Vynašiel ho Alexis de Tocqueville.
horizontálne
-zákonodarná, výkonná a súdna moc
-systém bŕzd a váh: všetky zložky moci sú na tej istej úrovni a ovplyvňujú sa
-parlament môže byť jednokomorový (NRSR) alebo dvojkomorový (1. Časť volia občania, 2. Zastúpenie federácie, v Anglicku napr. )
-súdna moc je rozdelená na niekoľkostupňové súdy, nezávislosť súdnictva (nesmie byť pod vplyvom legislatívy alebo exekutívy)
vertikálne členenie
-štátne orgány a orgány územnej samosprávy
-nadriadenosť a podriadenosť jedn. zložiek
-ústredná vláda
-regionálna vláda
-miestna vláda
-vo FEDERÁCII je všetko pod kontrolou ústrednej vlády
-v UNITÁRNOM štáte sa miestna vláda zodpovedá regionálnej a tá zas ústrednej
Formy štátu
-podľa vlády (Z hľadiska vzniku politických elít sa delí na dedičnú monarchiu, konštitučnú monarchiu a republiku – pozn. zo septimy)
MONARCHIA
-na čele je panovník
-dedičná – monarcha má nadradené postavenie, právo zvolať voľby kedy chce(najmä v Afrike rozšírené), napr.Veľká Británia
-volená – Vatikán, kedysi Poľsko
monarchie sa podľa postavenia panovníka delia na
-absolutistické – panovník má všetku moc, stojí nad zákonom, je neobmedzený vládca
-konštitučné – panovník je obmedzovaný ústavou, je len formálnou hlavou štátu, polit. strany (VB, Švédsko, Dánsko)
-parlamentné - moc patrí parlamentu (Japonsko)
-stavovské – na riadení štátu sa podieľajú stavy: šľachta, duchovenstvo, meštianstvo (ČR, Pl v 14 – 15 stor.)
-dualistické – moc má parlament a panovník (Jordánsko, Saudská Arábia)
REPUBLIKA
-forma vlády, na čele ktorej stojí prezident volený ľuďmi, alebo parlamentom
-parlamentná – prezident (väčšinou volený nepriamo) je len reprezentantom
-prezidentská – prezident môže stáť aj na čele vlády, volený priamo, nie je zodpovedný parlamentu, v silnej prezidentskej republike môže p. zasahovať aj do exekutívy (USA, Fr.)
