Predpoklady vzniku filozofie

Grécku F nazývame tiež aj antickou.
-je to súhrn filozof.učení, ktoré rozvíjali myslitelia v starogréckej a starorímskej spoločnosti od konca 7.stp.n.l. až do 6.st n.l.
-vznik gréckej F , vedy, umenia sa často označuje ako „grécky zázrak“
-vznik F v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých premien gréckej spoločnosti a človeka v nej.
Spoločenské a politické zmeny:
1.Pôvodná rodová spoločnosť sa rozpadá, vznikajú grécke polis /mestské štáty/
2.majetkovú a sociálnu rovnosť nahrádza sociálno-ekonomická nerovnosť vo vznikajúcej otrokárskej spoločnosti
3.dochádza k deľbe práce, vyššiemu stupňu vývinu výroby
4.rozdelenie spoločnosti na vrstvy
Hlboké sociálno-politické zmeny spôsobili, že zanikajú tradičné predstavy o svete /mýtické/ a vytvárajú sa „vedecké“ názory a predstavy o skutočnosti. Nový svetonázor je odrazom hlbokých spoločenských zmien a začal sa rozchádzať s tradičným svetonázorom – mýtom.
Mytológia – súhrn mýtov, špecifický svetonázor prvotných ľudí.
-s postupným vývojom spoloč.,myslenia a osvojovaním si javov prírody sa M stáva racionálnejšou – bohovia nadobúdajú podobu zvierat /zoomorfizmus – Egypt/, alebo podobu ľudí /antropomorfizmus – Grécko/.
-Bohovia boli človeku blízki, zmýšľali a konali príliš ľudsky
-Prameňom mýtu nebol len strach a bezmocnosť ale aj túžba ovládnuť prírodné sily.
-Prvé F a predvedecké predstavy o svete boli úzko späté s mýtom a náboženstvom

Vývoj gréckej F zodpovedá vývoju otrokárskeho zriadenia. Delíme ho na 4 obdobia:
1.ranné /kozmologické/ obd.: - zaoberali sa hlavne prírodovednou tématikou, otázku sveta chápu prevážne naturalisticky a materialisticky.
-dominuje ionska škola – stredisko v Milete,
-predstavitelia: Herakleitos, pytagorovci, eleatska škola Empedokles, Anaxagoras a Demokritos

2.klasické obdobie – najväčší rozkvet gréckej F- sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles
-riešia otázku človeka – človek je mierou všetkých vecí
-vývoj F vyusťuje do metafyziky /svet je stály, bez kvalitatívnych zmien, prevažuje v ňom pokoj al. cyklický pohyb bez vnútorných protikladov. V širšom slova zahŕňa úvahy o večných a nemenných podstatách, úvahy o Bohu, duši a svete ako celku/

3. helenistické obdobie – obdobie hospodárskeho a politického úpadku Grécka – Gr=cko stráca politickú nezávislosť

-človek sa uzatvára sám do seba
-končí sa tvorivý rozvoj F
-obdobie malo 3 hlavné prúdy: epikureizmus, skepticizmus, stoicizmus

4.mystické obd. - je obdobím úpadku F
-F nahrádza TEOZOFIA
-Patrí sem novoplatonizmus

RANNÁ GRÉCKA F /6.-5.stp.n.l/
Prírodovedná problematika
Otázku sveta chápu naturalisticky a materialisticky
Dominuje ionska škola – stredisko v Milete
Predstavitelia: Herakleitos, pytagorovci, eleatska škola, Empedokles, Demokritos

Milétska škola – vznik európskej vedy a F je spätý s menami filozofov Tálesa,Anaximandra a Anaximena
-nazdávali sa, že všetky veci majú mať nejaký spoločný počiatok – ARCHÉ
-základom ich F bolo hľadanie prvopočiatku či pralátky
Táles – jeho osoba je opradená legendami
-spomína sa ako cestovateľ, obchodník, politik, filozof teoretik
-jeho zásluhy sú predovšetkým v tom, že Grékom sprístupnil poznatky východnej vedy/egyptskej a babylonskej matematiky a astronómie/
-aj Tálesová predpoveď zatmenia slnka sa zakladá na poznatkoch babylonskych astronómov
-za základ všetkého pokladal VODU, ale vznik vecí z vody nevysvetlil
-voda bola preňho pretrvávajúcou podstatou
-podľa Aristotela prišiel na túto myšlienku na základe pozorovania prírody, keď zistil jej nenahraditeľnosť a dôležitosť v živote organizmov
-Táles tvrdil, že Zem je plochý disk, ktorý pláva po vode
-Volali ho prvým matematikom, používal kružidlo a uhlomer