Komunistická strana Čech a Moravy

Korene má v roku 1921 odtrhnutím leninistov od sociálnej demokracie. Prešla transformáciou. Táto strana nebola pri prechode k demokracii rozpustená a ani zakázaná. KSĆM vznikla na mimoriadnom zjazde KSĆ v decembri 1989. Chce vytvoriť modernú socialistickú spoločnosť, dôraz kladie na sociálne otázky. V posledných rokoch má tiež pomerne stabilnú voličskú základňu, napr. vo voľbách 2002 jej preferencie stúpli dokonca asi o 7% na 18,51%. Dodnes sa nevzdala svojho názvu, čo jej obmedzuje vytvorenie koalície s ostatnými stranami.

Koalície v ČR

Parlamentné voľby 1996 - ODS 29,62%, ĆSSD 26,44%, KSĆM 10,33%, KDU-ĆSL 8,08%, SPR-RSĆ 8,01%, ODA 6,36 %
Vo voľbách v roku 1996 bola vytvorená koalícia medzi ODS, ODA, KDU-ĆSL. Túto koalíciu opustila KDU-ĆSL, ktorá vyhlásila, že stojí medzi ODS a ĆSSD a je dosť pravdepodobné a možné aby vytvorila koalíciu aj s ĆSSD. K tomu prispeli aj aféry okolo vládnej strany ODS, týkajúce sa sponzoringu. Vtedajší predseda vlády Václav Klaus podal v decembri 1997 demisiu. Bola vytvorená poloúradnícka vláda na čele s Tošovským.

Predčasné voľby 1998 - ĆSSD 32,31%, ODS 27,74%, KSĆM 11,03%, KDU-ĆSL 9,00%, US 8,06
Tieto voľby priniesli vytvorenie tzv. Zmluvy o vytvorení stabilného politického prostredia v Českej republike. Bola vyhlásená podpora menšinovej vláde ĆSSD. Pri hlasovaní o vyslovení podpory snemovňu opustili poslanci ODS, komunisti sa zdržali hlasovania a KDU-ĆSL a DU boli proti.

Voľby 2002 - ĆSSD 30,20%, ODS 24,47%, KSĆM 18,51%, US-DEU 17,24%
Bola vytvorená koalícia medzi ĆSSD, KDU-ĆSL a UNIOU SLOBODY. Táto koalícia trvá dodnes.

Zhrnutie, čo je typické pre vládne koalície v českej republike je oveľa obtiažnejšie. Jedným z dôvodov je oveľa väčšia obtiažnosť vytvoriť vládnu koalíciu. V prípade Českej republiky sa však nestriedali celé vládne koalície, dá sa povedať, že napríklad strana KDU-ČSL je stranou, ktorá by mohla bez menších problémov vytvoriť koalíciu s ODS, ako tomu bolo po voľbách v 1996. Opakom je koalícia, ktorá sa vytvorila v 2002 a trvá až dodnes, ktorej členmi je ĆSSD, KDU-ĆSL a Unia Slobody.



Záver:

Dá sa povedať, že v Českej republike sa politická scéna pomerne vykryštalizovala. Nie veľký úspech majú strany tzv. na jedno použitie. Ľavé krídlo zastupujú komunisti a sociálni demokrati. Existuje však nejasné postavenie rodín liberálov, konzervatívcov a kresťanských demokratov, pretože dodnes sa tieto strany z časti ideovo a programovo prelínajú. V roku 2006 sa budú konať ďalšie parlamentné voľby. Vačšina politológov pripúšťa myšlienku, že by do parlamentu mohla vstúpiť len najsilnejšia štvorica ĆSSD, KSĆM a zástupcovia pravice KDU-ĆSL, ODS. Toto je jedna varianta ale možnú šancu na úspech májú ďalšie tri z mimoparlamentných strán, ktorých asi taký najvačší má Strana Zelených. Ak by tomu bolo tak, je veľmi zaujímavé sledovať jej počínanie, pretože ako by sa mohlo predpokladať z trendu západných strán podobného formátu, ktoré sú nasmerované skôr doľava, by mohla aj táto strana vytvoriť koalíciu napríklad s ČSSD. Pokiaľ však ide o Stranu Zelených v Čechách tak jej doterajšie konanie tomu nenasvedčuje. SZ totiž na južnej Morave vytvorila volebnú koalíciu pre jesenné voľby zo silne pravicovou LiRou.

Po tohtoročných voľbách v Poľsku sa ukázalo, že obyvateľstvo je s prehadzovaním štátnej moci z rúk postkomunistov do rúk postsolidaristov nespokojné. Odrážajú to aj výsledky volieb, kde zvíťazila konzervatívna strana PiS, ktorá vznikla v roku 2001. Tá si zakladá na dominantnom postavení charizmatického lídra, respektíve lídrov - bratov, využila nespokojnosť občanov, silne apeluje na rastúcu sociálnu diferenciáciu, nárast korupcie, beztrestnosť politických elít, ktoré sú v čoraz menšej miere závislé od svojich voličov. Jej najúspešnejším „revírom“ boli oblasti východného a južného Poľska. Podobný osud môže postretnúť aj Slovenskú republiku, kde volebné preferencie výrazne stúpajú strane Smer.