Hlavne hodiny náboženstva majú za úlohu naučiť deti počúvať svoje svedomie, dešifrovať jeho hlas a konať v súlade s ním.
Formácia svedomia je veľmi závislá od svedomia učiteľa. Ak má dobré svedomie, odráža sa to aj na svedomí jeho žiakov.

4.7. Slobodná vôľa a náboženský vývin
Boh nám dal slobodnú vôľu a my máme možnosť buď prijať alebo odmietnuť náboženskú výchovu. Tu žiadna stredná cesta neexistuje. Naučiť sa používať svoju slobodnú vôľu vyžaduje veľkú sebakázeň a zmysel pre zodpovednosť.
Mladí si veľmi zakladajú na svojej slobodnej vôli. Avšak je tu istá potreba usmerňovania. Podľa sestry Kataríny je nutné nájsť strednú cestu medzi slobodnou vôľou a usmerňovaním, aby žiaci nemali pocit, že sú k niečomu nasilu prinucovaní. Zastáva heslo: Každý si je strojcom svojho šťastia.

4.7.1. Akceptovanie náboženskej výchovy
Toto je ten lepší prípad. Akceptovaním náboženskej výchovy sme sa podujali hľadať pravdu, zmysel života, nasledovať tajomstvo. Naučíme sa tu dôverovať Bohu v každej situácii, milovať blížneho, prosociálnosti.. Boh sa nám, za našu snahu nasledovať ho, odvďačí svojou nesmiernou láskou, ochranou a pomocou. Aj ten najvážnejší problém, či utrpenie sa nám bude zdať malicherné, keď pochopíme, že obstátie v tých skúškach je pre naše dobro. Náboženstvo, to nie je len súbor poznatkov, je to životný štýl.

4.7.2. Neakceptovanie náboženskej výchovy
Neakceptovaním náboženskej výchovy dávame jasne najavo svoj postoj k Bohu. Tvrdíme tým, že nie je a tým pádom sa niet čo o ňom učiť. 4.8. Možnosti vývinu osobnosti
Tu by som chcel pouvažovať, ako by mohol vyzerať život človeka, ktorý prijmeme resp. neprijmeme Ježišovo učenie. Pre názornosť popíšem tieto dva prípady čo najkontrastnejšie, sú veľmi „zidealizované“. Ten, kto sa nábožensky vyvíja môže skončiť ako ten v druhom prípade a naopak.

4.8.1. Náboženský vývin
Človek, pre ktorého je Boh prvoradý, sa dokáže povzniesť nad každým úskalím v živote. Je tak vychovávaný odmalička. Rozvíja si svoje kladné a odstraňuje negatívne vlastnosti. Má dobre vyformované svedomie. Vie, že každý úspech nie je vecou náhody, ale poctivej práce a božej milosti. Nie je pre neho dôležité zhromažďovanie pozemských statkov. Život nemá bez problémov, ale chápe ich zmysel a tým aj zmysel celého svojho života tu na zemi.

4.8.2. Nenáboženský vývin
Človek, ktorý nebol vychovávaný v zmysle Evanjelia, sa ťažko borí životom. Nepociťuje potrebu zdokonaľovať sa, svedomie je pre neho cudzím pojmom. Pozemské statky sú prvoradé, od toho sa odvíja aj honba za majetkom, slávou a úspechom. Úspech je dielom náhody, či osudu, no nie poctivej práce. Vzniknuté problémy pripisuje iným, či nedostatku materiálnych vecí.