MODERNÁ FILOZOFIA OD 19. STOROČIA
Charakteristika spoločenských podmienok: /ktoré ovplyvnili moderný spôsob uvažovania 19.-21.st/
-kapital. spoločnosť – vplyv peňazí, v popredí materiálna stránka, egoizmus, narušené medziľudské vzťahy
-revolúcie 19.st
-boj o nové kolónie
-prudký rozvoj priemyslu a hospodárstva
-prvá a druhá sv. vojna
-nové usporiadanie sveta
-studená vojna – 70-te roky 20.st
-lokálne vojnové konflikty – Blízky východ
-rasové konflikty – USA, Nemecko...
-poznatky prírodných vied sa rýchlejšie palikujú v praxi ako poznatky humanitných odborov /teória relativity, kybernetika, genetika.../
-popri vedeckom pokroku sa objavuje aj veľké negatívum – problém odcudzenia /všetko, čo malo človeka posunúť dopredu sa obrátilo proti človeku, začína to ohrozovať človeka – ekologické katastrófy, biologické zbrane .../
-zo spoločenských vied majú najväčší vplyv na F psychológia, sociológia, ekonomia
-prejavuje sa multikulturizmus – miešanie rôznych kultúr
-charakteristický je – pluralizmus – existencia rôznych smerov, filo. škôl
-F od polovice 19.st sa hovorí aj – poklasická – zmena postavenia F, ovjavujú sa nové témy vo F
-Vo F 19.st. rozlišujeme 2 línie:
1.scientistická - /z latin.scienta-veda/ - F má byť úzko prepojená so špeciálnymi vedami /ale tým F stráca to podstatné – klásť otázky/
2.antropologická - /grec.antropos – človek/ - v centre pozornosti je človek, jeho existencia a miesto v dejinách
1. SCIENTISTICKÉ PRÚDY F 19. ST.
Pozitivizmus
Marxistická F
P O Z I T I V I Z M U S
-fil.smer, ktorý je reakciou na náboženstvo a špekulatívnu F
-rozvíja sa v 4 fázach:
1.fáza – 19.st. – určenie základných princípov pozitivizmu
2.fáza – empiriokriticizmus
3.fáza – 20.st. – logický empirizmus
4.fáza – postpozivitizmus
1.fáza pozitivizmu:
-pozotivizmus – je sústredený na pozitívne fakty, ktoré sú vedecky dokazateľné, na vzťahy medzi nimi, zákony
-pozitivizmus je namierený proti všetkému, čo presahuje skúsenosť, čo sa vymyká realite
-hlavnou úlohou je – zovšeobecňovať poznatky špeciálnych vied
-predstaviteľ: Auguste Comte /francúz/
2.fáza – empiriokriticizmus - /kritika skúsenostného poznania/
-aby sme sa vo vede mohli opierať o empíriu /zmyslovú skúsenosť/ - tá musí byť oslobodená od všetkého, čo sme do nej vniesli nadbytočne – predsudky, unáhlené názory
-skúsenosti musia byť neutrálne, je potrebné dodržiavať princíp ekonómie myslenie – najjednoduchšie vysvetlenie pojmov
-predstavitelia: Ernst Mach /1838 – 1916/, Richard Avenarius
3.fáza – logický empirizmus /pozitivizmus/ 20.st
- filozofia Viedenského krúžku /zanikla v 1938 z obavy z nacizmu, mnohí predstavitelia emigrovali
-predstavitelia: Rudolf Carnap /1891 – 1970/
-určujúci je princíp overiteľnosti, potvrditeľnosti
-snaha presadiť myšlienku jednotnej vedy, ktorá by mala jednotný jazyk – jazyk fyziky
4.fáza – pospozitivizmus – kritický racionalizmus – snaha o modernizáciu vo F, zameranie na problematiku poznania
-kritizuje logický empirizmus /predovšetkým princíp verifikácie /overiteľnosti
-predstavitelia: Karl Raimund Popper, Thomas Samuel Kuhn
-Popper zaviedol do F princíp falzifikácie /overiteľnosti/
Auguste Comte /1798 – 1857/
-zakladateľ pozitivizmu
-základné dielo pozitivizmu –
Kurz pozitívnej filozofie-kládol si otázku – načo je veda? – „Poznávame, aby sme predvídali a predvídame, aby sme konali“
-poznanie prírody rozšíril o poznanie spoločnosti /snažil sa využiť vedu na skvalitnenie spoločnosti/
-rozlišoval 3 štádia poznania vývinu ľudského myslenia, spoločnosti:
1.teologické - /fiktívne/ štádium – je to myslenie do roku 1300
-charakteristickým je viera v nadprirodzené sily, vysvetľovanie všetkého cez vyššiu bytosť
2.pozitívne /abstraktné/ štádium – 1300 – 1 800
-filozofické špekulácie týkajúce sa bytia a teórie o nadreálne
3.pozitívne /vedecké/ - 10800 – až súčasnosť
