Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Prezentácia ministerstva
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bolo zriadené v roku 1969. Miroslav Válek sa stal prvým ministrom kultúry vo vláde Slovenskej socialistickej republiky v rámci Československej socialistickej republiky a zotrval v tejto funkcii až do roku 1988. Jeho nasledovníkmi, ktorí riadili rezort kultúry na Slovensku v ďalších rokoch boli: Pavel Koyš (1988 - 1989), Ladislav Chudík (1989-1990), Jozef Markuš (1990), Ladislav Snopko (1990 - 1992), Dušan Slobodník (1992 - 1994), Ľubo Roman (1994) , Ivan Hudec (1994 - 1998), Milan Kňažko (1998 - 2002) a Rudolf Chmel (2002 - 2005). Od 15. júna 2005 túto funkciu zastáva František Tóth. Kompetencie ministerstva sa formovali od začiatku jeho existencie, keď jeho pôsobnosť charakterizovali okrem kultúrno-osvetovej činnosti, umenia, kultúrnych pamiatok aj ochrana prírody, vydávanie neperiodickej tlače, vykonávanie autorského zákona a výroba a obchod v oblasti kultúry.

V súčasnosti je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre umenie, štátny jazyk a písomníctvo, krajinu a pamiatky, pre miestnu a osobitú kultúru vrátane cirkví, náboženských spoločností a menšinových kultúr, pre verejné informácie, na vykonávanie autorského zákona a príbuzných práv a pre výrobu a obchod v oblasti kultúry. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sídli od roku 1996 v budove bývalej Tatra banky v Bratislave, vybudovanej v rokoch 1923 až 1925 podľa projektu staviteľa a architekta Michala Milana Harminca . Palác Tatrabanky bol pôvodne určený pre polyfunkčnú prevádzku banky, obchodov a ubytovania. Od polovice 50-tych rokov však slúžil viacerým účelom. Okrem československej televízie bola budova v užívaní Povereníctva kultúry a Národnej banky Slovenska.
Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Čl.1
Základné ustanovenia
Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na základe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podrobnejšie vymedzuje pôsobnosť a úlohy ministerstva, ustanovuje zásady činnosti a zásady jeho vnútornej organizácie a vzťahy ministerstva k ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším orgánom a organizáciám. Úlohy, zásady činnosti a zásady organizácie ministerstva uvedené v štatúte sú záväzné pre vydanie organizačného poriadku ministerstva.

Čl. 2
Ministerstvo pôsobí na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"). Ministerstvo je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky. (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z.z.). Ministerstvo je právnická osoba, v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene. Sídlom ministerstva je Bratislava.

Čl.3
Pôsobnosť ministerstva
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre umenie, štátny jazyk a písomníctvo, pre krajinu a pamiatky, pre miestnu a osobitnú kultúru, vrátane cirkví, náboženských spoločností a menšinových kultúr, pre verejné informácie, na vykonávanie autorského zákona a jemu príbuzných práv a pre výrobu a obchod v kultúre. (§ 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). V rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvo zriaďuje rozpočtové a príspevkové organizácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak a zakladá iné právnické osoby.

Čl.4
Hlavné úlohy ministerstva
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy najmä vypracúva koncepciu štátnej kultúrnej politiky, určuje priority štátnej kultúrnej politiky, riadi výkon štátnej správy vo veciach kultúry, (§ 8 zákona NR SR č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 58/1997 Z.z. a zákona č. 229/1997 Z.z.) vykonáva štátnu správu v rozsahu uvedenom v osobitných predpisoch a štátny dohľad vo veciach kultúry, (§ 9 zákona NR SR č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky) zabezpečuje a riadi finančné hospodárenie a realizáciu rozpočtovej politiky rezortu kultúry, vypracúva návrhy koncepcie finančnej politiky v kultúre a príslušných ekonomických nástrojoch, zabezpečuje ich uplatňovanie a začleňovanie do celkovej finančnej politiky a systému ekonomických nástrojov na celoslovenskej a regionálnej úrovni, podieľa sa na odbornej príprave zamestnancov odborov kultúry krajských úradov, okresných úradov a zamestnancov regionálnych kultúrnych centier, (§ 11 zákona NR SR č. 222/1996 Z.z.) vypracúva návrhy na zaradenie kultúrnych pamiatok národného dedičstva Slovenskej republiky do svetového kultúrneho dedičstva a zabezpečuje ich ochranu, (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevode vlastníctva kultúrnych statkov. Oznámenie FMZV č. 159/1991 Zb. o uzavretí Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva) vykonáva politiku zamestnanosti v rozsahu svojej pôsobnosti, (Zákon NR SR č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona NR SR č. 70/1997 Z.z.) sprístupňuje verejnosti informácie o stave a rozvoji kultúry, o príčinách a dôsledkoch tohto stavu (§ 7 a § 13 zákona NR SR č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme).

