ŠTÁT - ZNAKY
Š – politický, ekonomický, sociálny , teritoriálny útvar, na ktorom žijú obyvatelia, nad ktorými z jeho vôle vykonávajú moc štátne orgány
Moc v štáte i navonok je nezávislá a uznaná inými štátmi,
- v minulosti štáty vznikali najmä prvotnou okupáciou
- v súčasnosti sú legálne rôzne spôsoby vzniku Š, či už zvonku alebo z iniciatívy parlamentu
- Š môže vzniknúť aj: 1. pričlenením jedného Š k druhému /NDR a NSR/
2. rozčlenením doterajšieho štátu na niekoľko štátov /my/
3. odčlenením časti územia od pôvodného štátu
ZNAKY:
1. štátna moc viazaná na sústavy št. orgánov
2. územie a hranice
3. občianstvo
4. symboly
5. suverenita
1. – je to druh verejnej moci, keď možnosť určovať správanie členov spoločnosti je sústredená v rukách určitej skupiny
– je to zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na určitom území
- v demokratickom režime štátna moc = politická moc
- vzťahuje sa na celé územie a všetkých obyvateľov
2. – priestor vymedzený hranicou /suchozemský, vzdušný, vodstvo i priestor pod povrchom/
- územie sa môže nadobúdať alebo rozširovať najmä – 1. akcesiou – nadobúdanie prírastku prirodzeným prírastkom – naplaveniny, odvodňovanie pobrežia, objavenie nového ostrova, 2. anexiou – nadobudnutie územia použitím sily /vojna, agresia/, 3. okupáciou – získanie územia, nad ktorým nikto nevykonáva zvrchovanú štátnu moc, 4. cesiou – nadobudnutie na základe súhlasu štátu, ktorý cez zmluvu postúpi časť svojho územia inému štátu
3. – znamená príslušnosť osoby k určitému štátu
- je to právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom
- medzi obidvoma je štátnoobčiansky vzťah – tzn, že obidvaja majú práva i povinnosti
- možno ho nadobudnúť : 1. narodením sa na tomto území, alebo aspoň jeden rodič je štátnym občanom
2. naturalizáciou – uzavretie manžestva s cudzivcom
3. udelením ŠO na základe žiadosti /udeľuje ho MV SR/
- o prepustenie zo štátneho zväzku môže ten kto sa preukáže, že má iné ŠO alebo prísľub jeho udelenia
SYMBOLY ŠTÁTU
- vznikali a stabilizovali sa na prelome 18. – 19 stor, majú spravidla národný význam, pretože vyjadrujú cestu národov k samostatnosti
- sú to vonkajšie prejavy štátnosti, ktorými sa štát reprezentuje navonok, vyjadruje svoju históriu, štátnu formu a národnú identitu
- naše – sú schválené NR SR zákonom č. 63/1993 Z.z a patria k nim – znak, vlajka, pečať. Hymna
Štátny znak – na červenom ranogotickom štíte dvojity strieborný kríž vztýčený na strednom vŕšku modrého trojvršia
- ako symbol kresťanstva sa na našom území používal od polovice 9. stror., od 12 stor. sa stal heraldickým znakom kráľa Belu III, od tých čias bol znakom Uhorska a zároveň osobitným znakom Horného Uhorska /Slovenska/. Pôvodné zelené trojvršie nahradili v 19. stor. štúrovci 1848 na modré. V 1960 nahradil pôvodný znak štítok s obrysmi Kriváňa so zlatými plameňmi, ktoré symbolizovalo SNP. 1. marca 1990 Slovenská národná rada obnovila historický štátny znak SR.
- Používa sa významných listinách NR SR a vlády SR, na insígniach starostov a primátorov, v zasadacích a rokovacích miestnostiach, označovanie štátnych rezervácií
Štátna vlajka - tri pozdlžné pruhy – biely, modrý, červený,
- na prednej strane je štátny znak SR
- štátnym symbolom podľa št. vlajky je štátna zástava, jej dlžka nesmie presahovať trojnásobok jej šírky
Štátna pečať - znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika
- priemer je 45 mm a uchováva ju prezident
Štátna hymna – dve slohy piesne Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska na nápev ľudovej piesne – Kopala studienku
- vznikla v 1844 pri odchode Štúra z Prešovského lýcea do Levočena protest proti perzekúciam ich učiteľa
Štátna suverenita – nezávislosť št. moci od akejkoľvek inej moci
- teória štátnej moci pochádza od franc. právnika Jeana Bodina /16.stor./
- podľa nej je suverenita: 1. neobmedzená moc vydávať zákony
2. nedeliteľná a nescudziteľná
3. trvalá a stála
- suverenita – vonkajšia - znamená právo štátu uzatvárať medzinárodné dohody a zmluvy, nadväzovať a udržiavať diplomatické styky
- vnútorná – nezávislosť štátnej moci od iného politického subjektu vo vnútri štátu
