2.1. Základná právna úprava podnikania

Právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným existuje v našom právnom poriadku od r. 1920, keď sa platnosť rakúskeho zákona č. 58/1906 r.z. o spoločnostiach s ručením obmedzeným rozšírila aj na územie Slovenska. Tento zákon platil až do r. 1949. Zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným bol zrušený § 568 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. K renesancii spoločnosti s ručením obmedzeným ako právnej formy obchodnej spoločnosti došlo až novelou k Hospodárskemu zákonníku (zákon č. 103/1990 Zb.), ktorý v ustanoveniach § 106a a 106e obsahoval spoločné ustanovenia o obchodných spoločnostiach a v § 106n až 106q stručnú úpravu právnych pomerov spoločnosti s ručením obmedzeným.

K zrušeniu Hospodárskeho zákonníka došlo Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb. Platná úprava spoločnosti s ručením obmedzeným je obsiahnutá v § 105 až 153 Obchodného zákonníka, pričom sa na ňu vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach (§ 56 až 75). V priebehu od jej účinnosti (1.1.1992) bola niekoľkokrát novelizovaná.

Zákonom č. 264/1992 Zb. došlo k zmene znenia § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý sa týka prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na spoločnosť, ak predmetom vkladu je nehnuteľnosť.

Zákonom č. 600/1992 Zb. bolo zmenené znenie § 67 ods. 2 a § 124 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú rezervného fondu spoločnosti s ručením obmedzeným.

Zákonom NR SR č. 171/1995 Z.z. bolo zmenené znenie § 28 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa neho sa s účinnosťou od 13. 7.1995 do obchodného registra zapisuje tiež rodné číslo konateľov, spoločníkov (identifikačné číslo právnickej osoby) a členov dozornej rady spoločnosti.

Posledná novela Obchodného zákonníka bola vykonaná zákonom č. 11/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 2.1998. vzťahuje sa nielen na spoločnosti, ktoré sú založené po tomto termíne, ale aj na existujúce spoločnosti. Z nového znenia § 768 ods. 2 Obchodného zákonníka totož vyplýva pre existujúce spoločnosti povinnosť upraviť do 31. 7.1998 svoje spoločenské zmluvy a stanovy tak, aby boli v súlade so zákonom. To prakticky znamenalo, že do tohto termínu bolo potrebné podať na registrový súd návrh na zmenu zapisovaných skutočností, ak, pravda ide o takú zmenu, ktorá sa do registra zapisuje.

Spoločnosť s ručením obmedzeným patrí medzi kapitálové spoločnosti a to z toho dôvodu, že základnou povinnosťou jej spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní, ale povinnosť vniesť do spoločnosti určitý kapitál (minimálne 30 tis. Sk na spoločníka), pričom veritelia môžu uspokojiť svoju pohľadávku zásadne len z majetku spoločnosti a spoločníci sú postihnuteľní len do výšky vlastného nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

Podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným je optimálne pre toho, kto chce obmedziť riziko podnikania a má potrebný počiatočný kapitál na založenie spoločnosti. Táto forma obchodnej spoločnosti je obzvlášť výhodná na podnikanie drobného alebo stredného charakteru, nakoľko umožňuje zabezpečiť prehľadné kapitálové vzťahy s možnosťou priameho ovplyvňovania obchodného vedenia spoločnosti.

Medzi osobitné znaky spoločnosti s ručením obmedzeným patrí to, že možnosť prevodu účasti v spoločnosti na iného spoločníka alebo tretiu osobu je obmedzená, obchodný podiel v prípade smrti spoločníka neprechádza automaticky na jeho dedičov a počet spoločníkov je obmedzený.

