Stoizmus, epikureizmus, skepticizmus, eklektizmus, novoplatonizmus

STOICI

• stoické učenie je F škola s prísnymi zásadami a príkazmi, ktorej etika zaznamenala dlhodobý vplyv
• významným znakom je systematickosť, snažili sa vytvoriť myšlienkovú sústavu, v ktorej všetko do seba zapadalo
• škola dostala svoj názov podľa miesta pôsobenia – STOA POIKILÉ /Pestrá stlpová sieň v Aténach/

STOICIZMUS prešiel 3 vývinovými etapami

• starší stoicizmus - zakladateľ školy Zenon z Kítia, Chrisipos, Kleantes
• stredný stoicizmus – Panaitos. Poseidonios
• nový /rímsky/ - Senaca, Epiktet, Marcus Aurelius

Stoici delili S na logiku, fyziku, etiku:

Do logiky patrila:
-dialektika/náuka o myslení, ktorá pojednáva o definovaní a kritériu pravdivosti/
-rétorika - /náuka o výraze/
-gramatika a poetika

Fyzika zahrňovala všetko, čo sa týkalo prírody a teológie
Etika- učila, ako správne žiť, u stoikov mala hlavnú úlohu, čo dokazuje Zenónovo prirovnanie: „F je ovocný sad, logika ho ohraničuje, fyzika sú stromy a etika ovocie.“

-poznanie vychádza zo zmyslového vnímania sveta – z vnemov vďaka pamäti zostávajú spomienky, na ktorých sa zakladá naša skúsenosť- predstavy vznikajú samy od seba – a keď sa nám tieto predstavy vnucujú veľkou silou potom ich pokladáme za samozrejme a nemôžeme pochybovať, že sú pravdivé –
-Zenón z Kitia tvrdil, že pravdivosť potvrdzuje všeobecný súhlas ľudí a zdravý rozum
-Všetko dianie vysvetľovali stoici dvoma princípmi: trpným čiže latkou a činným – za činný princip pokladali príčinu Boha, aj keď i ten je z latky
-Božstvo je z najdokonalejšej látky – je to oheň
-Cieľom ľudského života podľa stoikov najvyššie dobro – život v súlade s prirodou
-Cnosť spočíva v správnom a rozumnom názore na to, čo máme robiť
-Všetko ostatné je ľahostajné – bohatstvo, chudoba, zdravie, česť, sláva...
-Existujú 4 hlavné cnosti: rozumnosť, umiernenosť, skutočnosť, statočnosť a spravodlivosť
-Ľudské konanie nemáme posudzovať podľa výsledku ale podľa zámeru
-Popri rozumnom konaní u ľudí prevládajú aj nerozumné pudy – afekty, vášne, ale tie musíme premáhať – cieľom je zbaviťsa vášní, čiže dosiahnúť apateu – stav, keď je človek vyrovnaný
-Stoici uznávali spätosť jednotlivca s vlastným národom, ale nad vlasť a štát kládli spoločnosť všetkého ľudstva

SENECA Lucius Annafus
– bol mimoriadne nadaný človek
- dielo Prírodné problémy zahrňuje 7 kníh rozprav o stálosti mudrca, o hneve, o blaženom živote, o voľnom čase, božej prozreteľnosti, duševnom pokoji, láskavosti, krátkosti života
-zdôrazňoval lásku k blížnemu, súcit, vľúdnosť
-Boh existuje mimo svet
-Ľudská duša má rozumnú i nerozumnú časť, telo je väzením duše a až smrť ju oslobodzuje

MARCUS Aurelius Antoninus – Hovory k sebe samému – aforizmy /vznikali na územi Slovenska, keď ako rímsky cisár viedol vojenské ťaženie/
-je to súbor 12 kníh o povinnostiach, ktoré má človek voči sebe a k iným,zamyslenie sa nad ľudskými slabosťami
-toto dielo malo vplyv aj na rozvoj literatúry
-F je podľa neho učiteľkou všetkých cností , pomocou nej sa deajú odstraňovať omyly v ľudskom poznávaní

ŠKOLA EPIKURA - EPIKUREIZMUS

• k stoickému učeniu mal veľmi blízko a to vďaka tomu ako chápe etiku
• aj Epikuroso delil F na logiku, fyziku a etiku
• jeho F hovorí o slobode, nezávislosti, o vlastnej zodpovednosti za svoj osud, božská prozreteľnosť neurčuje život človeka
• človek je pánom svojho osudu
• epikurovci vidia zmysel múdrosti v dosiahnutí stavu – ataraxie /pokoja ducha/
• odlišujú sa chápaním fyziky, kde Epikuros našiel oporu v atomizme, K učeniu o atómoch pridal tiaž. Pri pohybe smerom nadol tiež spôsobuje určitú odchylku, ktorá sa prejavuje u človeka slobodou konania

SKEPTICIZMUS

• pochybujú o možnosti poznať svet
• ku každému logickému súdu totiž môžeme priradiť úsudok opačný, ktorý bude mať rovnakú hodnotu /ak cieľom nebude poznanie o svete – získame duševný pokoj/
• cieľom skeptikov je dosiahnúť vyvážený stav
• predstavitelia: Sextus Empiricus, Marcus Tullius Cicero

EKLEKTIZMUS

• gr. elektik – vyberač
• vzdelaní Rámania i predstavitelia iných národov vyberali a spájali prvky jednotlivých škôl do jedného celku, aby ich sprostredkovali svojim žiakom /využitie F pre život/
• významným centrom vzdelania bola Alexandria, kde sa miešali vplyvy greckej, rímskej, egyptskej vzdelanosti
• Alexandria bola známa knižnicami

Filón – najvýznamnejší predstaviteľ
-svoje F diela písal ako komentáte k 5 knihám Mojžišovym Pantateuch
-keď že bol ovplyvnený gréck. F , ako prvý v histórii vysvetľoval obsah Pantateuchu alegoricky
-snažil sa dokázať, že úlohou F je premýšľanie o Bohu. Svet ho zaujímal len v súvislosti s Bohom, ako jeho tieň
-zdrojom poznania –grécka F, alegoricky vysvetlený Starý zákon a osvietenie od Boha
-stvorenie sveta Bohom Filón vysvetľuje pomocou pojmu logos-poriadok – Syn Boží ako sprostredkovateľ medzi Bohom a svetom
-židovský monoteizmus chápe Boha ako tvorcu a vševládcu


NOVOPLATONIZMUS

• najvýznamnejší predstaviteľ Plotinos – hlásil sa k učeniu Platóna
• význam – systematicky spracoval poznatky gréckej F a tak pripravil pôdu pre nástup kresťanstva
• existuje absolutne bytie – Jedno, Prvé, Večné, najvyššie Dobro – tak nazýva božsku bytosť, emanáciou – vyžarovaním – z nej vznikajú najprv idey a potom veci
• najmenej dokonalým je svet hmoty (prejav zla a temnoty/