Rodina ako primárna inštitúcia a jej sociálne funkcie

Úvod
Rodina má medzi prirodzenými výchovnými prostrediami osobitný význam pre vývoj a výchovu mladej generácie. V rodine dieťa dostáva základnú výchovu a uvádza sa do širších spoločenských stykov. Auguste Comte nazval rodinu spojovacím mostíkom medzi jedincom a spoločnosťou a tak poukazoval na jej základnú úlohu v spoločnosti. Túto rolu neraz podčiarkovali pedagógovia, psychológovia, sociológovia, ktorí osvetľovali funkciu rodiny v spoločnosti a v procese výchovy z rôznych hľadísk. Už Platón považoval rodinu za základnú bunku spoločenského života a hlavnú výchovnú inštitúciu. Ideu o potrebe starostlivosti o rodinu ako o inštitúciu výchovy možno sledovať vo formuláciách pedagógov a organizátorov spoločenského života až po súčasnosť, hoci sa v priebehu spoločenského vývoja značne zmenila štruktúra i spoločenská funkcia rodiny. Tieto premeny sa prejavujú v zmene veľkosti rodiny, v zániku širších rodinných zväzkov a vo vzniku tzv. malej rodiny, ktorá sa zakladá na zväzkoch priamej príbuznosti. Zmenila sa aj výchovná funkcia rodiny, najmä jej úloha v procese učenia a výchovy mladej generácie.
V období feudalizmu v podstate celý proces prípravy mladého pokolenia na život prebiehal v rodne, a to rovnako v rodinách feudálov, ako aj v rodinách poddaných alebo remeselníkov. Rodina, domácnosť sa stala inštitúciou výchovy, ktorú uzákonil zvyk i právo.

Zánik stavovského zriadenia, vývoj techniky výroby a spoločenských vzťahov vyvolal hlboké premeny tradičnej funkcie výchovy. Dosť skoro začal tento proces prebiehať v elitných vrstvách, medzi šľachtou a meštianstvom, pomerne neskoro zachvátil roľnícku vrstvu, kde si rodina dodnes zachovala veľa tradičných výchovných vlastností.

Základný proces prípravy mládeže do života prebieha v školách a v organizovaných zariadeniach mimoškolskej výchovy. Spolu so všeobecne prebiehajúcimi sociálno-ekonomickými zmenami stratila rodina viacero tradičných vlastností, ale zachovala si základné znaky:
- rodina je spoločensky schválená forma trvalého spolužitia
- rodina sa skladá z osôb navzájom spojených tým, čo vládnuci zvyk uznáva za zväzky krvi, manželstva alebo adopcie
- členovia rodiny obyčajne bývajú pod jednou strechou
- členovia rodiny spolupracujú medzi sebou v rámci spoločensky uznávanej deľby úloh, pričom jednou z najdôležitejších úloh tejto spolupráce je výživa a výchova detí

2. Rodina - pojem, typy, úlohy
Rodina - jediná stabilná kooperácia, ktorá vznikla ako výsledok interakcie medzi ľuďmi. Vznikla ako výraz blízkosti dvoch ľudí na základe manželstva rôzneho pohlavia, zväzku, krvi a adopcie. Čím je väčší pohyb členov mimo rodiny, tým je menšia stabilita. Desintegrácia (rozpoltenosť) jedného člena rodiny, ovplyvňuje priebeh celej rodiny.

Najvšeobecnejšia definícia rodiny hovorí, že je to skupina osôb spojených zväzkami manželstva, krvi alebo adopcie, ktoré obyčajne bývajú spolu a v rámci skupiny postupujú podľa spoločensky určenej a uznanej deľby práce a podľa spoločensky vymedzeného súhrnu úloh.
V priebehu spoločenského vývoja dochádza k dezintegrácii rodiny. Zaniká jej tradičná výchovná funkcia. Dostáva však nové úlohy a utvára sa novým spôsobom chápaná výchovná funkcia. O novej výchovnej funkcii rodiny píše W.D Wall, popredný predstaviteľ sociálnej pedagogiky v Anglicku, takto: "Reformátori 19. a začiatku 20. storočia sa nazdávali, že dokážu premeniť svet podľa svojich úprimných snáh len pomocou školy. Ich optimizmus bol úplne nepodložený, a dnes sme opatrnejší. Vieme, že výchova dieťaťa má svoje ťažisko v prvých rokoch jeho života, oveľa skôr ako dieťa prestúpi prah školy. Všetko, čo sa dieťa učí v škole i mimo školy, formuje správnym alebo nesprávnym smerom jeho postoje a jeho osobnosť. Práve preto, ale aj preto, že v každom dieťati je nezvládnutá individualita, vieme, že úloha školy ako spoločenského nástroja je skôr obmedzená.