Ministerstvo ďalej osobitne plní úlohy v oblasti umenia - literárneho, hudobného, výtvarného, vrátane dizajnu, divadelného, vrátane filmového, televízneho, rozhlasového (zákon Slovenskej národnej rady č.13/1949 Zb. o Slovenskej filharmónii. Zákon Slovenskej národnej rady č. 36/1978 Zb. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 257/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z.z. o audiovízii) a počítačového, štátneho jazyka a národného písomníctva, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky) národného kultúrneho dedičstva, kultúrnej krajiny a pamiatok (Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti), architektúry a urbanizmu, miestnej a osobitnej kultúry, vrátane starostlivosti Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach a zahraničných Slovákov, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 70/1997 Z.z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1997 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti /Osvetový zákon/ v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 81/196 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.) cirkví, náboženských spoločností (Zákon Slovenskej národnej rady č. 308/1991 zb. o slobode náboženskej viery, postavení cirkví a náboženských spoločností.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.) a menšinových kultúr, verejných informácií a registrácie periodickej tlače, (Zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.) autorského zákona a jemu príbuzných práv, (Zákon č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov) starostlivosti o archiváciu periodickej a neperiodickej tlače, ( Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1997 Z.z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií.) výroby a obchodu v kultúre, ( Zákon Slovenskej národnej rady č. 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách.) vedy a výskumu v oblasti vymedzenej zákonom. Podrobnejšie vymedzenie úloh uvedených v odseku 2 ustanovuje organizačný poriadok ministerstva.
Čl.5
Iné úlohy ministerstva
Ministerstvo ďalej plní úlohy vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, pri správe majetku štátu, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.) na úseku kontrolnej činnosti, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe.) na úseku obrany, (§ 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov) na úseku ochrany štátneho tajomstva a služobného tajomstva, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovanej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov) na úseku medzinárodných vzťahov (§ 27 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.), vrátane európskej integrácie, v oblasti rozvoja jednotného informačného systému, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme.) pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, (§ 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.) ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzneseniami vlády.

Čl.6
Zásady činnosti a organizácie ministerstva
Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva úrad vlády Slovenskej republiky na návrh príslušných ministrov. V odôvodnených prípadoch môže vláda Slovenskej republiky určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti ministerstva plní úrad ministerstva. Na čele úradu ministerstva je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh príslušného ministra. Na ministerstve sú tieto stupne riadenia minister, štátny tajomník a vedúci úradu, generálny riaditeľ sekcie, riaditeľ odboru, vedúci oddelenia.

Čl. 7
Ministerstvo sa organizačne člení na sekcie. Sekcie sa členia na odbory a odbory na oddelenia. Minister môže zriadiť samostatný odbor alebo samostatné oddelenie, prípadne iný špecializovaný útvar ministerstva. Sekcia je základným organizačným stupňom riadenia a rozhodovania, nositeľom úloh ministerstva podľa vymedzených okruhov špecifických, odborných činností. Organizačné útvary ministerstva riadia vedúci zamestnanci ministerstva. Sekciu riadi generálny riaditeľ sekcie, odbor riadi riaditeľ odboru a oddelenie riadi vedúci oddelenia. Kabinet ministerstva riadi vedúci kabinetu. Vnútornú organizačnú štruktúru ministerstva, rozsah pôsobnosti a vzájomné vzťahy organizačných útvarov ministerstva, rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov upravuje organizačný poriadok ministerstva. Práva a povinnosti zamestnancov ministerstva ustanovené Zákonníkom práce bližšie určuje pracovný poriadok ministerstva, vydaný podľa 3 82 Zákonníka práce.