-skutočnosť vysvetľovaná cez fakty opierajúce sa o výsledy prírodných vied, poznatky, ktoré sú späté s overiteľnou vedou
-najvšeobecnejším pojmom je príroda = prameň všetkych javov
-vedy rozdelil na – najabstraktnejšie a najkonkrétnejšie - matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia a veda o otázkach spoločnosti, ktorú pomenoval sociológia
M A R X I S T I C K Á F I L O Z O F I A
-scientistický prúd 19.st
-veda o najvšeobecnejšich zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a ľudského poznania
-zakladatelia: Karol Marx /1818-1883/ a Friedrich Engels /1820 – 1895/
-zdrojom F sú názory utopických mysliteľov, Hegelova dialektika /vývin cez triedy/
-MF pripúšťa len materialistický svetonázor
-MF je zameraná politicky a prakticky – celá smeruje k činnosti
-Marxizmus v 20. st. sa uberal dvoma smermi:
1.sociálna demokracia – základným princípom bol pomalý prechod spoločnosti ku komunizmu cez sociálne reformy
2.leninizmus – radikálnejší postup – a to formou revolúcie
Karol Marx /1818 – 1883/
-pochádzal z advokátskej rodiny, študoval právo a F, emigroval z Nemecka, väčšinu života prežil v Londýne, kde sa spoznal s Engelsom a spolupracoval s ním, spolu napísali dielo: Manifest komunistickej strany /analyzuje kapit. spoločnosť a jej dve triedy – buržoáziu a proletariát, tiež sa tam objavuje teória triedneho konfliktu medzi robotníkmi a vládnucou triedou, tento konflikt je možné riešiť prostredníctvom revolúcie
-vytvoril koncepciu historického materializmu / učenie o spoločnosti/ - úloha v diele Bieda filozofie
-na sklonku života sa zaoberal hospodárskym životom spoločnosti a výsledkom je dielo: Kapitál, Svätá rodina – kritika politickej ekonómie
Friedrich Engels /1820 – 1895/
-syn textilného továrnika, zaoberal sa F a politikou
-diela: Pôvod rodiny súkromného vlastníctva, Ludwig Feuerbach a rozpad nemeckej klasickej filozofie
Obidvaja boli svedkami ťažkého života obyčajných robotníkov a preto sa zamerali na túto sociálnu vrstvu.
-Marx tvrdil, že spoločnosť sa skladá zo sociálnej základne a sociálnej nadstavby
-Sociálna nadstavba – to sú zákony, morálka, kultúra, náboženstvo, F, veda, umenie
-Sociálna základňa – to je materiálna a sociálna oblasť
-má 3 úrovne:
1.prírodné zdroje – nerastné bohatstvo, podnebie, pestovanie kultúr, geografické podmienky
2.pracovné sily – robotnícka trieda – proletariát
3.pracovné vzťahy vo výrobnom procese – organizácia výroby, ide o vzťahy medzi vlastníkmi výrobnych prostriedkov a robotníkmi, ktorí pracujú s vyr. prostriedkami a vytvárajú určitú hodnotu, ktorá sa odrazí na predajnej cene výrobku
- teória nadhodnoty – predajná cena zahŕňa náklady, mzdy, zisk, zisk predstavuje nadhodnotu, ktorú si privlastní vlastník výrobných prostriedkov – kapitalista
- teoriou nadhodnoty vysvetlil vykorisťovanie
-popri vykorisťovaní vzniká ďalší paradox – práca je človeku príznačná, obohacuje ho , ale vykorisťovaním v kapitalizme sa práca človeku odcudzuje, ubíja ho /pracuje veľa za minimálnu mzdu/
-absurdne je podľa Marxa aj to, že čím efektívnejšie robotník pracuje, vytvára väčší zisk, tým viac ohrozuje svoje pracovné miesto, kapitalista aby uspel v konkurencii zisk investuje do modernizácie - nákup nových strojov znamená zníženie počtu robotníkov – nezamestnanosť
-zvýšenie nezamestnanosti vyústi do otvoreného vyjadrenia nespokojnosti, ktoré sa skončí revolúciou
-revolúcia – je zlom, kedy kapitalistická spoločenská fomácia bude nahradená komunistickou spoločenskou formáciou /jej predetapa je socializmus/
-prechodné obdobie medzi dvoma formami nazval diktatúra proletariátu
-základom komunistickej spoločnosti je:
1.sociálna rovnosť
2.spravodlivosť, solidarita
3.neexistuje súkromný sektor _ všetko v spoloč. by bolo spoločné
4.každý by prispieval podľa svojich maximálnych možností a schopnosti, ale bral by si len na základe nutných potrieb