Rozvoj telesných síl a pohybovej koordinácie dieťaťa, vývin jeho rozumových schopností ustavične rozširuje okruh jeho stykov s predmetmi, a súčasne prostredie, ktoré predstavujú najskôr rodičia, najbližšia rodina a neskôr svet mimo rodiny, ukazuje čoraz viac cieľov, ktoré môže dosiahnuť." (W. D. Wall: Výchova a psychické zdravie, Varšava 1960)

Dieťa v mladšom školskom veku nadväzuje širšie spoločenské styky najmä prostredníctvom rodiny. V období dospievania rodina môže mládeži poskytnúť najúčinnejšiu pomoc a môže byť jej oporou pri riešení vlastných psychických konfliktov. Napokon osobitnou úlohou rodiny je uvádzať a zasväcovať mládež do zložitých javov súčasného spoločenského života, do sveta konfliktov a rôznorodých interpretácií základných javov života a spoločenského vývoja.
Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života dieťaťa, ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukončenia vzdelávania a navyknutie si na povolanie, k čomu dochádza okolo 20.roku života. Mimoriadnu podporu rodiny si vyžaduje obdobie dospievania, počas ktorého sa zintenzívňuje duševný život a formuje sa vzťah k problémom vlastného života v živote spoločnosti.

Manželstvo - zväzok muža a ženy, založený na dobrovoľnosti, láske, vernosti, pomoci, rovnoprávnosti
Cieľ - ľúbiť sa, spolunažívať, mať potomstvo, vedomie spolupatričnosti
Zánik - smrť, rozvod
Dieťa - potomok rodičov (pokrvný, adoptívny, v pestúnskej starostlivosti)
- každý nedospelý ľudský jedinec od narodenia do 15 rokov
Rodič - osoba v dvojakom zmysle: - biologický - pokrvný príbuzný, dieťa po ňom
dedí vlastnosti,
- sociálny - nemusí byť pokrvný príbuzný,
stáva sa rodičom po adoptovaní
Typy rodiny:
- úplná (muž, žena, dieťa)-triáda
- neúplná (jeden rodič a dieťa)
- doplnená (nahradí sa chýbajúci)
- harmonická (plní si úlohy)
- disharmonická (neplnenie funkcií)
- jednogeneračná
- dvojgeneračná
- orientačná (z ktorej pochádzame)
- reprodukčná (ktorú máme založenú)
3. Podmienky, ktoré musí spĺňať rodina
Domácnosť, domov - miesto, kde rodina žije, hospodári, funguje a plní si funkcie voči členom rodiny. Deti sa tu cítia bezpečne.
1. rodina musí mať základné materiálne vybavenie, ktoré umožňuje uspokojovať biologické, vývinové a výchovné potreby dieťaťa. To však neznamená, že činnosť rodiny ako výchovnej ustanovizne závisí priamo od jej materiálneho vybavenia. mohli by sme uviesť veľa empirických dôkazov, že rodina funguje, aj keď je skromne alebo nedostatočne vybavená, a naopak, zle funguje, aj keď je materiálne veľmi dobre vybavená. Okrem toho, veľmi rozšírený je aj názor, že skromné materiálne vybavenie, ktoré hraničí až s nedostatkom, je vlastne ďalší prameň kladných vývinových podnetov a je činiteľ, ktorý upevňuje rodinné prostredie a formuje v deťoch a mládeži priaznivé predpoklady. To však nemusí byť pravidlom, môže sa stať, že nedostatok môže vypestovať v deťoch až chorobnú túžbu po uplatnení a bohatstve ( napr. Clyde Griffith z románu Americká tragédia bol natoľko posadnutý spoločenským úspechom a túžbou po bohatstve, že sa neštítil ani vraždiť - a vyrástol v rodine chudobného kňaza), a môžu sa stať závistlivé.

