Psychologické aspekty náboženského vývinu

1. Úvod do problematiky náboženského vývinu

Na úvod by bolo dobré ozrejmiť si pojmy. Čo je to náboženská výchova? Náboženská výchova je disciplína, ktorá sa zaoberá pedagogikou s cieľom ohlasovania kresťanskej viery a postavenia hodnoty viery vo všetkých iniciatívach pedagogickej povahy.
Cez tisícročia bolo náboženstvo jedinou inštitúciou, ktorá sa systematicky starala o etické problémy a odpovedajúcu výchovu. V období pred rokom 1989 o náboženstve kolovali iba jednostranné a skreslené informácie. Náboženský svetonázor a veda sa stavali do ostrého protikladu. Tvrdilo sa, že veda vyvrátila náboženský svetonázor a dokázala pravdivosť „vedeckého“, rozumej marxistického, svetonázoru. V skutočnosti veda nemôže základné náboženské poučky (existenciu Boha, existenciu posmrtného života) ani dokázať, ani vyvrátiť, pretože sa vymykajú možnosti vedeckého skúmania. Čisto duchovná bytosť, akou je podľa náboženstva Boh, sa nedá ani vážiť, ani merať, a v okamihu smrti sa končí možnosť akéhokoľvek skúmania. Medzi velikánmi vedy aj v súčasnosti je veľa vedcov, ktorí v objavoch modernej vedy vidia nepriame potvrdenie náboženskej viery.


2. Rodina

Prvé skúsenosti s náboženskou výchovou získava jedinec v rodine. Rodinná výchova môže do značnej miery poznačiť náboženský vývin, či už pozitívne alebo negatívne. Keď rodičia chcú viesť svoje dieťa k viere, musia si uvedomiť, akú zodpovednosť tým na seba berú. Musia mu byť príkladom, vyžadovať od neho iba reálne splniteľné veci a predovšetkým, aby rodičia a deti boli v neustálom dialógu. Je neprípustné, ak napr. matka pošle dieťa v nedeľu do kostola a otec mu nejakú inú činnosť, len preto, aby tam nemuselo ísť. Ak je takáto nezhoda medzi rodičmi, potom je ohrozený nielen náboženský vývin.
Jedine úplná rodina, s dobre fungujúcimi vzťahmi, dáva dostatočný priestor pre náboženský vývin. Nedá sa tým ovšem vylúčiť, že v rodine, v ktorej chýba jeden z rodičov, nemôže vyrastať dieťa s náboženskou výchovou. Takisto to neznamená, že keď je rodina úplná, vždy vzorne vychovávajú deti.
Náboženstvo a viera nie sú vrodené – získavajú sa alebo sa naučia. Od počiatku vývinu religiozity rozhodujúcim faktorom je identifikácia s osobami, ktoré veria alebo neveria (najmä rodičia).
Podľa slov sestry Kataríny (uršulínky, ktorá vyučuje náboženstvo na GAM) dieťa, ktoré pochádza z úplnej kresťanskej rodiny má dobré predpoklady pre hľadanie pravdy vo viere. Avšak môže takáto výchova viesť k formálnemu vzťahu k náboženstvu.

Naopak, dieťa, žijúce v nekresťanskej rodine nemá blízky vzťah k viere, ale po príchode do kresťanského kolektívu objavuje bohatstvo viery, ktoré dieťa z kresťanskej rodiny berie ako samozrejmé. 2.1. Vzťahy v rodine
Vzťahy v rodine zohrávajú významnú úlohu v náboženskom vývine. Môžu tento vývin posúvať vpred alebo ho neustále pribrzďovať. Ako som už spomenul je dôležité, aby boli rodičia vo výchove jednotní a mali rovnaké nároky a požiadavky na dieťa. Fungovanie celej rodiny sa odzrkadľuje najmä na vzťahu detí a rodičov. Významnú úlohu hrajú aj súrodenci a starí rodičia. Nezanedbateľný je vplyv prostredia.

