Logika
•Aristoteles je zakladateľom Logiky, ktorú chápal ako nástroj rozvíjania ostatných vied. K odhalenie logických vzťahov a princípov Aristotela priviedli jeho prírodovedné skúmania. Zaoberal sa zoológie, kde zaviedol pojem druh a rod.
•Aristoteles sa zaoberal rovnako ako Platón pojmami. Pojmy sú vždy všeobecné. Čím sú pojmy všeobecnejšie, tým väčší počet zahŕňajú. Pokúsil sa vymedziť najvšeobecnejšie pojmy, ktoré nazval kategórie (podstata, kvantita, kvalita, vzťah, poloha...)Nech vo výpovedi pripisujeme veci akúkoľvek vlastnosť, začleňuje sa táto vlastnosť do niektorej z kategórií – logická funkcia kategórií. Spojenie subjektu s predikátom vzniká súd.
•Postupnosť, z ktorej vyplynie záver je dedukcia. Opačne, keď analyzujeme záver je indukcia.
•Princíp vylučovania tretieho hovorí, že každá výpoveď je buď pravdivá, alebo nepravdivá. Tretia možnosť neexistuje.

Metafyzika
•Vo veciach Aristoteles rozlišuje látku a formu. Látka je len možnosť, až forma je skutočnosť. Dualizmom látky + formy Aristoteles dokazuje pohyb (zmena od možnosti ku skutočnosti)
•Rozlišoval štyri príčiny látková – je materiálna, je ňou to, z čoho ve vzniká (dom z tehál)
formálna – určuje tvar, formu veci (plán domu)
hybná – z nej vychádza počiatok zmeny (staviteľ domu)
účelová – určuje konečný cieľ (ochrana majetku, bývanie)

Fyzika a kozmológia
•Telesá nášho sveta sa skladajú za štyroch zák. prvkov: zem voda, oheň a vzduch. Prvé dve sú ťažké, preto je ich miesto dole. Druhé dva sú ľahké a pohybujú sa smerom hore. Pohyb vysvetľuje ako návrat na prirodzené miesto. Zem je v strede vesmíru, čo je jej prirodzené miesto, preto je nehybná.
•Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku a tým je éter. Ich pohyb je večný a dokonalý.
•Vesmír je konečný, poslednou sférou sú stálice.

Učenie o duši
•Tri formy duše: vegetatívna – vyživovacia duša, ktorá riadi vyživovacie funkcie organizmus
zmyslová – rastliny ju nemajú a umožňuje nám vnímanie a pociťovanie
rozumová – má ju len človek
Etika
•Ľudské konanie je rôznorodé, ale každá z nich má svoj cieľ. Konečným cieľom ľudského konania má byť dobro. Dobro jednotlivca Aristoteles spája s dobro štátu. Dobrom jednotlivca sa zaoberá etika.
•Za najvyššie dobro pokladá blaženosť. Cieľavedomé konanie dobra si vyžaduje schopnosť, ktorú nazval cnosť.

Učenie o štáte
1.dobré štáty
a.monarchia – hlavou štátu je panovník
b.aristokracia – štátna moc je v rukách neveľkej skupiny
c.polieta – vzniká spojením demokracie a oligarchie. Najbohatší sú pri moci volení ľuďom.
2.zlé štáty
a.oligarchia - vláda malej skupiny ktorá presadzuje záujmy bohatých
b.demokracia – sebecká vláda pozostávajúca z chudobných vrstiev. Vláda všetkých nad všetkých - chaos
c.tyrania – despotická vláda jednotlivca
Aristoteles ponecháva súkromné vlastníctvo. Otroctvo a ďalšie spoločenské vrstvy považuje za prirodzené. Rovnoprávne postavenie vládne iba medzi slobodnými mužmi, ktorí môže zastávať verejné funkcie a voliť.