V každom prípade, sú potrebné základné normy: vlastná posteľ, miesto na učenie, miesto kde si dieťa môže ukladať svoje veci - hračky, knihy a pod.
2. problém zamestnania a voľného času rodičov, pričom musíme zaujať postoj k populárnemu názoru, že zamestnanie obidvoch rodičov je prameň výchovných ťažkostí, lebo vedie k nedostatočnému dozoru nad deťmi. I keď je tento názor rozšírený, nie je oprávnený. Zamestnanie rodičov má byť skôr prameňom vývinových podnetov, pretože práve vďaka nemu sa vo vedomí dieťaťa utvára úcta k práci ako k oblasti aktivity a prameňu ekonomických hodnôt. Rodičia dieťa obvykle umiestnia do materskej školy, kde spozná svojich rovesníkov, naučí sa s nimi vychádzať a získa kamarátov.
Podstatou problém teda nieje pracovná aktivita, ale dĺžka pracovného času. Ak zamestnanie trvá celý deň, naozaj vedie k nedostatočnému dozoru a k nedostatočnej starostlivosti o dieťa.

3. podmienka je vlastne otázkou spoločensko-kultúrnej úrovne rodičov a ich schopností vychovávať. Predpokladáme, že úroveň vzdelania a kultúry rodičov priaznivo ovplyvňuje plnenie výchovných funkcií rodiny. Kultúrnou úrovňou rozumieme aj vzťah k oblasti hodnôt, teda k zásadám a pojmom morálky, k celkovému svetonázoru - ako k súhrnu z výchovného hľadiska nanajvýš významných činiteľov. Voľný čas rodičov teda nie je hodnota, ktorá bude kladne pôsobiť sama osebe, pôsobenie tejto hodnoty závisí od mnohých činiteľov kultúrnej, morálnej a pedagogickej povahy.

4. činiteľ, ktorý kladne ovplyvňuje výchovnú činnosť rodiny, je spolužitie rodičov.
Situácia v rodine - manželia žijú v rodine, ale prichádzajú do konfliktu
Treba rozoznávať dve situácie, ktoré musia viesť k zásadným poruchám v činnosti rodiny ako výchovného prostredia. Sú to:
- rozklad rodiny
- rozbitá rodina
Rozklad rodiny - znamená takú situáciu, v ktorej manželia žijú spolu (v jednej domácnosti), ale svária sa a občas udržujú neformálne mimomanželské styky. Vzťah je hlboko narušený a obnova je zložitá

Rozbitá rodina - to je stav, v ktorom sú manželia formálne alebo fakticky oddelení a dieťa je vystavované často protichodnému pôsobeniu obidvoch rodičov. Obe tieto situácie spôsobujú v živote dieťaťa zásadné poruchy.
Rozvod - vyjadrenie slobody jedinca, rozhodnutie ukončiť manželstvo
Spomenuté situácie zásadne ovplyvňujú činnosť rodiny ako výchovnej ustanovizne, sú neraz pôvodcom krízy súčasnej rodiny. Nemôžu však byť dôvodom na popieranie úlohy výchovy v rodine, ani významu rodiny ako výchovnej ustanovizne, bez ohľadu na stupeň intenzity a štatistickej frekvencie javov objektívnych výchovných ťažkostí.
V súčasnej situácii ani rodina ani škola nemôže plniť svoju funkciu bez vzájomnej úzkej spolupráce, teda ak chýba systematická a organizovaná spolupráca rodiny a školy.

Len ťažko sa dá obhájiť téza o rozpade rodiny ako spoločenskej skupiny a inštitúcie výchovy v súčasných podmienkach vývoja osvety, kultúry a spoločnosti. Správny je však názor, že rodina či už ako spoločenská skupina, alebo ako inštitúcia výchovy, mení svoje funkcie, že zanikajú alebo dochádza k obmedzeniu niektorých jej tradičných funkcií (napríklad vzdelávanie, odborná príprava pre povolanie), a súčasne sa objavujú nové úlohy pre ňu (kultúrna participácia, opora a spojivo spoločenského života).

