ŠKOLA EPIKURA - EPIKUREIZMUS
- k stoickému učeniu mal veľmi blízko a to vďaka tomu ako chápe etiku
- aj Epikuroso delil F na logiku, fyziku a etiku
- jeho F hovorí o slobode, nezávislosti, o vlastnej zodpovednosti za svoj osud, božská prozreteľnosť neurčuje život človeka
- človek je pánom svojho osudu
- epikurovci vidia zmysel múdrosti v dosiahnutí stavu – ataraxie /pokoja ducha/
- odlišujú sa chápaním fyziky, kde Epikuros našiel oporu v atomizme, K učeniu o atómoch pridal tiaž. Pri pohybe smerom nadol tiež spôsobuje určitú odchylku, ktorá sa prejavuje u človeka slobodou konania
SKEPTICIZMUS
- pochybujú o možnosti poznať svet
- ku každému logickému súdu totiž môžeme priradiť úsudok opačný, ktorý bude mať rovnakú hodnotu /ak cieľom nebude poznanie o svete – získame duševný pokoj/
- cieľom skeptikov je dosiahnúť vyvážený stav
- predstavitelia: Sextus Empiricus, Marcus Tullius Cicero
EKLEKTIZMUS
- gr. elektik – vyberač
- vzdelaní Rámania i predstavitelia iných národov vyberali a spájali prvky jednotlivých škôl do jedného celku, aby ich sprostredkovali svojim žiakom /využitie F pre život/
- významným centrom vzdelania bola Alexandria, kde sa miešali vplyvy greckej, rímskej, egyptskej vzdelanosti
- Alexandria bola známa knižnicami
Filón – najvýznamnejší predstaviteľ
-svoje F diela písal ako komentáte k 5 knihám Mojžišovym Pantateuch
-keď že bol ovplyvnený gréck. F , ako prvý v histórii vysvetľoval obsah Pantateuchu alegoricky
-snažil sa dokázať, že úlohou F je premýšľanie o Bohu. Svet ho zaujímal len v súvislosti s Bohom, ako jeho tieň
-zdrojom poznania –grécka F, alegoricky vysvetlený Starý zákon a osvietenie od Boha
-stvorenie sveta Bohom Filón vysvetľuje pomocou pojmu logos-poriadok – Syn Boží ako sprostredkovateľ medzi Bohom a svetom
-židovský monoteizmus chápe Boha ako tvorcu a vševládcu
NOVOPLATONIZMUS
- najvýznamnejší predstaviteľ Plotinos – hlásil sa k učeniu Platóna
- význam – systematicky spracoval poznatky gréckej F a tak pripravil pôdu pre nástup kresťanstva
- existuje absolutne bytie – Jedno, Prvé, Večné, najvyššie Dobro – tak nazýva božsku bytosť, emanáciou – vyžarovaním – z nej vznikajú najprv idey a potom veci
- najmenej dokonalým je svet hmoty (prejav zla a temnoty/
