V tomto roku 2005 prebehli posledné voľby a po neočakávanom víťazstve konzervatívcov z Práva a spravodlivosti (PiS) v parlamentných a prezidentských voľbách designovaný premiér Kazimierz Marcinkiewicz do tretice zavŕšil sériu prekvapení, keď zostavil jednofarebnú vládu bez účasti liberálnej Občianskej platformy (PO). Pritom minimálne dva roky politici i pozorovatelia očakávali, že vládu postkomunistickej ľavice vystrieda koalícia pravého stredu a v tomto duchu sa niesli aj vyjadrenia straníckych lídrov. Namiesto nej sa moci ujme vláda, ktorá je z hľadiska svojho parlamentného zázemia azda najkonzervatívnejšou vládou v Európe. Pred voľbami i po nich v Poľsku zostáva menšinová vláda. Poľsko v tomto roku volilo prezidenta už po piaty krát. Prvým prezidentom, ktorý bol zvolený v priamych vľbách v roku 1990 sa stal šéf legendárnej Solidarity Lech Walesa. Po ďalších voľbách v roku 1995 prezidentské kreslo obsadil Aleksander Kwaśniewski. O jeho víťazstve nad Walesou v druhom kole volieb vtedy rozhodlo len asi 600 000 z celkom 19 miliónov odovzdaných hlasov.

V ďalších voľbách o päť rokov neskôr bol Kwaśniewski zvolený už v prvom kole. Kwaśniewského mandát vyprší 23. decembra. Po dvoch funkčných obdobiach mu ústava už nedovoľuje znovu kandidovať. Novým prezidentom bude Lech Kaczynski, ktorý pochádza z najsilnejšej strany v poľsku Právo a Spravodlivosť.



4) Súčastné strategické strany

4.1. Poľsko

Zvaz demokratickej ľavice

Medzi najdoležitejšie strany v Poľsku patrí jednoznačne SLD - Zvaz demokratickej ľavice. Je to postkomunistická strana, ktorá ale viac krát zaznamenala svoj úspech vo voľbách (1993 - 2001). Ideologicky by som ju prirovnala k strane ČSSD v ČR. Aj keď táto nemá korene v komunistickej strane. Strana ČSSD bola zase úspešnou vo voľbách v roku 1998 a 2002. Obe dnes predstavujú jeden z dvoch hlavných pólov spektra a obe presadzujú princípy slobody, demokracie, občianskeho štátu, posilovanie miestnej samosprávy atd..

Čo je zaujímavé je postoj týchto dvoch strán v oblasti, ktorá sa týka európskej integrácie. Možem povedať, že ČSSD je určite viac proeurópsky naladená a v Čechách existuje výraznejšia pluralita názorov, napr. opakom je ODS. V Poľsku sú stanoviská menej odlišné a kritika sa tak stáva spoločným menovateľom odlišných strán. Napr. u SLD je treba pripomenúť, že obdržala podporu pri odmietnutí projektu európskej ústavy a aj voľby do Európskeho parlamentu potvrdili istú skeptickú tendenciu. "Důkazem může být fakt, že lídr vítězné PO je také autorem známého hesla: „Nice nebo smrt“; Liga polských rodin (Liga Polskich Rodzin - LPR), která obsadila druhou příčku, spolupracuje v Bruselu s Britskou stranou nezávislosti; třetí Právo a spravedlnost (Prawo i Sprawiedliwość - PiS) se připojilo k pravicovým euroskeptikům z Unie pro Evropu národů; a čtvrté místo obsadila populistická Sebeobrana (Samoobrona), která chce bránit polské zemědělce před „vykořisťovateli ze západu“. 1) Ako sa ukázalo po voľbách v jeseni 2005 popularita SLD klesla. Ako to bude s českou ĆSSD zase ukážu blížiace sa tohtoročné voľby.

Právo a Spravodlivosť (PiS)

Ideologicky patrí ku stranám konzervatívnym. Vznikla v roku 2001. Je to strana, ktorá kladie dôraz na poriadok a bezpečnosť, zprísnenie postihov za spáchané kriminálne trestné činy, opätovné zavedenie trestu smrti. Tradičný poľský konzervativizmus, ku ktorému sa hlási PiS, presadzuje silnú štátnu kontrolu v ekonomike a silný vplyv katolíckej cirkvi. Dnes je najsilnejšou stranou a jednoznačným výťazom volieb, ktoré sa konali v minulom roku 2005. Navyše PiS vycítilo šancu zjednotiť poľskú pravicu a dokonca aj pohltiť konkurenčnú PO. Svedčí o tom aj to, že napr. v ekonomickej oblasti sa ich programy zbližujú čoraz viac, týka sa to hlavne oblasti daňovej politiky.