Aby však rodina mohla plniť tieto nové, súčasné úlohy, musí spĺňať isté podmienky, ktoré sa týkajú jej štruktúry aj činnosti. Ak sa dnes tak často hovorí o kríze rodiny a aj prostredníctvom tlače sa robia sondáže so zámerom odkryť prejavy a rozsah tejto krízy, treba rozhodne povedať, že pojem "kríza" môže znamenať vo vzťahu k rodine len skutočné, čiastočné alebo úplné neplnenie jej objektívnych úloh a funkcií.

4. Etapy rodinného života
1.fáza - manželstvo bez detí - diáda
prebieha tu adaptačné obdobie, najkritickejšie obdobie (búrlivosť citov sa vytráca)
musia sa vytvoriť pravidlá manželského - partnerského života
naučiť sa rešpektovať individuálne skutočnosti. Naučiť sa vymaniť z orientačnej rodiny
2.fáza - muž, žena, dieťa - triáda
keď sa do partnerstva narodí dieťa
3.fáza - rodina s deťmi predškolského veku
obdobie, ktoré prináša veľa problémov, veľká preťaženosť rodičov, obdobie, kedy sa narodia aj ďalšie deti, trvá až pokiaľ prvé dieťa nenastúpi do školy
4.fáza - rodina so školopovinnými deťmi
rodina sa preorientuje na školáka, silné tlaky na dodržanie režimu.
ak dieťa nie je úspešné, môže nastať kríza. Musíme deti akceptovať také aké sú
5.fáza - rodina s dospievajúcimi deťmi
deti sa podieľajú na fungovaní rodiny. Obdobie puberty
6.fáza - rodina s odchádzajúcimi deťmi
pretrhnutie citového puta
7. fáza - rodina bez detí
(prázdne hniezdo) keď sa odsťahuje posledné dieťa, manželské konflikty.
rodinné putá sa upevňujú narodením vnúčat
8.fáza - manželstvo dôchodcov
manželia prestávajú pracovať, môže vzniknúť problém ak nie je cieľ
5. Typy rodinnej výchovy:
autoritatívna - môže sa tvoriť určitá bariéra
demokratická - dobrý príklad rod. výchovy
liberálna - ľahostajná
pedocentrická - dieťa je v centre pozornosti
dôsledná - má blízko autoritatívnej
laxná - je jedno čo deti robia, plní ekonomickú funkciu
refuzívna - človek má bližšie k vlastným deťom
degradujúca - ponižujúca
preferujúca - na úkor iných detí sa venuje svojim
protekčná - rodičia vyhľadávajú známosti a deti nemusia bojovať
nekompromiská - súvisí s trestami - rodič = diktátor

merkantilná - založená na odmeňovaní
brutálna - súvisí s fyz. trestami, deti majú sklon k šikane
ambiciózna - na deti sa kladú vysoké požiadavky, nesplnené sny rodičov
kverulantská - rodičia sa na všetko sťažujú
patologická - rodičia sú orientovaní na soc. patologické javy (alkohol, drogy)
Predstavitelia psychológie chápali výchovu ako proces individuálneho rastu a vývinu, ktorý má biologický základ.
Predstavitelia sociológie videli v nej najmä spoločenský proces, ktorý sa rozvíja na základe vplyvov prostredia.
Boli to dva popierajúce sa smery.

Naturalistická koncepcia výchovy, stotožňovala výchovný proces s procesom prirodzeného telesného a psychického vývinu. Vývin človeka mal byť v takomto chápaní aktualizáciou dedičných vrodených činiteľov. Osou výchovného procesu mala byť povaha dieťaťa, jeho individuálne sklony a vlohy. Podľa týchto koncepcií mal byť celý program výchovy zostavený tak, aby zabezpečil najprirodzenejšie podmienky pre aktualizáciu individuálnych vývinových činiteľov.
Spoločenský život je dnes oveľa zložitejší ako život v uplynulých historických obdobiach a poskytuje oveľa viac vývinových podnetov. Rozvoj vedy prispel k obrovskému pokroku techniky výchovnej činnosti. Predmetom výchovnej činnosti nie sú teda hmotné sústavy, pri ktorých možno presne určiť a organizovať množstvo aj kvalitu vplyvov na ne pôsobiacich, ale týmto predmetom je osobnosť človeka, na ktorú popri zámernej činnosti pôsobia rozmanité vplyvy, ktoré sú často mimo dosahu pôsobenia vychovávateľa.