2.1.1. Rodičia
Rola matky je vo výchove nezastupiteľná najmä v rannom období života dieťaťa. Z výchovného hľadiska, roľa otca naberá na význame v neskoršom období. Pre náboženský vývin je potrebné, aby vzťah detí k rodičom bol harmonický. Rodič by mal brať ohľad na požiadavky, schopnosti a záľuby dieťaťa. Nemal by ho výrazne obmedzovať alebo vyžadovať výkony na ktoré nie je pripravené, či jednoducho ich nezvláda. Rodičia sú prvotnými vzormi pre svoje deti a podľa toho sa aj musia správať. Ťažko vyžadovať od detí iné správanie než to, ktoré vidia doma, lebo také správanie považujú za normálne. Z toho vyplýva, že nemôžeme deti viesť k náboženstvu, ak my sami máme k náboženstvu chladný, či negatívny vzťah. 2.1.2. Súrodenci
Starší brat alebo sestra býva pre mladšieho súrodenca vzor alebo „antivzor“ v správaní. Keď vládnu medzi súrodencami dobre fungujúce vzťahy a rodič nepreferuje jednu z detí (nie je maznáčik), tak potom starší súrodenec je vzor. Ak je však medzi nimi prílišná rivalita a zápas o rodičovskú lásku alebo je niekto maznáčik (či už starší alebo mladší), tam sa nedá hovoriť o dobrých vzťahoch medzi súrodencami a vtedy je starší tzv. antivzor. Starší súrodenec nemôže vidieť vzor vo svojom mladšom súrodencovi, nakoľko on je už na vyššom vývinovom stupni. Pre chlapcov býva vzor otec a pre dievčatá matka. Nie náhodou sa hovorí: aká matka taká Katka.

2.1.3. Starí rodičia
Starí rodičia, ak boli nábožensky vychovaní, tak vo väčšine prípadov kladne ovplyvňujú náboženský vývin. Ak nemajú rodičia dobrý vzťah k starým rodičom, potom tento svoj negatívny postoj prenášajú na svoje deti. V našej kultúre je zvykom, že starí rodičia strážia deti počas neprítomnosti rodičov. Tým dostáva dieťa šancu vybudovať si so starými rodičmi kladný vzťah. Je viac než isté, že starý rodič pôsobí výchovne na vnúčatá diametrálne odlišne, než vychovával svoje vlastné deti. Myslím si, že je to dané väčšími životnými skúsenosťami. 2.2. Pozícia v rodine
Dieťa nesmie byť v rodine málo, ani veľa preferované. Obidva tieto póly totiž negatívne ovplyvnia náboženský vývin.

Ak je priveľmi preferované (maznáčik), uvedomí si túto skutočnosť a môže to začať zneužívať. Je si isté svojou pozíciou, dokáže manipulovať s rodičmi a vie, že ak niečo zlé vykoná, rodičia mu to odpustia. Na druhej strane, ak je dieťa v rodine neuznávané, môže to mať za následok pocit menejcennosti. Dieťa vie, že ak vykoná čokoľvek a akokoľvek dobré, rodičia si to nevšimnú. Ak je v rodine viac detí, je dôležité, aby mali rovnaké postavenie. Taktiež deti nesmú byť preferované ani podľa pohlavia.

2.3. Podmienky náboženského vývinu
Každá rodina dáva iné podmienky pre náboženský vývin. Vytváraním vhodných podmienok pre kladný náboženský vývin by sa mali rodičia – partneri zaoberať už pred vstupom do manželstva. Ak sú partneri rôzneho vierovyznania, treba s tento problém riešiť radšej skôr, lebo ak sa už narodí dieťa je neskoro. Manželstvá, ktoré tento problém podcenili, zväčša končia rozvodom. Partneri by mali navštevovať stretnutia s odborníkmi (kňazmi, psychológmi), aby boli informovaní, aké sú úskalia manželstva a výchovy. Dostatočnou prípravou vytvoria ideálne podmienky pre náboženský vývin svojich detí.