Prechodom od direktívne riadeného hospodárstva k trhovej ekonomike sa vytvoril priestor pre rozvoj podnikania. Nositeľmi podnikateľskej činnosti sa stali rôzne podnikateľské subjekty, ktoré tvoria významnú časť národného hospodárstva. Podnikanie s cieľom dosiahnuť zisk je spoločensky a ekonomicky žiadúca aktivita prosperujúceho hospodárstva. Zmeny v našej spoločnosti, ku ktorým došlo v roku 1989 si vyžiadali prestavbu právnej úpravy podnikania, spočívajúcej na zrovnoprávnení štátneho, družstevného ako i súkromného vlastníctva. Činnosť podnikateľských subjektov je upravená v troch základných právnych predpisoch (o týchto sa zmieňujem v úvode práce), pričom sa rozlišuje podnikanie fyzických a právnických osôb.

Keďže Slovensko sa i v tomto období nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, väčšina podnikov je v útlme a neustále sa ich počet zväčšuje. Za hlavné príčiny klesajúcej tendencie počtu hlavne malých a stredných podnikov sa považuje nedostatok vlastného kapitálu na rozvoj podniku, nedostatok prístupných a prijateľných úverových zdrojov a priveľké daňové zaťaženie podnikateľských subjektov.

2.2. Podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným

Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou zo základných organizačno právnych foriem vykonávania podnikateľskej činnosti a združovania fyzických a právnických osôb za účelom podnikania.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Základným znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej samostatná právna subjektivita vo forme právnickej osoby.

Základné znaky spoločnosti s ručením obmedzeným sú:

-spoločnosť povinne vytvára základné imanie z vkladov jednotlivých spoločníkov,
-základnou povinnosť spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní, ale povinnosť vloženia vkladu (minimálne 30000 Sk),
-vklad (peňažný alebo nepeňažný) sa stáva majetkom spoločnosti a spoločník nie je oprávnený žiadať vrátenie vkladu (môže len previesť na inú osobu),
-pohľadávky veriteľov sa môžu zásadne uspokojiť len z majetku spoločnosti,
-spoločníci osobne ručia za pohľadávky veriteľov len v obmedzenom rozsahu (len do výšky nesplateného vkladu).

Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným umožňuje spojiť kapitálové prostriedky viacerých podnikateľov a majetkové dôsledky podnikania prenáša zo spoločníkov na spoločnosť. Ide o to, že spoločnosť s ručením obmedzeným celkom oddeľuje majetok použitý na podnikanie od osobného majetku zakladateľov. Týmto dochádza k rozdeleniu podnikateľského rizika.

V prípade podnikania v spoločnosti s ručením obmedzeným vydeľuje spoločník časť svojho majetku, ktorý potom vkladá do spoločnosti. Vklad sa vznikom spoločnosti stáva jeho majetkom a tým dochádza k oddeleniu majetku spoločnosti a spoločníka. Spoločník síce nemôže nakladať s vkladom, ale môže tak urobiť s obchodným podielom, na ktorý sa po vzniku spoločnosti pretransformoval jeho vklad.

Ak sa podnikanie stane neúspešné, spoločník ručí za záväzky, ktoré vznikli počas jej existencie len v obmedzenom rozsahu – do výšky nesplatenej časti vkladu. Inak za záväzky zodpovedá v plnej miere spoločnosť. To znamená, že vložením vkladu do spoločnosti spoločník zároveň obmedzil riziko podnikania.

Obmedzený rozsah ručenia je dôvodom, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako forma obchodnej spoločnosti nemôže byť použitá na niektoré druhy podnikania. Ako spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže byť založená napr. banka, poisťovňa resp. investičná spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie tiež poskytovať služby daňových poradcov.

2.2.1. Vymedzenie pojmu spoločnosť s ručením obmedzeným

Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Je to spoločenstvo obmedzeného a uzavretého počtu osôb. Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie:

-spoločnosť s ručením obmedzeným alebo skratku
-spol. s r. o. alebo
-s. r. o.

Základným znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je povinnosť vytvárať základné imanie z vkladov jednotlivých spoločníkov. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Základné imanie spoločnosti tvorí súhrn peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť podľa súčasnej platnej legislatívy minimálne 200.000 Sk a hodnota vkladu spoločníka musí byť najmenej 30.000 Sk. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.