Rodina je v nových spoločenských a kultúrnych podmienkach katalyzátor, nivelizátor otrasov a adaptačných ťažkostí a v tom vlastne väzí jej úloha "spojovacieho mostíka" medzi mladou generáciou a spoločnosťou dospelých. W. D. Wall: "Moderná rodina, utvárajúca podmienky intelektuálnej pospolitosti, je veľmi podstatný sprostredkovateľ medzi jednotlivcom a spoločnosťou ako celkom. Má veľký vplyv na rozsah a charakter kultúrnej participácie svojich členov a je zväzkom, kde sa formujú názory a postoje. Rôznorodý obsah rozširovaný prostriedkami masovej komunikácie neprijíma osamotený a izolovaný jednotlivec, ale rodina, ktorá reguluje využívanie takého druhu zariadení, ako sú rozhlas, televízia a v značnej miere aj kniha, film a tlač" (A. Kloskowka: Masová Kultura, Praha 1967).
Voľný čas - čas ktorý jednotlivcovi ostane po splnení biologických a psychologických potrieb (jedlo, spánok). Po odčítaní tzv. času viazaného, času potrebného na zaistenie chodu domácnosti

Pri vyslovení slova voľný čas:
-pekná kniha
-pohodlné kreslo
-cestovanie
-krížovky
-kamaráti
Zdôrazňuje sa uspokojovanie potrieb záujmov
Ostachovski - základ teoretických a empirických výskumov.
Spracoval:
-potreba zotavenia
-potreba vyrovnania
-potreba rozptýlenia
-kompenzácia, leňošenie
-potreba poznávania a učenia
-úsilie pomáhať a využívať niečo nové
-potreba rozjímania, oslobodenia sa od stresu, zhonu a nervového vypätia
-potreba kontaktu
-zábava
-empatia, nežnosť
-potreba spoločnosti, kolektívneho vzťahu a tvorenia skupín
-hľadanie soc. bezpečia a stability
-vzájomné kontakty v práci
-spoločenské uznanie
-potreba účasti, angažovanosti a soc. sebapoznania
-participácia, spoluúčasť, spolurozhodovanie, kooperácia
-potreba kreatívneho rozvoja

6. Záver
Ideálny rodič samozrejme neexistuje. Každá rodina má vlastné pravidlá, podľa toho akí ľudia ju tvoria. Niektoré štýly výchovy však predsa umožňujú rodičom a deťom pokojnejší život bez konfliktom, najmä v čase dospievania. Pohľad na "ozajstné" rodiny to potvrdzuje. Vo Veľkej Británii sme robili prieskum u 120 detí školského veku. Podľa neho deti síce majú konflikty s rodičmi, a to napriek tomu pokladajú vzájomné vzťahy za dobré. Dokonca ani deti, ktorých zoznam sťažností vyvolával dojem, že žijú vo väzení s dokonalým bezpečnostným systémom, neopísali svojich rodičov ak prehnane prísnych. Veľká väčšina vnímala rodičov ako "prísnych, ale spravodlivých", zdá sa, že deti z tohoto prieskumu prijali rodičmi stanovené pravidlá, aj keď nevynechali ani jednu príležitosť na získanie výnimky, predsa boli presvedčené, že rodičia by mali určovať hranice správania. Z prieskumu tiež vyplynulo, že adolescenti zväčša dobre vychádzajú s matkami, zlé vzťahy s nimi uvádzalo len niekoľko žiakov. Podľa všetkého si však vedeli udržal trvalé dobré vzťahy s matkami skôr chlapci než dievčatá.

Od osobnosti dieťaťa, ale aj od schopnosti zvládnuť a prispôsobiť sa dospievajúcemu potomkovi závisí, aké ťažké obdobie prežijete. Pravdepodobne rodičia nebudú rovnako úspešní pri každom dieťati, bez ohľadu na štýl výchovy. Rodičia hovoria "všetky deti vychovávam rovnako", čo nie je samozrejme pravda, aj keď sa o to usilujú. Deti však nepotrebujú rovnakú výchovu. Každé je iné, má svoj "štýl" či temperament, ktorý sa môže ale aj nemusí zhodovať s rodičovým.
Rodina je dynamický systém: každý vzťah je iný, pretože každá osobnosť je iná.