3) Politický vývoj po rozpade OF a Solidarity

3.1. Česká republika

V roku 1992 sa uskutočnili voľby v ČSFR a federálnu koalíciu vytvorila ODS, HZDS (vzniklo rozpadom VPN) a KDU-ČSL. Táto vláda pôsobila do rozpadu federácie. 1. 1. 1993 vznikli dve samostatné republiky Česká republika a Slovenská republika. Toto rozdelenie nemalo veľký vplyv na český stranícky systém, lebo väčšina strán pôsobila len na republikovej úrovni. V rokoch 1992-1996 prebiehali zlučovacie a transformačné procesy. Vznikli nové subjekty v politickom strede, na ľavici a v moravskom hnutí. Hegemónom sa stala Česká strana sociálne demokratická a mimo parlament sa konštituovala pravicová Demokratická unie. Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky v roku 1996 boli svedkom zredukovania počtu parlamentných strán, zabezpečila to 5% klauzula. Najväčšie zastúpenie získali ODS, ktorá vytvorila koalíciu s KDU-ĆSL a ODA a druhá najúspešnejšou stranou sa stala ĆSSD, ktorá je dodnes hlavným reprezentantom sociálne demokratickej rodiny.

Do parlamentu sa dostali i KSĆM, SPR-RSĆ. Po zhoršení ekonomickej situácie v roku 1997 KDU-ĆSL a ODA presedlali k opozícii a z ODS sa odštiepil ďalší politický subjekt Únia Slobody, ktorý vznikol v 1998. Po predčasných voľbách v júni 1998 jednoznačne zvíťazila ĆSSD a ako druhá sa za ňou umiestnila ODS. Prakticky sa zastúpenie politických strán v parlamente nezmenilo, až na výmenu US za ODA (nekandidovala). Vytvorila sa menšinová vláda ĆSSD. V jeseni 1998 sa konali voľby do hornej komory parlamentu - Senátu a tu sa vytvorila štvorkoalícia medzi KDU-ĆSL a US, spolupracovala s nimi aj ODA a DEU. Od 1.1.2001 začal platiť nový politický subjekt, ktorý vznikol zlúčením, pod skratkou US-DEU. V roku 2002 ODA odstúpila a nakoniec zostali len dve strany a to KDU-ĆSL a US-DEU, ktoré vytvorili Koalíciu.

V roku 2002 bol najväčším prekvapením českých volieb veľký úspech Komunistickej strany, získala 18,51%. Prezidentom je Václav Klaus, ktorý nastúpil do úradu v rok 2003 po Václavovi Havlovi, ktorý bol prezidentom dve volebné obdobia za sebou. Dnes je zastúpenie politických strán v Poslaneckej snemovni nasledovné: ĆSSD s počtom mandátov 70, ODS - 57, KSĆM - 41, KDU-ĆSL - 21, US-DEU1 - 10, Nezaradení - 1.


3.2. Poľsko

Do vývoja poľskej politickej scény zasiahli prezidentské voľby v roku 1990, v ktorých vyhral Walesa. Získal širšiu legitimitu práve kvôli priamym voľbám. Jeho druhým súperom bol kandidát zo Solidarity Mazowiecky. Prehnaná rivalita o získanie moci dospela skoro k víťazstvu tretieho kandidáta. Prvé slobodné voľby prebehli v Poľsku až v jeseni 1991. Pretože dovtedy bol Sjem odrazom dohody. Volilo sa formou pomerného systému bez uzatváracej klauzuly. Tým sa Poľsko výrazne líšilo od ČR, pretože po týchto voľbách do parlamentu zasadlo okolo 20 strán, pričom nasledovalo ich ďalšie štiepenie. Bolo veľmi ťažké vytvoriť nejakú koalíciu.

Zasiahol tu prezident Walesa, tým, že vypísal nové voľby. Tie sa konali v roku 1993. Tu sa sprísnili pravidlá a pridala sa uzatváracia klauzula pre politické strany 5% a pre koalície 8%. Spektrum sa sprehľadnilo, do Sjemu vstúpilo len 6 formácií, ale vôbec to neodpovedalo politickým preferenciám celej poľskej spoločnosti. Otriaslo to celou spoločnosťou, pretože zvíťazili dve postkomunistické strany SLD - Zväz demokratickej ľavice a PSL - Poľská ľudová strana. Aj keď SLD sa vydala novou cestou, podľa vzoru západných sociálnedemokratických strán a to jej veľmi pomohlo. V 1995 sa konali ďalšie prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil vodca práve tejto SLD Alexander Kwasniewský. V 1997 Poľsko dostalo novú ústavu, s ňou prišlo pobúrenie národne uvedomelého a hlavne katolíckeho Poľska, kvôli (post)komunistickým majstrom, ktorí ju vytvorili.

Nakoniec dostala podporu v referende. V ďalších parlamentných voľbách sa Solidaritná pravica dokázala poučiť a vytvorila zoskupenie - Volebná akcia Solidarita (AWS), ktoré nakoniec zvíťazilo. Vytvorila vládnu koalíciu. AWS kladie dôraz na vlastenectvo, kresťanské hodnoty, tradície a podporuje trhovú ekonomiku. Prezidentom je naďalej Kwasniewsky. V roku 2001 sa konali ďalšie parlamentné voľby. Vládna koalícia bola vytvorená z postkomunistickej SLD a postsolidaritnej ľavicovej Únie práce (UP) s konzervatívnou Poľskou ľudovou stranou (PSL), majúcou zázemie prevažne na vidieku. Táto koalícia bola veľmi krehká a kameňom úrazu bol aj postoj k európskej integrácii. Kým SLD a UP presadzovali jasný prointegračný postoj, PSL vyjadrovala k EÚ opatrnejší postoj, motivovaný strachom poľských pôdohospodárov pred konkurenciou omnoho produktívnejšieho poľnohospodárstva v krajinách EÚ.