2.4. Vplyv rodinnej výchovy na náboženský vývin
Každý rodič chce dať svojim deťom len to najlepšie. Avšak, každý rodič si pod pojmom najlepšie predstavuje niečo iné, preto skupina rodičov vplýva na náboženský vývin pozitívne, druhá negatívne. 2.4.1. Pozitívny vplyv
Rodičia, pre ktorých má najväčšiu hodnotu pravda a spravodlivosť, chcú, aby si aj ich deti vážili tieto hodnoty. Materiálne vlastníctvo nie je zanedbávané, no hodnotnejšie je vedieť ako mať. Etické správanie je prvoradé. V takejto rodine, kde je harmónia, sa dieťa od rodičov nemôže naučiť nič zlé. Je tu výrazne pozitívny vplyv na náboženský vývin.

2.4.2. Negatívny vplyv
Ak je v rodine prvoradé materiálne vlastníctvo (peniaze, auto, dom), ak chcú rodičia len mať a mať za každú cenu, kde etika nemá silnú pozíciu, tam niet harmónie, lásky, tam len ťažko môže niekto nábožensky rásť.

2.5. Zhrnutie
Aby rodina plnila svoju funkciu v náboženskom vývine, musí byť naplnená láskou. Každý z rodičov je nedokonalý a svoju nedokonalosť by mal kompenzovať láskou.


3. Škola

Vraví sa, že škola je našim druhým domovom. Asi je na tom niečo pravdy, keď tam trávime toľko času. V škole nás vyučujú i vychovávajú. Avšak škola len ťažko dokáže vychovávať bez rodiny.

Najviac ma zaráža, keď sa rodič, ktorý má evidentne negatívny vplyv na výchovu svojich detí, opýta: Ako ťa v tej škole vychovali?; Čo ťa to tam naučili? Je možné, že sa v škole deti naučia niečo „zlé“, ale vo väčšine prípadov si tieto zlé návyky prináša dieťa z rodinnej výchovy. Škola nie je tu na to, aby vychovávala od základu, ale na to, aby odbornejšie usmernila ďalší rozvoj osobnosti. Na Gymnáziu Angely Merici je náboženská výchova rozvrhnutá na dve vyučovacie hodiny týždenne (1h s celou triedou, 1h po skupinách). Sestra Katarína tvrdí, že dve hodiny sú veľmi málo, podľa jej slov by bolo optimálne 5 hodín do týždňa, ako je tomu napr. pri matematike. Na hodinách náboženstva sa vytvára priestor pre užší kontakt medzi učiteľom a žiakom. Náboženská výchova sa nedá obmedziť iba na hodiny náboženstva. To, čo budujeme na náboženstve je potrebné utvrdzovať aj na ostatných predmetoch. 3.1. Vzťahy v škole
Dieťa si okrem vzťahov v rodine utvára aj vzťahy v škole. Od týchto vzťahov sa ďalej odvíja jeho náboženský vývin. Čím sú tieto vzťahy na kvalitatívne vyššej úrovni, tým je morálny vývin kontinuálnejší.

3.1.1. Pedagógovia
Pedagóg sa má snažiť nájsť si cestu k dieťaťu. Znamená to, že nesmie byť v roli toho, kto len napomína a tresce. Neznamená to, že musí byť s deťmi kamarát, mal by byť pre nich prirodzenou autoritou, ktorá pomáha v ťažkostiach, dokáže odpustiť, pochváliť i potrestať, keď je to nevyhnutné. Pedagóg si má vážiť pravdu a spravodlivosť. Dieťa dokáže vycítiť, keď ich učiteľ nemá rád, keď neučí z lásky. Dobrého učiteľa si deti rýchlo obľúbia, aj keď učí „nepopulárne“ predmety. V triede sa oveľa lepšie pracuje, ak sú stanovené pravidlá a je snaha dodržiavať ich ako na strane detí, tak aj učiteľov. Tam, kde sú vzťahy medzi učiteľmi a deťmi kladné, je aj dobrá atmosféra pre náboženský vývin.

