Utopizmus
V roku 1516 vydal člen londýnskeho parlamentu Thomas Morus drobnú knižku v ktorej kritizoval zlé pomery vo vtedajšom Anglicku, a tiež hovoril aj o vysnívanom ideálnom štáte, ktorého meno UTÓPIA bolo zároveň názvom Morovho spisu. V utópii panoval úplný komunizmus, ľudia tam nepoznali peniaze, pohŕdali všetkým prepychom, vrátane umenia. Pracovať musel každý , ale len šesť hodín denne. Štátne náboženstvo Utópie bolo založené na rozumovom uctievaní Boha. Morus bol vtedy jedným z prvých renesančných mysliteľov, ktorý sa vyslovil za ideu prirodzeného náboženstva. Jeho dielo malo nemalý vplyv na vývoj anglického právnictva. Neosocialista Francis Bacon napísal utópiu o zemy technických divov Novou Atlantis, o ktorej píše v heslách, francúzsky právnik Denis Vairasse z Allais vydal v roku 1675 v Londýne Históriu Sevarambov, v ktorej zobrazoval šťastné osudy komunisticky organizovaných obyvateľov austrálskeho ostrova, ktorým sa podarilo odstrániť rozdiely stavov a zaviesť pospolitosť statkov. Sevarambovia sú uctievači slnka rovnako ako občania Slnečného štátu, ktorých si vysníval iný utopista, Tommaso Campanella, humanistický učenec a politik. Všetky tieto práce boli podobné Platónovej ústave, ktorá bola napísaná 1800 rokov pred Utópiou Thomasa Mora.
V neskoršej dobe sa objavili veľký socialistický utopisti Saint Simon a Fourier, o ktorých píše v zvláštnych heslách aj Robert Owen, ktorými začínajú dejiny moderného socializmu v Anglicku.
Utopizmu ovládal názory socialistov ešte dlho po Owenovi a z časti ich ovláda dodnes. Podľa Engelsovho názoru hlavnou závadou celého utopizmu je jeho subjektivizmus, čiže prílišná závislosť na rozume, životných podmienkach a vedomostiach jeho jednotlivých vyznávačov. Preto s Marxom založili svoj systém na báze objektívnej, vedeckej, neutopickej.
|
