OBSAH
1. ÚVOD ........................................................................................................... 3
2. PODNIKANIE FORMOU SPOLOČNOSTI S R. O. ................................. 6
2.1. Základná právna úprava podnikania ............................................................ 8
2.2. Podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným ............................10
2.2.1.Vymedzenie pojmu spoločnosť s ručením obmedzeným ............................11
2.3. Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným ...........................................11
2.4. Vklady do spoločnosti s ručením obmedzeným a ich správa ......................12
2.5. Rezervný fond ..............................................................................................13
3. ZÁVER .....................................................................................................14
4. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .....................................................15
1. ÚVOD
Prechod česko-slovenskej ekonomiky na trhové hospodárstvo zapríčinil prestavbu právneho poriadku. Právny poriadok bol v predchádzajúcom období viazaný na administratívno-direktívny spôsob riadenia ekonomiky s dominantným postavením štátu ako vlastníka hlavných materiálnych hodnôt.
Pri prechode na trhový mechanizmus bolo nevyhnutné vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky podnikateľské subjekty.
Z veľkých štátnych podnikov, zlúčených družstiev a spoločných podnikov vznikli prevažne malé a stredné podniky. Keďže malé a stredné podnikanie je nevyhnutnou súčasťou národného hospodárstva, je potrebné, aby sa tejto kategórii venovala zvýšená pozornosť zo strany štátnych orgánov. Mala by byť zameraná na urýchlenú reštrukturalizáciu hospodárstva a vytvorenie priaznivejšieho podnikateľského prostredia. Predpokladá sa, že práve malé a stredné podniky sa budú významne podieľať na zmenách štruktúry našej ekonomiky a ich podiel na celkovom počte podnikateľských subjektov bude i naďalej narastať.
Od 1.1.1992 nadobudli účinnosť tri nové, vzájomne úzko súvisiace právne predpisy:
-Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.)
-Živnostenský zákon ( zákon č. 455/1991 Zb.)
-Občiansky zákonník (jeho novela, zákon č. 509/1991 Zb.)
Tieto zákony vytvárajú právne základy na obnovenie súkromnoprávnej regulácie v ekonomickej sfére, pričom živnostenský zákon je skôr právny predpis verejnoprávnej povahy.
Hoci sa všeobecne uznáva, že prioritu pre súkromno-právne účely má Občiansky zákonník, treba zdôrazniť, že Obchodný zákonník je jeho dôstojným partnerom, bez ktorého by nebola možná aplikácia ťažiskových súkromnoprávnych inštitútov. Veď hneď v § 1, odsek 1 Obchodného zákonníka sa hovorí: ”Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako i niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním”.
Zákon č. 513/1991 Zb vymedzuje pojem podnikanie v najširšom zmysle slova a to vymedzením pozitívnych znakov, ktoré musí vykazovať činnosť, pokladaná na účely zákona za podnikanie – viď § 2, odsek 1: “ Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne, podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”.
Sústavnou činnosťou nemožno rozumieť len nepretržitú činnosť. Môže to byť aj činnosť vykonávaná sezónne (prevádzka cukrovaru, letného kúpaliska, lyžiarskych vlekov) alebo pri určitých príležitostiach (na trhoch, veľtrhoch, pri športových súťažiach). Hlavnou črtou sústavnosti je určitá udržiavaná profesionalita tejto činnosti, ktorá má črtu povolania a viaže sa na trvanie príslušného podnikateľského oprávnenia a udržiavanie vecných a kvalifikačných podmienok pre daný rozsah podnikania.
Podnikateľ organizuje svoju činnosť nezávisle od iných osôb, sám si zabezpečuje prostriedky na vlastnú podnikateľskú činnosť a nie je osobne podriadený obchodným partnerom.
Podnikateľ koná v právnych vzťahoch pri vykonávaní podnikateľskej činnosti pod svojím obchodným menom, ktorého náležitosti a ochranu upravuje OZ v § 8 až 12.