3.1.2. Spolužiaci
Dieťa na základnej škole je veľmi ľahko ovplyvniteľné svojim okolím, najmä spolužiakmi. Je nesmierne dôležité, aby dieťa malo kamarátov. Myslím si, že do výberu kamarátov by mali v určitej miere zasahovať aj rodičia, najmä ak dieťa „zapadne“ do zlého prostredia. Mali by tak robiť ovšem veľmi citlivo, aby dieťa nenadobudlo pocit, že mu vnucujeme resp. zakazujeme určitých kamarátov. Ak má však dieťa dobrú rodinnú výchovu, bude si hľadať seberovných kamarátov. V období puberty je dôležitý blízky priateľ, ktorému sa dokáže zveriť so svojimi intímnymi problémami.

3.2. Pozícia v škole
Je zrejmé, že každé dieťa má inú pozíciu v škole. Je na učiteľovi, aby jedincom z okraja skupiny pomáhal presadiť sa a vodcov skupiny usmerňoval k prosociálnemu správaniu. Zásah učiteľa je nevyhnutný, ak vodca, ktorý býva zväčša horší žiak, so sebou „nestrhával“ aj tých lepších žiakov.

Zlá pozícia žiaka v škole sa môže neskôr odzrkadliť aj v jeho budúcom živote, lebo ak sa nedokázal presadiť vtedy, má pocit, že to už nedokáže nikdy.

3.3. Podmienky náboženského vývinu
Náboženská výchova nie je chápaná ako ostatné vyučovacie predmety. Tá má okrem nadprirodzeného cieľa – výchova k Bohu a k spáse duší – ešte cieľ prirodzený. Ten spočíva v napĺňaní správnych životných postojov,, v usmerňovaní jeho prirodzenosti, prirodzeného vývoja, rozvoja a rozkvetu osobnosti. Na náboženskej výchove by sa mal rozvíjať vzťah k viere, modlitbe, svedomiu, liturgii a hľadať cesty k upevneniu viery.

3.4. Vplyv školskej výchovy na náboženský vývin
Tak ako rodina, aj škola môže mať dvojaký vplyv na náboženský vývin osobnosti. Negatívny vplyv má vtedy, ak sú zlé vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, obzvlášť medzi žiakmi a učiteľom náboženstva – katechétom (katechétkou) alebo ak sú hodiny koncipované tradičnou, pre potreby náboženského vývinu nezáživnou formou. 3.4.1. Pozitívny vplyv
Ak sa učiteľ náboženskej výchovy nebojí experimentovať, hodiny koncipuje netradične, niečím ich vždy ozvláštňuje, má kladný postoj k učeniu tohoto predmetu a jeho slová sú v súlade s jeho činmi, tak nemôže mať iný vplyv ako pozitívny. Deti si obľúbia učiteľa a aj predmet a štýl akým vyučuje. Postupne sa snažia uvádzať do svojho každodenného života poznatky, ktoré získali na hodinách náboženstva. A o to práve ide. Škola môže pozitívne vplývať na náboženský vývin tým, že sa deti hrajú rôzne hry zamerané nábožensky. Uvediem jeden príklad. Aktivita má názov Biblické prvky v našej reči. Jej cieľom je vzbudiť záujem o tematický celok „Náboženstvo“. Kresťanstvo hlboko ovplyvnilo našu kultúru aj náš jazyk. Znakom toho sú aj výrazy, ktoré súvisia s biblickými udalosťami alebo príbehmi. Vysvetlenie týchto výrazov je vhodným úvodom do témy náboženstvo. Deťom vysvetlím, že v každodennej reči aj v literatúre sa vyskytuje množstvo výrazov, ktoré majú svoju osobitú históriu, ale sú tak zaužívané, že si ich pôvod ani neuvedomujeme. Vysvetlenie pôvodu týchto výrazov často odkrýva pozoruhodné historické alebo kultúrne skutočnosti. Spýtame sa žiakov na pôvod a význam nasledujúcich výrazov:
- po nás nech príde potopa;
- je to hotová Sodoma a Gomora;
- stojí ako soľný stĺp;
- trúba Jerichova;
- nebuď farizej;
- talentovaný žiak, je to veľký talent;
- márnotratný syn;
- samaritán;
- umývať si ruky (pred zodpovednosťou);
- ty Judáš;
- dostal sa tam ako Pilát do kréda, chodiť od Poncia k Pilátovi;
- červený kríž.
Snažíme sa vysvetliť význam týchto slov a vysvetlíme, ako vznikli. Týmto spôsobom môžeme deťom prezentovať aj ďalšie biblické udalosti.

