkrétnu podobu látke dáva forma, /napr. mramor je potencionálne socha. Keď dostane pôsobením sochára tvar – formu, premení sa na aktuálnu-existujúcu sochu/
-Pohyb – tiež považoval za večný, rozlišoval 6 druhov pohybu:zánik, vznik, zväčšenie, zmenšenie, zmena v akosti, a premiestňovanie v priestore
-Za prvopríčinu pohybov označil prvého hýbateľa
-Poznanie – hodnotil ako najvýznamnejšiu schopnosť človeka, uskutočňuje sa zmyslovým poznaním, na ktoré nadväzuje rozumová činnosť – myslenie
-Najvyššie abstrakcie nazval – kategórie

-Aristoteles sa stal zakladateľom LOGIKY – náuka o formách a metódach myslenia
-Bol presvedčený, že telesá nášho sveta sú zložené zo 4 prvkov: zeme, vody, ohňa, vzduchu
-Zem je podľa neho v strede vesmíru – je to jej prirodzené miesto a preto je nehybná
-Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku – éteru a pohybujú sa kruhovým pohybom, vesmír pokladal za nekonečný
-Prínosom Aristotela bolo jeho učenie o štáte – porovnal a preštudoval 158 gréckych ústav , kým vypracoval najideálnejšiu ústavu