John LOCKE - predstaviteľ anglickej F, zaoberal sa teóriou poznania
-hlavné diela – Rozprava o ľudskom rozume, Dve rozpravy o vláde
-hľadal odpovede na otázky – odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy a či sa môžeme spoľahnúť na to, čo vnímame zmyslami
-študoval otázky teórie štátu a práva
-bol presvedčený, že všetky poznatky získavame zmyslovou skúsenosťou – ľudské vedomie je nepopísaná tabuľa – tabula rasa, na ktorú píše poznatky až naša skúsenosť
-skúsenosť – vnútorná – získaná reflexiou
vonkajšia – skúsenosť získaná zmyslamy
-vnímanie a myslenie – hlavná téma teorie poznania – zmyslové vnímanie vonkajšieho sveta je najdôležitejšie, lebo je pôvodcom celého vedenia – týmto vytvoril princíp materialistického senzualizmu – v rozume nie je nič, čo by predtým nebolo v zmysloch
-obsah vnemu – idea
-vzťah ideí a vonk. Sveta rieši v učení o dvoch kvalitách :
primárne – veľkosť, tvar, pevnosť
sekundárne – farba, svetlo, vôňa, chuť, zvuk
Vypracoval učenie o štát. moci a práve – je to najvýznamnejšia teória prirodzeného práva 17.st.
-štát vzniká tam, kde sa ľudia vzdajú prirodzeného práva na sebaobranu, práva potrestať násilníkov a prepožičajú toto právo spoločnosti
-št. moc nemôže byť svojvoľná, jej úlohou je vydávať zákony, chrániť občana, trestať tých, čo právo porušujú
-št. moc rozdelil : zákonodarná výkonná federatívna-vyhlasenie vojny
-bol deista – uznával Boha ako prvopríčinu, ale nespájal ju s konkrétnym náboženstvom

George BERKELEY – diela: Rozprava o novej teórii videnia, O základoch ľudského poznania, Tri dialógy medzi Hilasom a Filonom
-cieľom jeho filoz. Činnosti bolo vyvrátiť materializmus ako zdroj ateizmu
-pojem hmoty pokladal za prázdnu abstrakciu, ktorú nemožno vnímať, preto neexistuje,
-zmyslami vnímame iba jednotlive
-poprel existenciu hmoty – podľa neho existuje iba obsah našej skúsenosti – to, čomu hovoríme veci al. telesá sú v skutočnosti len komplex našich pocitov
Solipcizmus – existujem iba ja, nič iné objektívne neexistuje
Berkeley si uvedomil ten problém a tak uznal „univerzálneho Vnímateľs“ – Boha, ktorí vníma veci aj vtedy, ak ich práve my nevnímame

David HUME – diela: Úvahy o ľudskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Polirické rozpravy, Dejiny Anglicka
-završil obdobie empirizmu
-pozornosť venoval skôr na poznanie duševného sveta ako fyzického
-obsah vedomia rozdelil na:
a/ dojmy – impresie – ktoré získavame zmyslami
b/ idey - - predstavy – ako napodobeniny nášich dojmov a vznikajú keľ´d sa rozpamätávame na nejaký zmyslový dojem
-zdrojom poznania je s k ú s e n o s ť
-dospel k agnocistizmu – tvrdenie, že svet nie je poznateľný / lebo existenciu vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázať ani vyvrátiť
-bol skeptik – vyhlásil, že nemožno nič poznať, ani seba samého ani svet