1. Úvod do problematiky náboženského vývinu

Na úvod by bolo dobré ozrejmiť si pojmy. Čo je to náboženská výchova? Náboženská výchova je disciplína, ktorá sa zaoberá pedagogikou s cieľom ohlasovania kresťanskej viery a postavenia hodnoty viery vo všetkých iniciatívach pedagogickej povahy.
Cez tisícročia bolo náboženstvo jedinou inštitúciou, ktorá sa systematicky starala o etické problémy a odpovedajúcu výchovu. V období pred rokom 1989 o náboženstve kolovali iba jednostranné a skreslené informácie. Náboženský svetonázor a veda sa stavali do ostrého protikladu. Tvrdilo sa, že veda vyvrátila náboženský svetonázor a dokázala pravdivosť „vedeckého“, rozumej marxistického, svetonázoru. V skutočnosti veda nemôže základné náboženské poučky (existenciu Boha, existenciu posmrtného života) ani dokázať, ani vyvrátiť, pretože sa vymykajú možnosti vedeckého skúmania. Čisto duchovná bytosť, akou je podľa náboženstva Boh, sa nedá ani vážiť, ani merať, a v okamihu smrti sa končí možnosť akéhokoľvek skúmania. Medzi velikánmi vedy aj v súčasnosti je veľa vedcov, ktorí v objavoch modernej vedy vidia nepriame potvrdenie náboženskej viery.


2. Rodina

Prvé skúsenosti s náboženskou výchovou získava jedinec v rodine. Rodinná výchova môže do značnej miery poznačiť náboženský vývin, či už pozitívne alebo negatívne. Keď rodičia chcú viesť svoje dieťa k viere, musia si uvedomiť, akú zodpovednosť tým na seba berú. Musia mu byť príkladom, vyžadovať od neho iba reálne splniteľné veci a predovšetkým, aby rodičia a deti boli v neustálom dialógu. Je neprípustné, ak napr. matka pošle dieťa v nedeľu do kostola a otec mu nejakú inú činnosť, len preto, aby tam nemuselo ísť. Ak je takáto nezhoda medzi rodičmi, potom je ohrozený nielen náboženský vývin.
Jedine úplná rodina, s dobre fungujúcimi vzťahmi, dáva dostatočný priestor pre náboženský vývin. Nedá sa tým ovšem vylúčiť, že v rodine, v ktorej chýba jeden z rodičov, nemôže vyrastať dieťa s náboženskou výchovou. Takisto to neznamená, že keď je rodina úplná, vždy vzorne vychovávajú deti.
Náboženstvo a viera nie sú vrodené – získavajú sa alebo sa naučia. Od počiatku vývinu religiozity rozhodujúcim faktorom je identifikácia s osobami, ktoré veria alebo neveria (najmä rodičia).
Podľa slov sestry Kataríny (uršulínky, ktorá vyučuje náboženstvo na GAM) dieťa, ktoré pochádza z úplnej kresťanskej rodiny má dobré predpoklady pre hľadanie pravdy vo viere. Avšak môže takáto výchova viesť k formálnemu vzťahu k náboženstvu.