1.1. Rómovia ako znevýhodnená skupina obyvateľstva

Rómovia sú druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR. Ich počet odborníci odhadujú na 420 až 500 tisíc občanov rómskej menšiny. V prepočte na celkový počet obyvateľov patrí Slovensko ku krajinám s najväčšou rómskou komunitou na svete. Táto komunita je vnútorne silne diferencovaná. Najpočetnejšie sú skupiny usadlých Rómov, olašských Rómov a samostatnou skupinou sú zvyšky nemeckých Sintov. Diferencuje ich aj pôvod v mestskom či vidieckom prostredí a príslušnosť k istému regiónu Slovenska. S rómskou menšinou sa na Slovensku objavuje tzv. rómsky problém, čo predstavuje široký okruh takmer všetkých sociálnych problémov ako sú:

-vysoká miera nezamestnanosti
-väčšinou dlhodobá nezamestnanosť
-nízka úroveň vzdelanosti a kvalifikácie
-zlých bytových podmienok
-nižšia životná úroveň
-vysoká miera závislosti na sociálnych dávkach...

Majorita vníma Rómov spravidla ako jednotnú skupinu, ktorá sa odlišuje a žije na okraji spoločnosti. Sociálne vylúčenie a diskriminácia Rómov vo verejných veciach je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim prístup Rómov k pracovným príležitostiam, vzdelaniu, kultúre a ďalším verejným službám. Ich vylúčenie na Slovensku pramení z kombinácie historických, kultúrnych, sociologických a geografických faktorov.

Sociologická dvojica M. Vašečka a R. Džambazovič sa domnieva, že rozhodujúcim faktorom sociálneho dištancu ako majority tak aj samotných Rómov, je negatívne vnímanie odlišnosti rómskej kultúry. Celkové negatívne vnímanie Rómov v spoločnosti sa zintenzívnilo a zhoršené vzťahy možno pripísať aj upadajúcemu spoločenskému postaveniu Rómov, ich rastúcej nezamestnanosti a zvyšujúcej sa závislosti na sociálnych dávkach. Segregovaní Rómovia majú nízky sociálny kapitál, postrádajú sociálne kontakty, z ktorých by mohli ťažiť a sú do veľkej miery izolovaní od väčšinového obyvateľstva. Inštitúcia, samosprávne orgány a verejné služby sa nachádzajú v integrovaných oblastiach, do ktorých majú Rómovia obmedzený prístup, deti sú často zaraďované do osobitných škôl a sociálni pracovníci iba zriedkavo navštívia osady.

Rómovia v krajinách strednej Európy patria medzi sociálne kategórie najviac ohrozené vylúčením z trhu práce a v dôsledku toho medzi sociálne a ekonomicky slabé spoločenské vrstvy. Počas transformácie v roku 1989 neboli Rómovia zapojení ani do jednej z dvoch stratifikačných pyramíd bývalého režimu vzhľadom na svoju nízku kvalifikovanosť a nízku vzdelanosť neboli ani formálne funkčne zaradení v zamestnaní a ani v sociálnych sieťach. Tak sa znásobila hĺbka chudoby, vytvára sa uzatvorené spoločenstvo, kde sa presadzuje len jeden vzorec sociálneho správania a vzniká fenomén nazývaný aj kultúrou chudoby. Keďže sa Rómovia nedokážu využitím svojho súčasného potenciálu dostať z pasce nezamestnanosti, stávajú sa závislými na dávkach sociálnej pomoci, ako hmotne a sociálne znevýhodnená skupina obyvateľstva.

Nerovnosť šancí Rómov je teda dôsledkom nahromadených handicapov, ako je historické postavenie v spoločnosti spolu s verejnou politikou zameranou na rómsku menšinu, nezaradenosti do stratifikačných pyramíd a nepripravenosti samotných Rómov na transformáciu. Rómsky problém chudoby je nutné považovať za problém sociálneho vylúčenia a nie problém etnicity.



2. PRIORITY A CIELE ROZVOJA KULTÚRNYCH POTRIEB ZNEVÝHODNENÝCH SKUPÍN OBYVATEĽSTVA

Cieľom projektu je prispieť k formovaniu takej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch humanizmu, sociálnej solidarity a tolerancie, a v ktorej je priestor pre prijatie rozmanitosti kultúrnych prejavov. Základom nových prístupov k starostlivosti o kultúrne potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva je presunúť pozornosť politických elít na marginalizované témy, zapojiť politickú reprezentáciu do presadzovania opatrení slúžiacich na vytváranie a zaručenie rovnosti príležitostí znevýhodnených skupín obyvateľstva aj v oblasti kultúry.

Aktuálne trendy v EÚ smerujú aj u nás k dobudovaniu legislatívy týkajúcej sa ochrany práv znevýhodnených skupín obyvateľstva. Ďalšou prioritou a základným nástrojom na realizáciu rozvoja kultúrnych potrieb hmotne a sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva je vytvorenie čo najvhodnejšieho modelu financovania. V súčasnosti finančné nástroje zahŕňajú dotácie prostredníctvom grantového systému Ministerstva kultúry SR, ale je známe, že celková výška verejných a súkromných prostriedkov vyhradených na kultúru v SR zaostáva za európskym priemerom.

Priority rozvoja kultúrnych potrieb hmotne a sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva môžeme konkretizovať nasledovne:

-vytvárať podmienky na uľahčenie prístupu k univerzálnym kultúrnym hodnotám pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva
-zadefinovať kategórie znevýhodnených skupín obyvateľstva a určiť povahu ich kultúrnych potrieb
-vypracovať analýzu kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva
-vypracovať model financovania na podporu kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva
-rozširovať tradičné chápanie kultúry
-napomáhať vytváraniu špecifických kultúrnych hodnôt znevýhodnených skupín obyvateľstva
-vnímať kultúru ako integrujúci mechanizmus spájajúci kultúru minoritnú s majoritnou a pristupovať k nej ako k systému fungujúcemu na univerzálnom princípe rovnosť v rozmanitosti.