3.4.2.

Negatívny vplyv
Škola môže negatívne pôsobiť na náboženský vývin, ak sú v protiklade všetky vlastnosti uvedené pri pozitívnom vplyve. Žiaci sa vtedy na hodinách náboženstva vyslovene nudia a keby tam nemuseli chodiť, tak tam radšej nejdú. Pri nezáujme žiakov o tento predmet netreba hľadať chybu vždy len v žiakoch, ale je potrebné zamyslieť sa nad tým, prečo majú záporný postoj k náboženstvu.

3.5. Zhrnutie
Škola patrí medzi najdôležitejšie inštitúcie, kde sa dá ľahko ovplyvniť nielen náboženský vývin. Preto je treba urobiť také opatrenia, aby na školách nedochádzalo k pribrzďovaniu náboženského vývinu. Náboženstvo nie je matematika, ani dejepis, preto je nutné hľadať iné formy a metódy vyučovania tohto predmetu. Boh nie rok v kalendári, ani matematický vzorec, je to bytosť, ktorá presahuje ľudské myslenie. Aj Ježiš Kristus vyučoval svoju vieru iným spôsobom, ako bolo vtedy zvykom. On najskôr konal a potom vysvetľoval, to, čo povedal bola vždy pravda a jeho slová boli v zhode s jeho skutkami. A my, keď sa chceme približovať k tomuto ideálu, by sme tiež mali konať, tak ako by to robil On.


4. Jedinec

Z doterajšieho vyplýva to, čo môžu iní urobiť pre kontinuálny náboženský vývin. Oveľa zložitejšie je to, čo môžeme my sami urobiť pre náš osobný náboženský vývin. Je ľahšie povedať ty alebo ty si spravil niečo zlé, ale každý vie aké je ťažké povedať ja som spravil toto a toto zle. C. Walesa rozlišuje tieto vývinové obdobia religiozity:
- areligiózne (do 1. roku);
- počiatky religiozity (2.-3. rok);
- magická religiozita (4.-7. rok);
- autoritatívno-morálna religiozita (7., resp. 8.-12. rok);
- formovanie autonómnej religiozity (12.-16., resp 17. rok);
- formovanie autentickej religiozity (18.-25. rok);
- stabilná religiozita (25.-40. rok);
- religiózna zrelosť (40.-60., resp 70. rok);
- eschatologická religiozita (od 60., resp. 70. roku).

4.1. Charakteristika náboženského vývinu
Náboženský vývin by mal byť postupný a akcelerovaný, myslím tým, že zo dňa na deň nie sme kresťansky vyvinutý (postupný), a že čím sme starší, tým by sa mal náš náboženský vývin zrýchľovať (akcelerovaný). To by bol ideál a je na nás, aby sme sa k nemu priblížili. 4.2. Charakterové vlastnosti
Každý človek má aj kladné aj záporné vlastnosti. Záleží na nás, či sa snažíme odhaľovať a odstraňovať svoje zlé vlastnosti. Tie dobré by sme mali ešte viac vylepšovať. 4.2.1.

Kladné vlastnosti
Kladné vlastnosti ako prosociálnosť, pravdovravnosť, spravodlivosť, solidárnosť, tvorivosť, vytrvalosť, húževnatosť, pevná vôľa, či iné, je potrebné neustále zdokonaľovať, nakoľko sú potrebné pre kladný náboženský vývin.
Sestra Katarína sa snaží u svojich žiakov rozvíjať tieto schopnosti: otvorenosť, schopnosť odovzdávať vieru, podeliť sa so skúsenosťami, výjsť zo seba. Je dôležité otvoriť sa pre Boha, lebo tým sa otvárame aj pre spoločnosť.

4.2.2. Záporné vlastnosti
Je našou povinnosťou odstraňovať svoje negatívne vlastnosti. Tým, že hľadáme svoje temné stránky, posilujeme tie svetlé. Na každé odstránenie zlej vlastnosti je treba mať pevnú vôľu. Ak sa nám však podarí eliminovať naše záporné vlastnosti, výrazne tak umožníme napredovanie vo všetkých našich oblastiach, náboženský vývin nevynímajúc.

4.3. Záujmy a záľuby
Naše koníčky vypovedajú o tom, aký sme. Každý človek robí to, čo ho baví. Nie každý vie pekne maľovať, či hrať na klavír. Ak však cítime, že by sme mohli v niečom vyniknúť alebo byť prospešný iným, mali by sme sa usilovať, aby z našej danosti vydolovali maximum. Hudba, maľba, tanec, zbieranie známok, či húb, šport a iné, to všetko môže obohatiť našu dušu, lebo práve tým, že každý má nejaký koníček nás robí ľuďmi. Obzvlášť deti by mali mať nejakú zmysluplnú záľubu, nielen vysedávať pred televízorom. 4.4. Vzory
Keď som bol malý, veľmi populárny bol seriál Sandokan. Všetci sme chceli byť ako on. Bol odvážny, rád pomáhal, bol gentleman.. , skrátka bol to náš hrdina. Možno je to ten muž, ktorý zapríčinil, že som, aký som a možno to tak vôbec nie je. Jedno je však isté, každí má nejaký ten vzor a deti obzvlášť. Preto by sme im mali ukázať niektoré nasledovania hodné vzory (v súčasnosti z TV seriálov napr. Superman, či MacGyver). Deti by mali viac čítať literatúru, tam je vzorov a vzorov (Jules Verne, Karl May). Z detských vzorov vieme vyčítať, čo dieťaťu chýba, akých vlastností by sa chcelo zbaviť a aké získať. 4.5. Sebazdokonaľovanie
Ľudia sú nedokonalí, vždy je čo zlepšovať. Toto by sme mali mať neustále na pamäti. To, že ukončím nejakú školu, neznamená, že sa už nemám čo naučiť. Zdokonaľovať sa majú nielen vedomosti, ale aj charakterové vlastnosti.

4.6. Svedomie
Z psychologického hľadiska je to vnútorné posudzovanie hodnoty vlastných činov, záväzne chápaný systém hodnôt, noriem, ktorých plnenie alebo neplnenie vedie k „odmeňovaniu“ alebo „trestaniu“ seba. Ide o posudzovanie morálnej kvality vlastných úmyslov a činov, zmysel pre dobro a zlo. Je hlasom transcendencie.
Svedomie je najdôležitejšou súčasťou náboženského vývinu, je jeho zrkadlom. Dobre sformované svedomie znamená dobré výchovné pôsobenie. Problematika svedomia sa v minulosti veľmi podceňovala, avšak v súčasnosti naberá na význame. Spoločnosť si nemôže dovoliť vychovávať v škole žiakov bez toho, aby pôsobila na ich svedomie.

Hlavne hodiny náboženstva majú za úlohu naučiť deti počúvať svoje svedomie, dešifrovať jeho hlas a konať v súlade s ním.
Formácia svedomia je veľmi závislá od svedomia učiteľa. Ak má dobré svedomie, odráža sa to aj na svedomí jeho žiakov.

