3. Podmienky, ktoré musí spĺňať rodina
Domácnosť, domov - miesto, kde rodina žije, hospodári, funguje a plní si funkcie voči členom rodiny. Deti sa tu cítia bezpečne.
1. rodina musí mať základné materiálne vybavenie, ktoré umožňuje uspokojovať biologické, vývinové a výchovné potreby dieťaťa. To však neznamená, že činnosť rodiny ako výchovnej ustanovizne závisí priamo od jej materiálneho vybavenia. mohli by sme uviesť veľa empirických dôkazov, že rodina funguje, aj keď je skromne alebo nedostatočne vybavená, a naopak, zle funguje, aj keď je materiálne veľmi dobre vybavená. Okrem toho, veľmi rozšírený je aj názor, že skromné materiálne vybavenie, ktoré hraničí až s nedostatkom, je vlastne ďalší prameň kladných vývinových podnetov a je činiteľ, ktorý upevňuje rodinné prostredie a formuje v deťoch a mládeži priaznivé predpoklady. To však nemusí byť pravidlom, môže sa stať, že nedostatok môže vypestovať v deťoch až chorobnú túžbu po uplatnení a bohatstve ( napr. Clyde Griffith z románu Americká tragédia bol natoľko posadnutý spoločenským úspechom a túžbou po bohatstve, že sa neštítil ani vraždiť - a vyrástol v rodine chudobného kňaza), a môžu sa stať závistlivé.
V každom prípade, sú potrebné základné normy: vlastná posteľ, miesto na učenie, miesto kde si dieťa môže ukladať svoje veci - hračky, knihy a pod.
2. problém zamestnania a voľného času rodičov, pričom musíme zaujať postoj k populárnemu názoru, že zamestnanie obidvoch rodičov je prameň výchovných ťažkostí, lebo vedie k nedostatočnému dozoru nad deťmi. I keď je tento názor rozšírený, nie je oprávnený. Zamestnanie rodičov má byť skôr prameňom vývinových podnetov, pretože práve vďaka nemu sa vo vedomí dieťaťa utvára úcta k práci ako k oblasti aktivity a prameňu ekonomických hodnôt. Rodičia dieťa obvykle umiestnia do materskej školy, kde spozná svojich rovesníkov, naučí sa s nimi vychádzať a získa kamarátov.
Podstatou problém teda nieje pracovná aktivita, ale dĺžka pracovného času. Ak zamestnanie trvá celý deň, naozaj vedie k nedostatočnému dozoru a k nedostatočnej starostlivosti o dieťa.
3. podmienka je vlastne otázkou spoločensko-kultúrnej úrovne rodičov a ich schopností vychovávať. Predpokladáme, že úroveň vzdelania a kultúry rodičov priaznivo ovplyvňuje plnenie výchovných funkcií rodiny. Kultúrnou úrovňou rozumieme aj vzťah k oblasti hodnôt, teda k zásadám a pojmom morálky, k celkovému svetonázoru - ako k súhrnu z výchovného hľadiska nanajvýš významných činiteľov. Voľný čas rodičov teda nie je hodnota, ktorá bude kladne pôsobiť sama osebe, pôsobenie tejto hodnoty závisí od mnohých činiteľov kultúrnej, morálnej a pedagogickej povahy.
4. činiteľ, ktorý kladne ovplyvňuje výchovnú činnosť rodiny, je spolužitie rodičov.
Situácia v rodine - manželia žijú v rodine, ale prichádzajú do konfliktu
Treba rozoznávať dve situácie, ktoré musia viesť k zásadným poruchám v činnosti rodiny ako výchovného prostredia. Sú to:
- rozklad rodiny
- rozbitá rodina
Rozklad rodiny - znamená takú situáciu, v ktorej manželia žijú spolu (v jednej domácnosti), ale svária sa a občas udržujú neformálne mimomanželské styky. Vzťah je hlboko narušený a obnova je zložitá
Rozbitá rodina - to je stav, v ktorom sú manželia formálne alebo fakticky oddelení a dieťa je vystavované často protichodnému pôsobeniu obidvoch rodičov. Obe tieto situácie spôsobujú v živote dieťaťa zásadné poruchy.
Rozvod - vyjadrenie slobody jedinca, rozhodnutie ukončiť manželstvo
Spomenuté situácie zásadne ovplyvňujú činnosť rodiny ako výchovnej ustanovizne, sú neraz pôvodcom krízy súčasnej rodiny. Nemôžu však byť dôvodom na popieranie úlohy výchovy v rodine, ani významu rodiny ako výchovnej ustanovizne, bez ohľadu na stupeň intenzity a štatistickej frekvencie javov objektívnych výchovných ťažkostí.
V súčasnej situácii ani rodina ani škola nemôže plniť svoju funkciu bez vzájomnej úzkej spolupráce, teda ak chýba systematická a organizovaná spolupráca rodiny a školy.
Len ťažko sa dá obhájiť téza o rozpade rodiny ako spoločenskej skupiny a inštitúcie výchovy v súčasných podmienkach vývoja osvety, kultúry a spoločnosti. Správny je však názor, že rodina či už ako spoločenská skupina, alebo ako inštitúcia výchovy, mení svoje funkcie, že zanikajú alebo dochádza k obmedzeniu niektorých jej tradičných funkcií (napríklad vzdelávanie, odborná príprava pre povolanie), a súčasne sa objavujú nové úlohy pre ňu (kultúrna participácia, opora a spojivo spoločenského života).
Aby však rodina mohla plniť tieto nové, súčasné úlohy, musí spĺňať isté podmienky, ktoré sa týkajú jej štruktúry aj činnosti. Ak sa dnes tak často hovorí o kríze rodiny a aj prostredníctvom tlače sa robia sondáže so zámerom odkryť prejavy a rozsah tejto krízy, treba rozhodne povedať, že pojem "kríza" môže znamenať vo vzťahu k rodine len skutočné, čiastočné alebo úplné neplnenie jej objektívnych úloh a funkcií.
4. Etapy rodinného života
1.fáza - manželstvo bez detí - diáda
prebieha tu adaptačné obdobie, najkritickejšie obdobie (búrlivosť citov sa vytráca)
musia sa vytvoriť pravidlá manželského - partnerského života
naučiť sa rešpektovať individuálne skutočnosti. Naučiť sa vymaniť z orientačnej rodiny
2.fáza - muž, žena, dieťa - triáda
keď sa do partnerstva narodí dieťa
3.fáza - rodina s deťmi predškolského veku
obdobie, ktoré prináša veľa problémov, veľká preťaženosť rodičov, obdobie, kedy sa narodia aj ďalšie deti, trvá až pokiaľ prvé dieťa nenastúpi do školy
4.fáza - rodina so školopovinnými deťmi
rodina sa preorientuje na školáka, silné tlaky na dodržanie režimu.
ak dieťa nie je úspešné, môže nastať kríza. Musíme deti akceptovať také aké sú
5.fáza - rodina s dospievajúcimi deťmi
deti sa podieľajú na fungovaní rodiny. Obdobie puberty
6.fáza - rodina s odchádzajúcimi deťmi
pretrhnutie citového puta
7. fáza - rodina bez detí
(prázdne hniezdo) keď sa odsťahuje posledné dieťa, manželské konflikty.
rodinné putá sa upevňujú narodením vnúčat
8.fáza - manželstvo dôchodcov
manželia prestávajú pracovať, môže vzniknúť problém ak nie je cieľ
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie