STOICI
- stoické učenie je F škola s prísnymi zásadami a príkazmi, ktorej etika zaznamenala dlhodobý vplyv
- významným znakom je systematickosť, snažili sa vytvoriť myšlienkovú sústavu, v ktorej všetko do seba zapadalo
- škola dostala svoj názov podľa miesta pôsobenia – STOA POIKILÉ /Pestrá stlpová sieň v Aténach/
STOICIZMUS prešiel 3 vývinovými etapami
- starší stoicizmus - zakladateľ školy Zenon z Kítia, Chrisipos, Kleantes
- stredný stoicizmus – Panaitos. Poseidonios
- nový /rímsky/ - Senaca, Epiktet, Marcus Aurelius
Stoici delili S na logiku, fyziku, etiku:
Do logiky patrila:
-dialektika/náuka o myslení, ktorá pojednáva o definovaní a kritériu pravdivosti/
-rétorika - /náuka o výraze/
-gramatika a poetika
Fyzika zahrňovala všetko, čo sa týkalo prírody a teológie
Etika- učila, ako správne žiť, u stoikov mala hlavnú úlohu, čo dokazuje Zenónovo prirovnanie: „F je ovocný sad, logika ho ohraničuje, fyzika sú stromy a etika ovocie.“
-poznanie vychádza zo zmyslového vnímania sveta – z vnemov vďaka pamäti zostávajú spomienky, na ktorých sa zakladá naša skúsenosť- predstavy vznikajú samy od seba – a keď sa nám tieto predstavy vnucujú veľkou silou potom ich pokladáme za samozrejme a nemôžeme pochybovať, že sú pravdivé –
-Zenón z Kitia tvrdil, že pravdivosť potvrdzuje všeobecný súhlas ľudí a zdravý rozum
-Všetko dianie vysvetľovali stoici dvoma princípmi: trpným čiže latkou a činným – za činný princip pokladali príčinu Boha, aj keď i ten je z latky
-Božstvo je z najdokonalejšej látky – je to oheň
-Cieľom ľudského života podľa stoikov najvyššie dobro – život v súlade s prirodou
-Cnosť spočíva v správnom a rozumnom názore na to, čo máme robiť
-Všetko ostatné je ľahostajné – bohatstvo, chudoba, zdravie, česť, sláva...
-Existujú 4 hlavné cnosti: rozumnosť, umiernenosť, skutočnosť, statočnosť a spravodlivosť
-Ľudské konanie nemáme posudzovať podľa výsledku ale podľa zámeru
-Popri rozumnom konaní u ľudí prevládajú aj nerozumné pudy – afekty, vášne, ale tie musíme premáhať – cieľom je zbaviťsa vášní, čiže dosiahnúť apateu – stav, keď je človek vyrovnaný
-Stoici uznávali spätosť jednotlivca s vlastným národom, ale nad vlasť a štát kládli spoločnosť všetkého ľudstva
SENECA Lucius Annafus
– bol mimoriadne nadaný človek
- dielo Prírodné problémy zahrňuje 7 kníh rozprav o stálosti mudrca, o hneve, o blaženom živote, o voľnom čase, božej prozreteľnosti, duševnom pokoji, láskavosti, krátkosti života
-zdôrazňoval lásku k blížnemu, súcit, vľúdnosť
-Boh existuje mimo svet
-Ľudská duša má rozumnú i nerozumnú časť, telo je väzením duše a až smrť ju oslobodzuje
MARCUS Aurelius Antoninus – Hovory k sebe samému – aforizmy /vznikali na územi Slovenska, keď ako rímsky cisár viedol vojenské ťaženie/
-je to súbor 12 kníh o povinnostiach, ktoré má človek voči sebe a k iným,zamyslenie sa nad ľudskými slabosťami
-toto dielo malo vplyv aj na rozvoj literatúry
-F je podľa neho učiteľkou všetkých cností , pomocou nej sa deajú odstraňovať omyly v ľudskom poznávaní