Štáty a ich vznik
-začali vznikať už v praveku
-tlupy – náhodné spojenia ľudí --> rody (na čele je náčelník/rada starších) --> kmene (vlastné územia, náčelníka, jazyk, náboženstvo…) --> štáty
-1. Boli mestské štáty
-od 3. St. p.n.l. centralizované
Znaky štátu:
-ohraničené územie vyčlenené hranicami
-štátna moc (zákonodarná, súdna, výkonná)
-štátne občianstvo
-štátne symboly (znak, vlajka, pečať, hymna)
-suverenita (neosobný mocenský mechanizmus, s cieľom efektívne spravovať územie a všetko, čo sa tam nachádza – definícia štátu - nikto z vonku nemá právo zasiahnuť do interných záležitostí)
vznik štátu:
•delením
•spojením
•odčlenením časti územia
anexia – násilné pričlenenie územia
okupácia – vojenské obsadenia úzémia ale bez vykonávania zvrchovanej moci
funkcie štátu:
vnútorné
-ochrana práv a slobôd občanov
-ochrana súromného a a verejného majetku
-ochrana prírody a kult. pamiatok
-vytváranie pravidiel hosp.života a dbanie o ich dodržiavanie
-vzdelanie, veda kultúra
-ochrana verejného poriadku
vonkajšie
-zahraničná politika
-ochrana před agresiou
-hospodárska a politická spolupráca s ostatnými štátmi/organizáciami
-reprezentovanie v pozitívnom svetle :-)
Delenie štátnej moci
Vynašiel ho Alexis de Tocqueville.
horizontálne
-zákonodarná, výkonná a súdna moc
-systém bŕzd a váh: všetky zložky moci sú na tej istej úrovni a ovplyvňujú sa
-parlament môže byť jednokomorový (NRSR) alebo dvojkomorový (1. Časť volia občania, 2. Zastúpenie federácie, v Anglicku napr. )
-súdna moc je rozdelená na niekoľkostupňové súdy, nezávislosť súdnictva (nesmie byť pod vplyvom legislatívy alebo exekutívy)
vertikálne členenie
-štátne orgány a orgány územnej samosprávy
-nadriadenosť a podriadenosť jedn. zložiek
-ústredná vláda
-regionálna vláda
-miestna vláda
-vo FEDERÁCII je všetko pod kontrolou ústrednej vlády
-v UNITÁRNOM štáte sa miestna vláda zodpovedá regionálnej a tá zas ústrednej
Formy štátu
-podľa vlády (Z hľadiska vzniku politických elít sa delí na dedičnú monarchiu, konštitučnú monarchiu a republiku – pozn. zo septimy)
MONARCHIA
-na čele je panovník
-dedičná – monarcha má nadradené postavenie, právo zvolať voľby kedy chce(najmä v Afrike rozšírené), napr.Veľká Británia
-volená – Vatikán, kedysi Poľsko
monarchie sa podľa postavenia panovníka delia na
-absolutistické – panovník má všetku moc, stojí nad zákonom, je neobmedzený vládca
-konštitučné – panovník je obmedzovaný ústavou, je len formálnou hlavou štátu, polit. strany (VB, Švédsko, Dánsko)
-parlamentné - moc patrí parlamentu (Japonsko)
-stavovské – na riadení štátu sa podieľajú stavy: šľachta, duchovenstvo, meštianstvo (ČR, Pl v 14 – 15 stor.)
-dualistické – moc má parlament a panovník (Jordánsko, Saudská Arábia)
REPUBLIKA
-forma vlády, na čele ktorej stojí prezident volený ľuďmi, alebo parlamentom
-parlamentná – prezident (väčšinou volený nepriamo) je len reprezentantom
-prezidentská – prezident môže stáť aj na čele vlády, volený priamo, nie je zodpovedný parlamentu, v silnej prezidentskej republike môže p. zasahovať aj do exekutívy (USA, Fr.)
DIKTATÚRA
-moc je v rukách jedného človeka alebo malej skupiny ľudí (mocenská elita)
-presadzuje sa štátna ideológia
-žiadne demokratické voľby
-informačný monopol
-prevažuje policajný (nie právny) štát
-ľavicová – revolučná, komunisti
-pravicová – expanzívna politika, fašisti
z hľadiska vertikálneho členenia moci
UNITÁRNY štát (centralizovaný): všetko sa riadi z jedného centra, má jednu vládu, parlament, zákonodarné zhromaždenia a hlavu štátu, príklad Francúzsko
FEDERÁCIA: niekoľko členských jednotiek spojených do jednej, obmedzená centrálna štátna moc, jednotlivé jednotky majú veľké právomoci v rámci svojho územia, spoločná hlava štátu, federálna ústava, armáda, mena, zákonodarné zhromaždenie, každá jednotka ale môže mať aj svoju vlastnú vládu (súdnictvo) ale v súlade s centrálnymi zákonmi. Príklad Nemecko, USA, Kanada, Belgicko, Španielsko
KONFEDERÁCIA: voľnejší zväzok, centrálna mpc musí schváliťto, čo si územné jednotky medzi sebou schvália, spoločný hlavný predstaviteľ štátu a konfederačná ústava, vznik deklaráciou, príklad Švajčiarsko, Austrália, JAR
z hľadiska vplyvu občana
pluralitný štát
-demokracia
-ľudské práva (zhromažďovanie, štrajk, sloboda slova)
-každý môže založiť stranu, ak má dosť prívržencov
totalitný štát
-potlačená sloboda slova, prejavu, tlače
-nepripúšťa združovanie
-určuje vhodnosť a nevhodnosť strán
-porušenie demokracie
-1 strana, voľby len formálne
-ideológia alebo štátne náboženstvo
formy vlády
-parlamentná – prevaha zákonodarnej moci nad výkonnou, parlament určuje zloženie vlády, volí a odvoláva ministrov, schvaľuje vládny program, prináša časté zmeny vlády (nezhody), napr. Holandsko
-kabinetná – dominuje vláda – zbor ministrov, členov vlády vyberá premiér, stabilnejšia ako parlamentná, hlavným predstaviteľom pokiaľ ide o štátnu politiku je predseda vlády/premiér/kancelár/prezident vo funkcii šéfa vlády, napr. Nemecko, VB
-prezidentská – politické právomoci prezidenta na úkor vlády a parlamentu, voľba prezidenta mimo parlamentu (USA, Chile, Fran.), v USA a Chile je prezident šéfom exekutívy- nemôže byť parlamentom a môže vetovať zákony. Vo Fran. Nie je šéfom vlády, má právo odvolať, menovať, robiť referendum, rozpustiť parlament, spraviť voľby, predsedá vláde, jako náhle je tam prítomný(?). Výhoda:jasná osobná politická zodpovednosť. Nevýhoda: často sú obeťami atentátov (Ch. de Gaull, Kennedy, Reagan, S. Allende v Chile )