2.3. Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Medzi vznikom a založením spoločnosti je istý rozdiel. Vzniku spoločnosti predchádza jej založenie. Spoločnosť je založená uzavretím spoločenskej zmluvy, resp. podpísaním zakladateľskej listiny, ak je na založenie spoločnosti potrebná notárska zápisnica. Spoločnosť vznikne až jej zápisom do obchodného registra. Je to prirodzené, nakoľko zakladatelia investujú svoje peňažné a nepeňažné prostriedky do spoločnosti, aby dosiahli očakávaný finančný zisk.

V prípade jedného zakladateľa nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina vo forme notárskej zápisnice, ktorá musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva.

Zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Nezáleží na tom, či zakladajúca osoba je alebo nie je podnikateľom. Na založení spoločnosti s ručením obmedzeným sa okrem tuzemských osôb môže podieľať aj zahraničná osoba. Podľa Obchodného zákonníka majú zahraničné osoby pri zakladaní obchodných spoločností rovnaké práva a povinnosti ako tuzemské osoby. Pokiaľ sa na zakladaní spoločnosti s r. o. zúčastňujú zahraničné osoby, môže byť spoločnosť založená aj podľa cudzieho práva. Tým, že spol. s r. o. môže založiť jeden alebo niekoľko zakladateľov, líši sa od osobných spoločností, ktoré musia založiť minimálne dvaja zakladatelia. Obchodný zákonník limituje maximálny počet spoločníkov, ktorí môžu založiť spoločnosť s r. o..
Osoba, ktorá už založila inú spoločnosť ako jediný zakladateľ alebo osoba, ktorá sa stala jediným spoločníkom v spoločnosti, môže založiť ďaľšiu spoločnosť, ak preukáže, že skôr založená spoločnosť alebo spoločnosť, v ktorej zostal jediným spoločníkom, má uhradené:

-daňové a colné záväzky
-poistné na zdravotné poistenie
-poistné na nemocenské poistenie
-poistné na dôchodkové zabezpečenie
-príspevok na poistenie v nezamestnanosti
-mzdy svojim zamestnancom

Obchodný zákonník v stanovených prípadoch zakazuje takýmto osobám, aby ihneď po úpadku predchádzajúcej spoločnosti založili novú spoločnosť. Ak na majetok skôr založenej spoločnosti bol vyhlásený konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, spoločníci takejto spoločnosti môžu založiť novú spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roka od vysporiadania záväzkov, ktoré sa viažu na majetok podliehajúci konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Spoločník, ktorý predchádzajúcu spoločnosť úmyselne doviedol do krachu a bol za takýto skutok právoplatne odsúdený, môže založiť novú spoločnosť najskôr po uplynutí desiatich rokov od vysporiadania záväzkov zaniknutej spoločnosti.

Spoločnosť je založená okamihom, keď je spoločenská zmluva podpísaná poslednou zmluvnou stranou, ktorá zakladá spoločnosť. Osoby, ktoré sa podieľajú na zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným, nazývame zakladateľmi.

2.4.Vklady do spoločnosti s ručením obmedzeným a ich správa

Obchodný zákonník charakterizuje vklad ako súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločníci zaväzujú vložiť do spoločnosti a podieľať sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Z toho vyplýva, že okrem peňažného vkladu možno do spoločnosti s r. o. vložiť aj nepeňažný vklad, predmetom ktorého môžu byť:

-hnuteľná vec (napr. osobný automobil, počítač),
-nehnuteľná vec (budovy, stavby, pozemky),
-podnik alebo jeho časť,
-pohľadávka,
-iné majetkové práva,
-obchodné meno,
-iné peniazmi oceniteľné hodnoty.

Nepeňažný vklad do spoločnosti a jeho peňažná hodnota musia byť uvedené v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine. Zákon ukladá zakladateľom povinnosť určiť hodnotu nepeňažného vkladu na základe znaleckého posudku.

