referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Streda, 8. decembra 2021
Návrh sociálneho projektu pre hmotne a sociálne znevýhodnené osoby
Dátum pridania: 15.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Zusha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 630
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 
Návrh sociálneho projektu pre hmotne a sociálne znevýhodnené osoby - rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva



ÚVOD

Pojem sociálna nerovnosť popisuje situácie, kde členovia spoločnosti disponujú rôznym množstvom bohatstva alebo moci. Keď postavíme systém sociálnej nerovnosti na hierarchiu skupín, hovoríme o tzv. stratifikácii – usporiadané zaradenie celých skupín ľudí, ktorí opakovane dosahujú rozdielne ekonomické odmeny a rozdielny prístup k moci v spoločnosti. Sociálne nerovnosti sú jedným zo sťažujúcich problémov, na ktoré je možné hľadieť z rôznych uhlov:

-ako na mocenské nerovnosti
-rasové a etnické nerovnosti
-nerovnosti medzi mužmi a ženami
-nerovnosti vekových skupín....

Jednou z prioritných úloh v oblasti sociálnej politiky EÚ je aj udržanie sociálnej súdržnosti. Spoločenstvo reagovalo na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v jednotlivých krajinách prijatím Lisabonskej stratégie. Tá predstavuje súbor opatrení záväzných pre všetky štáty Spoločenstva. Jedným z jej základných cieľov je vytvárať vo všetkých oblastiach života mechanizmy, ktoré zabraňujú chudobe, marginalizácii, sociálnej exklúzii, ochraňujú znevýhodnené skupiny obyvateľov, vyrovnávajú šance a zabezpečujú rovnosť príležitostí. Slovenská republika sa do plnenia Lisabonskej stratégie zapojila v roku 2004 prijatím strategického dokumentu Národný akčný plán sociálnej inklúzie. Zahŕňa aj opatrenia pre rezort kultúry, ktoré majú zabezpečiť rozvoj starostlivosti o kultúrne potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva.

NR SR dňa 1.7.2004 prijala zákon č.365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, tzv. „antidiskriminačný zákon“. V zmysle predmetného zákona je v SR diskriminácia zakázaná z týchto dôvodov: pohlavie, rasový dôvod, národnostný alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo viera, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia. Antidiskriminačný zákon upevnil princíp dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, posilnil právnu ochranu pred diskrimináciou pre všetkých občanov SR, vrátane príslušníkov rôznych menšín a tiež významne posilnil možnosť zaviesť objektívne kritériá v oblasti pracovno-právnych vzťahov, ako ja v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Základným poslaním projektu je prehĺbiť a zefektívniť starostlivosť štátu o rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva a tiež upozorniť na nové javy v kultúre, rozšíriť tradičné chápanie kultúry a v tomto duchu zmeniť a rozvíjať aj kultúru uvažovania o životných podmienkach v súvislosti s predstavou dôstojného ľudského života, ktorého nevyhnutnou súčasťou je aj napĺňanie kultúrnych potrieb.


1. ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ A SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

Napĺňanie sociálnych a kultúrnych práv občana sa často odkladá do neurčitého obdobia ekonomickej prosperity, lebo sociálne práva nie sú dostatočne garantované a mnohé ľudsko-právne dokumenty majú povahu odporúčaní. Aj preto je potrebné zmeniť optiku uvažovania celej spoločnosti o tejto problematike a vytvárať podmienky pre dôstojný ľudský život vo všetkých jeho dimenziách.

Na právo ľudských bytostí slobodne rozvíjať svoje schopnosti a využívať príležitosti by sa mal odvolávať a najmä konkretizovať jeho uplatňovania každý politický program. O práve človeka na dôstojný život hovorí už Všeobecná deklarácia ľudských práv v článku 22: „Každý človek má ako člen spoločnosti právo ... aby sa mu zaručili hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.“ Ľudská dôstojnosť sa podmieňuje zaručením širokého rozsahu práv, vrátane sociálnych a kultúrnych.

Znevýhodnené skupiny obyvateľstva sú marginalizované, na okraj spoločnosti vytláčané skupiny ľudí, veľakrát odkázané na sociálnu a kultúrnu izoláciu a rôzne formy diskriminácie. Často sa ocitajú bez prístupu k informáciám, k trhu práce, vzdelaniu a kultúre a bez celkovej účasti pri rozhodovaní o spoločenských procesoch. V najširšom ponímaní sem patria zdravotne postihnutí občania, rómske komunity žijúce v osadách, deti a mládež, starší ľudia, sexuálne menšiny, azylanti, bezdomovci. Zvláštnym prípadom znevýhodnených osôb sú ženy odkázané na pomoc a dobrú vôľu štátu.

Spoločnosť, ktorá dbá o ľudské práva, súdržnosť a vlastnú udržateľnosť, by mala vnímať existujúce bariéry uplatňovania ľudských práv a prekážky pre ľudsky dôstojný život ako svoj morálny problém. Mala by vykonávať opatrenia na odstránenie či bránenie vzniku trvalých obmedzení a bariér, trvalých vyčlenení, vylúčení akýchkoľvek skupín obyvateľstva z plnohodnotnej účasti na spoločenskom živote. Kultúrny obrat v našom myslení je nevyhnutný aj preto, že sociálne práva nie sú realizovateľné bez sociálnych záväzkov. Vytvárať podmienky pre dôstojný život znevýhodnených skupín sa dá za predpokladu, že občianske povinnosti nezostanú pri vzájomnom nezasahovaní.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Strieženec, Š.: Úvod do sociálnej práce, Stanek, V.: Sociálna politika, Tokárová, A.: Sociálna práca
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.