Komparácia straníckeho systému v Poľsku a v Českej republike


1) Vývoj do roku 1989 - pád komunizmu

Česká republika a Poľsko sú stredoeurópske krajiny, ktoré pred rokom 1989 obe patrili do tzv. východného bloku ZSSR. Spolu sa v roku 2004 stali členmi EU. Sú to parlamentné republiky. V Poľsku je prezident volený v priamych voľbách, na päť rokov. V
ČR je prezident volený parlamentom. Obaja zastupujú štát navonok a sú veliteľmi ozbrojených síl. Zákonodarnú moc v Poľskej republike vykonáva dvojkomorový parlament 460-členný Sjem a 100-členný Senát. V ČR je to podobné, dvojkomorový parlament tvorí Poslanecká snemovňa (150) a Senát (81). Voľby do Senátu v ČR prebiehanú každým rokom a vždy sa volí 1/3 senátorov. V Poľsku sa volia vždy dvaja senátori, výnimkou sú dve vojvodstvá katowické a varšavské, kde sa volia traja senátori. Voľby prebiehajú spolu s voľbami do Sjemu.

Do roku 1989 vládol v oboch krajinách komunistický režim. Vedúcu úlohu mala v Poľsku Poľská zjednotená robotnícka strana (PZPR) a v bývalej Československej socialistickej republike túto úlohu reprezentovala Komunistická strana Československa. V ČSSR popri tom na českom území v rámci Národnej Fronty existovali Českoslovenkská strana socialistická a Československá strana lidová. Obe krajiny sa pokúšali o zmenu vtedajšieho režimu a k demokratizácii. Poľsko bolo prvou krajinou východného bloku, ktorá zahájila demokratizačné zmeny, a ktoré značne prispeli k rozpadu celého socialistického systému. -Tomu nasvedčuje aj vznik „Solidarnosťi“, už v roku 1980, ako jediného masového opozičného hnutia vo východnej Európe. Solidarita presadzovala demokratický systém. Ale je potrebné pripomenúť, že jednotlivé prúdy, ktoré ho tvorili a bola to škála od demokratického socializmu, až po západnú demokraciu a trhovú ekonomiku, sa veľmi líšili v predstavách o tomto opozičnom hnutí. V Poľsku sa teda demokratizačný proces kryštalizoval formou konsenzu medzi vtedajšou vládnucou stranou, ktorej 1.tajomníkom bol generál Jaruzelsky a odborovým zväzom - Solidaritou, kde mal „hlavné slovo“ Lech Valesa. Išlo o rozhovory „guľatého stola“, ktorými sa malo zabezpečiť rovnomerné zastúpenie síl.

Dohoda nakoniec zabezpečila vládnej koalícii 65% mandátov a o zbytok 35% sa mali uchádzať opozičný kandidáti. Bola vytvorená aj druhá komora Senát, ktorá mala právo veta. Sjem však toto veto mohol prehlasovať 2/3 väčšinou. Dnes k prehlasovaniu uznesenia Senátu stačí už len nad˝ väčšina. Na rad prišli parlamentné voľby 1989. Kandidovala tam poľská opozícia pod názvom Občiansky výbor „Solidarita“, ktorý zastrešoval výbory vzniknuté po celej zemi. Tento výbor mal veľký úspech. Získal všetky možné kreslá v Sjeme, teda 35%, čo predstavovalo 161 kresiel zo 460 a 99 kresiel zo 100 v Senáte. Premiérom sa stal Mazowiecký a v kabinete mala Solidarita 12 kresiel, PZPR 4, ZSL 4 a SD 3. Nasledoval rozpad vládneho tábora a poľská Komunistická strana postupne strácala kontrolu aj nad vlastným parlamentným klubom.

V Československu k formovaniu spoločných revolučných orgánov nikdy nedošlo, neschopnosťou a možno nezáujmom. Nespokojnosť a nesúhlas s vládnúcim režimom sa prejavila skôr len v oblasti porušovania ľudských práv - Charta 77. Každopádne na území prebehli novembrové protikomunistické demonštrácie 16. 11. 1989 v Bratislave a 17. 11. 1989 v Prahe. Rovnako nezávisle na sebe vznikli Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu, avšak neformovali sa ako opozičné hnutie. V občianskom fóre boli zastúpené hlavne skupiny disentu a zástupcovia verejnosti. Až po roku 1990, kedy bol schválený zákon o politických stranách sa OBČIANSKÉ FÓRUM, a VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU začleňujú medzi politické strany.


2) Procesy diferenciácie, rozpad OF a Solidarity

V prvých slobodných voľbách po páde komunistického režimu, vtedy ešte do Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1990, získala táto politická formácia OF (53%) jednoznačné víťazstvo. Legislatívne obdobie rokov 1990 - 1992 bolo poznamenané hlbokým diferenciačným procesom na oboch stranách. Napríklad OF sa rozštiepilo na liberálnekonzervatívnu Občiansku demokratickú stranu (ODS) a na liberálnosociálne Občianske hnutie (OH). Tým sa vytvoril štandardnejší systém osi pravica-stred-ľavica. V opozičnom hnutí Solidarita, došlo tiež k štiepeniu. Dôvodom bolo to, že už fakticky neexistoval spoločný protivník a rolu tam hrali osobné ambície politikov ale aj programová stránka. Walesu podporovala formácia stred, teda Dohoda stred bratov Kaczynských, tomuto oponovala skupina okolo premiéra Mzowieckého a predsedu Občianskeho parlamentného klubu. Krátko potom vznikol nový politický subjekt ROAD Občianske hnutie - Demokratická Akcia so stratégiou veľmi blízkou západnej demokracii.