4.7. Slobodná vôľa a náboženský vývin
Boh nám dal slobodnú vôľu a my máme možnosť buď prijať alebo odmietnuť náboženskú výchovu. Tu žiadna stredná cesta neexistuje. Naučiť sa používať svoju slobodnú vôľu vyžaduje veľkú sebakázeň a zmysel pre zodpovednosť.
Mladí si veľmi zakladajú na svojej slobodnej vôli. Avšak je tu istá potreba usmerňovania. Podľa sestry Kataríny je nutné nájsť strednú cestu medzi slobodnou vôľou a usmerňovaním, aby žiaci nemali pocit, že sú k niečomu nasilu prinucovaní. Zastáva heslo: Každý si je strojcom svojho šťastia.

4.7.1. Akceptovanie náboženskej výchovy
Toto je ten lepší prípad. Akceptovaním náboženskej výchovy sme sa podujali hľadať pravdu, zmysel života, nasledovať tajomstvo. Naučíme sa tu dôverovať Bohu v každej situácii, milovať blížneho, prosociálnosti.. Boh sa nám, za našu snahu nasledovať ho, odvďačí svojou nesmiernou láskou, ochranou a pomocou. Aj ten najvážnejší problém, či utrpenie sa nám bude zdať malicherné, keď pochopíme, že obstátie v tých skúškach je pre naše dobro. Náboženstvo, to nie je len súbor poznatkov, je to životný štýl.

4.7.2. Neakceptovanie náboženskej výchovy
Neakceptovaním náboženskej výchovy dávame jasne najavo svoj postoj k Bohu. Tvrdíme tým, že nie je a tým pádom sa niet čo o ňom učiť. 4.8. Možnosti vývinu osobnosti
Tu by som chcel pouvažovať, ako by mohol vyzerať život človeka, ktorý prijmeme resp. neprijmeme Ježišovo učenie. Pre názornosť popíšem tieto dva prípady čo najkontrastnejšie, sú veľmi „zidealizované“. Ten, kto sa nábožensky vyvíja môže skončiť ako ten v druhom prípade a naopak.

4.8.1. Náboženský vývin
Človek, pre ktorého je Boh prvoradý, sa dokáže povzniesť nad každým úskalím v živote. Je tak vychovávaný odmalička. Rozvíja si svoje kladné a odstraňuje negatívne vlastnosti. Má dobre vyformované svedomie. Vie, že každý úspech nie je vecou náhody, ale poctivej práce a božej milosti. Nie je pre neho dôležité zhromažďovanie pozemských statkov. Život nemá bez problémov, ale chápe ich zmysel a tým aj zmysel celého svojho života tu na zemi.

4.8.2. Nenáboženský vývin
Človek, ktorý nebol vychovávaný v zmysle Evanjelia, sa ťažko borí životom. Nepociťuje potrebu zdokonaľovať sa, svedomie je pre neho cudzím pojmom. Pozemské statky sú prvoradé, od toho sa odvíja aj honba za majetkom, slávou a úspechom. Úspech je dielom náhody, či osudu, no nie poctivej práce. Vzniknuté problémy pripisuje iným, či nedostatku materiálnych vecí.

Nechápe plne zmysel život, vidí ho iba v peniazoch. Ak stratí pozemské radosti (strata peňazí, neúspech, choroba), uchyľuje sa k samovražde.

