Horizontálne a vertikálne rozdelenie štátnej moci
HORIZONTÁLNÉ A VERTIKÁLNE ROZDELENIE ŠTÁTNEJ MOCI
- vymedzuje kompetencie, efektívny výkon štátu a vzájomnú kontrolu proti zneužívaniu moci - s myšlienkou rozdeliť moc prišli J. Locke, Ch. Montesquieu – upozornili na nebezpečenstvo sústredenosti moci v rukách jedného panovníka alebo politickej sily - podstatou horizontálneho delenia je rozdelenie centra moci na tri zložky: Zákonodarnú - legislatívnu Výkonnú - exekutívnu Súdnu – jurisdikciu
Zákonodarná moc – určuje normy správania sa všetkého, čo je v štáte - má právo kontrolovať vládu, ustanovovať a odvolať ju, ako aj ustanoviť súdnu moc - zákonodárnou mocou je parlament – jednokomorový – dvojkomorový /rozdiel je v dlžke funkčného obdobia, v spôsobe dosadzovania do funkcií, v kompetenciách/ - v demokratických štátoch je parlament zväčša dvojkomorový – jedna komora má zákonodarnú moc a zodpovedá sa voličom, druhá – kontroluje prvú, aby pri tvorbe zákonov nepoškodila žiadnu časť štátu - funkčné obdobie – 3 – 5 rokov SR – má jednokomorový parlament - parlament je kolektívny orgán štátnej moci – jedinec sa v ňom nepresadí, rozhoduje názor väčšiny – nadpolovičnej, dvojtretinovej, trojpätinovej - úlohy a právomoci parlamentu: 1. prijíma, mení, dopĺňa ústavu 2. prijíma, doplňa mení zákony 3. schvaľuje štátny rozpočet 4. schvaľuje program vlády 5. ratifikuje medzinárodné dohody 6. menuje sudcov
Výkonná moc – exekutíva je vláda - najvyšší orgán výkonnej moci, je nadriadený ministerstvám a iným úradným i miestnym orgánom verejnej správy - skladá sa z predsedu a ministrov - vzniká ako výsledok parlamentných volieb alebo výsledok priamych volieb hlavy štátu /USA/
Úloha vlády:
1. uvádza rozhodnutia parlamentu do života 2. vypracováva a predkladá parlamentu programové vyhlásenie - na schválenie 3. pripravuje návrhy zákonov v súlade s programom vlády 4. vytvára vhodné organizačné podmienky na realizáciu občianskych práv a slobôd 5. stará sa o bezpečnosť občanov 6. vytvára vhodné medzinárodné prostredie
Vláda je zbor ministrov na čele s predsedom - počet členov vlády určuje buď premiér, al. parlament /u nás/
K výkonnej moci patrí aj – prezident – kompetencie: - uzatvára medzinárodne zmluvy - zastupuje štát navonok - menuje štátnych funkcionárov - je hlavný veliteľ vojsk
Čestné práva: - používať prezidentskú stráž a štandardu - zapožičiava štátne vyznamenania
Výsostné práva: - vypovedá vojnu a dojednáva mier - vyhlasuje výnimočný stav
Prezident – rozpúšťa parlament a udeľuje milosť - možno ho voliť 3 spôsobmi: - priamo občanmi, voliteľmi, parlamentom
Súdna moc – úlohou je kontrolovať zákonodarnú aj výkonnú moc, podávať výklad ústavy a riešiť konflikty - najvyššiu právomoc má ústavný súd / v krajinách kde nie je má túto právomoc najvyšší súd/ - členovia najvyšších súdov nesmú byť členmi politických strán /nezávislosť/
VERTIKÁLNE ROZDELENIE
- rozdelenie moci medzi jednotlivými štátmi /USA/ alebo u nás – rozdelenie moci medzi ústredné orgány štátnej správy a orgánmi miestnej samosprávy
Existujú tri modely: Centralizovaný Federalizmus Konfederácia
Centralizovaný model – je sústredenie rozhodovacích právomocí na centrálne orgány - centrum rozhoduje o všetkom – miestne orgány iba rozpracovávajú centrálny program, vlastnú politiku nevytvárajú
Federalizmus – môže mať dve podoby: 1. rozdelenie štátu na členske jednotky, ktoré majú vlastnú št. moc, ale rešpektujú spoločnú ústavu 2. zásadné obmedzenie centrálnej moci a prenesenie rozhodovacích právomocí až na úroveň obcí
Konfederácia - zväzok suverénnych štátov, ktoré vytvoria spoločné orgány štátnej moci s právomocami, na ktorých sa všetky štáty dohodli
Podľa realizácie vertikálneho delenia št. moci rozlišujeme štáty: 1. jednotné - unitárne 2. zložené 3. zväzy, spolky štátov
|