2.5.Rezervný fond

Rezervný fond je zdrojom majetku spoločnosti s ručením obmedzeným. Zmyslom rezervného fondu je udržovať hodnotu majetku spoločnosti, zabrániť jeho rozdeleniu medzi spoločníkov, kryť prípadné straty, ktoré vzniknú pri hospodárení spoločnosti a tým zlepšovať istotu obchodných partnerov. Rezervný fond ako zdroj možno použiť len na krytie strát spoločnosti alebo na prekonanie nepriaznivého priebehu hospodárenia. Pod stratou zákon rozumie účtovnú stratu, ktorú spoločnosť vykázala v riadne vedenom účtovníctve, keď náklady boli vyššie ako výnosy. Pod pojmom “nepriaznivý priebeh hospodárenia” sa chápe situácia, keď v priebehu roka sú náklady vyššie ako výnosy. Strata sa kryje tým, že o výšku straty sa zníži na strane pasív hodnota rezervného fondu. Pritom na strane aktív (majetku) k žiadnemu pohybu nedochádza.

Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára rezervný fond už pri svojom vzniku. Obchodný zákonník určuje, že minimálna výška rezervného fondu pri vzniku spoločnosti je vo výške najmenej 5% základného imania. Spoločnosť je ďalej povinná tento fond každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5% z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia 10% základného imania.

Rezervný fond musí byť uložený na viazanom účte v banke, z čoho vyplýva, že môže byť tvorený len peňažnými prostriedkami. O použití rezervného fondu rozhodujú konatelia, ktorí sú zároveň povinní sledovať jeho stav. Ak klesne pod polovicu hodnoty v porovnaní s jeho výškou ku dňu konania posledného valného zhromaždenia sú povinní zvolať valné zhromaždenie.

3.ZÁVER

Zmeny politických, organizačných a ekonomických štruktúr v našej spoločnosti sú určujúcimi činiteľmi uplatnenia podnikateľskej činnosti. V trhovej ekonomike je podnikateľská činnosť neodmysliteľnou súčasťou každého hospodárskeho subjektu. Vstup hospodárskych subjektov do trhovej ekonomiky je sprevádzaný neustále rastúcimi požiadavkami na zvýšenie podnikateľskej činnosti.

Po uskutočnení zmien v našej spoločnosti sa vytvorila nová štruktúra podnikateľských subjektov. Podnikateľská činnosť sa realizuje prostredníctvom zmluvných vzťahov, ktoré by mali uzatvárať iba tie podnikateľské subjekty, ktoré ich v budúcnosti chcú a dokážu ich splniť. Z toho vyplýva, že len ekonomicky silné a prosperujúce podniky sú základom dynamického rozvoja našej spoločnosti.

Uzatvorenie dokonalej obchodnej zmluvy je výhrou podnikateľských subjektov. S takouto obchodnou zmluvou sa podnikanie stáva úspešné a zároveň dochádza k zvýšeniu kapitálovej a trhovej výkonnosti. Naopak, ak nie je zmluva optimálna, môže ktorákoľvek zo zmluvných strán na zmluve prerobiť.

Na základe získaných poznatkov možno povedať, že obchodno-záväzkové vzťahy nestratili na svojom význame ani v podmienkach trhovej ekonomiky. Využívajú ich podnikateľské subjekty pri realizovaní vlastnej hospodárskej činnosti. Keďže najčastejším právnym úkonom, na základe ktorého vznikajú obchodno-záväzkové vzťahy sú zmluvy, záleží už len na zmluvných stranách, aké si dohodnú zmluvné podmienky v konkrétnom type obchodnej zmluvy v súlade s právnou úpravou. Od týchto podmienok závisí dosiahnutie, čo najväčšieho zisku pri čo najnižších možných nákladoch a pri zohľadnení faktora stability. Dosiahnutie zisku je predsa cieľom každého podnikateľa.