4.9. Potreba usmernenia náboženského vývinu najmä v období veľkých psychických premien
V období puberty potrebuje mladý človek, aby mu niekto načrtol správnu cestu. Nesmie mu ju však ukázať, lebo by to bral ako donucovanie a zvolil by si inú. Rodičia a pedagógovia by mali k pubescentom pristupovať obozretne. Sú totiž veľmi precitlivený na akékoľvek podnety a treba mať s nimi veľkú trpezlivosť. Len si všetci spomeňme, aké to bolo vtedy, keď sme boli my v ich veku. Učiteľ by mal dávať pozor, aby žiakov príliš netrestal, každý trest ich totiž ponižuje. Paradoxne i odmeny (pochvala) môžu pôsobiť ponižujúco. Keď chceme, aby žiak niečo urobil, nepovieme mu to otvorene (chápe to ako príkaz), ale nepriamo ho k tomu navádzame, dokým na to nepríde sám. Špeciálny prístup sa vyžaduje od učiteľov náboženskej výchovy.

4.10. Zhrnutie
Jedinec sa má neustále zdokonaľovať, rozvíjať svoje kladné vlastnosti a naprávať záporné, má sa starať o to, aby mal dobre vyformované svedomie. Keď prebieha tento proces, sú vytvorené dobré podmienky pre náboženský vývin. Náboženskú etiku si musíme zvnútorniť, musíme podľa toho konať.


5. Záver

Na záver sa budem snažiť zhrnúť doterajšie poznatky a uviesť príklady ich použitia v praxi. Samotné teoretické vedomosti by nám veľmi nepomohli, keby sme sa podľa nich nesnažili riadiť aj v živote.

5.1. Potreba náboženskej výchovy
Náboženská výchova sa v súčasnosti javí ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu. Nemala by sa podceňovať, malo by sa k nej pristupovať s väčším dôrazom. Aby sa skvalitnili hodiny náboženstva, je nutné vychovávať kvalifikovaných pedagógov. Mali by mať požadované znalosti ako z náboženstva, tak aj z pedagogiky.

5.2. Vplyv náboženskej výchovy na charakter jedinca
Náboženstvo má jednoznačne pozitívny vplyv na charakter jedinca. Učí ho rozvíjať svedomie, konať v súlade s ním, teda konať eticky. Náboženstvo učí byť nesebeckým, pomáhať slabším, nebyť agresívnym, učí empatie, asertivite a láske k blížnemu.

5.3. Využitie poznatkov v rodinnej výchove
Rodičia, ktorí boli nábožensky vychovaní, majú predpoklady dobre nábožensky vychovať aj svoje deti. Rodič, ktorý chápe podstatu náboženstva a činí podľa svojho presvedčenia, ide deťom veľkým príkladom.

5.4. Využitie poznatkov v školskej výchove
Pedagogický pracovníci, najmä učitelia náboženstva, si majú neustále odborne zdokonaľovať svoje vedomosti.

Veľmi vhodné je rýchle uvádzanie najnovších teoretických poznatkov do praxe. 5.5. Využitie poznatkov v procese sebavýchovy a autoregulácie
Z doterajšieho vyplýva, že by sme mali hlbšie vniknúť do tajomstva viery a nie zostávať na povrchu. Je tu potreba neustáleho sebazdokonaľovania, t.j. správne formovať svedomie, budovať pocit zodpovednosti. Človek je slobodný, ak koná v súlade so svojim svedomí, a ak spraví niečo zlé, potom dokáže za svoje činy prevziať aj zodpovednosť.


6. Myšlienky o výchove

Výchova je najväčší problém, ktorý možno človeku uložiť. (Kant)

Kto chce hýbať svetom, nech najprv hýbe sám sebou. (Sokrates)

Na maličkostiach sa zakladá dokonalosť, ale dokonalosť nie je maličkosť. (Michalangelo)

Ideál je v tebe samom. Prekážky k jeho dosiahnutiu sú tiež v tebe. (Carlyle)

Zo školy by mal vychádzať mladý človek ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista. (Einstein)

Každý človek je do tej miery obmedzený, že chce druhého vychovávať na svoj obraz. (Goethe)

Výchova odkrýva schopnosti, ale nevytvára ich. (Voltaire)

Najľahší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady. (Hamingway)

Zlý učiteľ pravdu podáva, dobrý ju učí hľadať. (Diesterweg).