Čl. 8
Ministerstvo sa pri plnení úloh riadi Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády Slovenskej republiky, štatútom a organizačným poriadkom ministerstva, vnútornými organizačno - riadiacimi aktmi ministerstva a plánom hlavných úloh ministerstva, ktorý nadväzuje na plán práce vlády Slovenskej republiky a plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Ministerstvo uplatňuje vo svojej činnosti organizačné princípy štátnej správy a také formy a metódy práce, ktoré smerujú k jej racionalizácii a zvyšovaniu účinnosti tak, že zabezpečuje odborný prístup k riešeniu problémov, ako aj systematickú kontrolu plnenia úloh, úzko spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, s ktorými si vymieňa potrebné informácie a podklady a prerokúva s nimi opatrenia, ktoré sa ich týkajú, využíva podnety a skúsenosti miestnych orgánov štátnej správy, využíva poznatky vedeckých inštitúcií a výskumných pracovísk, zapája ich najmä do prác na riešení otázok koncepčnej povahy, účelne využíva prostriedky informačnej a výpočtovej techniky a formy tímovej práce. Na zabezpečenie plnenia nevyhnutných úloh ministerstva zriaďuje minister kolégium ministra a môže zriadiť aj ďalšie stále alebo dočasné poradné orgány. Poradné orgány prerokúvajú dôležité otázky súvisiace s činnosťou ministerstva.

Čl. 9
Vzťahy ministerstva k ústredným orgánom štátnej správy a iným orgánom a organizáciám
Ministerstvo pri plnení úloh /čl. 4 a 5 štatútu/ spolupracuje a vymieňa si potrebné informácie a podklady s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a inými orgánmi a organizáciami.
Ministerstvo spolupracuje osobitne s Úradom vlády Slovenskej republiky pri výkone kontrolnej činnosti ministerstva a pri prevádzkovaní systému elektronického prepojenia prostredníctvom siete GOVNET a pri tvorbe koncepcie personálnej práce. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pri hodnotení činnosti krajských úradov a okresných úradov, pri príprave opatrení týkajúcich sa ich výstavby a činnosti, pri odbornej príprave zamestnancov krajských úradov a okresných úradov, pri určovaní skladby pracovných funkcií na krajských úradoch a okresných úradoch.

Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pri ochrane svetového kultúrneho dedičstva, kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, ich ochranných pásiem a pamiatkových zón, mimoškolskej environmentálnej výchove, knižnej kultúre a filmovej tvorbe a múzejnej činnosti s environmentálnym zameraním. S Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri predkladaní návrhov rozpočtu a návrhov na zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom Slovenskej republiky a predkladaní návrhov opatrení, ktoré majú finančné dôsledky na štátny rozpočet. Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri navrhovaní koncepcie zamestnanosti v rezorte kultúry, vytvárania a udržania pracovných príležitostí, tvorbe politiky trhu práce a jej zabezpečení. Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v oblasti starostlivosti o štátny jazyk a umelecké školstvo. Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky v oblasti starostlivosti o zahraničných Slovákov a pri plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, dohôd a zmlúv a členstva v medzinárodných organizáciách. Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti štátnej zdravotnej politiky a Národného programu podpory zdravia.

Ministerstvo spolupracuje s orgánmi krajskej, okresnej a miestnej štátnej správy v oblasti kultúry najmä pri ochrane, obnove a využití národného kultúrneho dedičstva, kultúrnych pamiatok, štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany krajiny, pri rozvoji miestnej, osobitnej a menšinovej kultúry, pri osvete, divadelnej a hudobnej činnosti, knižničnej starostlivosti, múzejnej a galerijnej činnosti (Zákon č. 109/1961 Zb. o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov), činnosti hvezdární, planetárií a astronomických kabinetov, pri zachovávaní a rozvoji tradičnej ľudovej výroby a umeleckých remesiel, pri výkone štátneho dohľadu nad používaním štátneho jazyka, (§ 9 a 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.) pri podpore literárnych klubov, profesionálnej a neprofesionálnej literárnej tvorby.

Ministerstvo spolupracuje s občianskymi združeniami (Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.Čl. 10 Záverečné ustanovenia), registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako aj s ďalšími vecne príslušnými odbornými organizáciami a inštitúciami.
Zmenu štatútu schvaľuje vláda Slovenskej republiky, ak
- došlo k zásadným zmenám pôsobnosti alebo úloh ministerstva, zrušením právnych predpisov alebo iných riadiacich aktov, na základe ktorých plní ministerstvo úlohy, vydaním nových právnych predpisov, alebo iných riadiacich aktov, obsahujúcich úlohy pre ministerstvo, presunom pôsobností ministerstva na iný ústredný orgán štátnej správy, alebo orgán miestnej štátnej správy alebo územnú samosprávu,
- má dôjsť k závažným zmenám v zásadách činnosti alebo zásadách organizácie ministerstva nad rámec pravidiel ustanovených týmto štatútom.
Čl. 11
Ruší sa Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky schválený uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky z 15. februára 1989 číslo 51.
Čl. 12
Tento Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej republiky schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 168 zo dňa 10. 3. 1998 a nadobúda platnosť a účinnosť dňom jeho schválenia.