Podnikateľ znáša podnikateľské riziko, to znamená, že za porušenie záväzkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podnikaním zodpovedá celým svojím majetkom. Avšak podnikateľ jednotlivec zodpovedá aj za svoje obchodné záväzky celým svojím majetkom, teda aj osobným majetkom. A toto je rozdiel oproti obchodným spoločnostiam (kam patrí aj s.r.o.) a družstvám, ktoré zodpovedajú za svoje záväzky len svojím obchodným majetkom. Ich spoločníci, napr. členovia družstva nenesú priamu majetkovú zodpovednosť z podnikateľskej činnosti týchto právnických osôb, majú však rozličný stupeň nepriamej zodpovednosti formou ručenia alebo tzv. uhradzovacej povinnosti.
Spoločníci s ručením obmedzeným ručia do výšky svojich nesplatených vkladov na rozdiel od osobne ručiacich spoločníkov (spoločníci vo v.o.s. a komplementári komanditnej spoločnosti), ktorí ručia neobmedzene celým svojím majetkom. Motívom celej podnikateľskej činnosti je dosiahnutie zisku.
Podstatu a klasifikáciu právnych foriem podnikateľských subjektov určujú právne predpisy. Každý podnik má právnu štruktúru, na základe ktorej sa riadia jeho právne vzťahy s okolím ako aj jeho vnútorná organizácia. Právny poriadok štátu dáva podnikom k dispozícii značný počet podnikateľských foriem. Zároveň ponecháva spravidla vlastníkom alebo zakladateľom podniku rozhodovanie pre určitú právnu formu.
Pri podnikateľskej činnosti dochádza k právnym vzťahom medzi podnikateľskými subjektami navzájom. Podstatnou zložkou právnych vzťahov medzi podnikateľmi sú obchodno záväzkové vzťahy, ktoré sú realizované hlavne prostredníctvom zmlúv. Zmluvy môžu byť rôzneho charakteru. Medzi najčastejšie používané zmluvy patria:
-Kúpna zmluva
-Zmluva o dielo
V podnikateľskom sektore sa používajú aj ďaľšie druhy zmlúv ako napr. Zmluva o úvere, Zmluva o skladovaní, Mandátna zmluva, Zmluva o preprave veci, Zmluva o obchodnom zastúpení a mnoho ďaľších. Tieto vymedzuje Obchodný zákonník.
Zmluva vzniká na základe právnych úkonov aspoň dvoch subjektov, ktoré prejavili slobodnú vôľu uzatvoriť zmluvu s určitým obsahom. Obchodné zmluvy predstavujú významný právny prvok pri realizovaní hospodárskej činnosti podnikateľských subjektov, preto je potrebné im venovať zvýšenú opatrnosť, aby boli uzatvárané v súlade s platnou legislatívou v našom štáte. V záujme rozvoja našej spoločnosti je nevyhnutné, aby sa taký významný nástroj organizácie podnikateľského života, akým obchodná zmluva nesporne je, využíval dôsledne a v dostatočnej miere.
2. PODNIKANIE FORMOU SPOLOČNOSTI S R. O.
Malé a stredné podniky prispievajú k zachovávaniu konkurencieschopnosti na trhu poskytovaním slobodnej voľby pre účastníka trhu. Zachovanie konkurenčného prostredia neznamená zabraňovať vzniku mocenských pozícií, ale ide predovšetkým o zabránenie dlhodobého etablovania tejto moci a teda jej neustálemu prerozdeľovaniu.
Za jednu z najdôležitejších oblastí národného hospodárstva Slovenskej republiky považujeme poľnohospodársko-potravinársky komplex, ktorý v súčasnosti prechádza zložitým obdobím transformačného procesu a privatizácie.
Poznatky z praxe svedčia o tom, že spoločnosť s ručením obmedzeným nevzniká spontánne, ale je výsledkom dlhších príprav. Predtým, než sa zakladatelia zídu podpísať spoločenskú zmluvu, musia si dôkladne zvážiť účel založenia spoločnosti, aký kapitál sú schopní alebo ochotní do spoločnosti vložiť a najmä si musia pripraviť podnikateľský zámer, z ktorého vyplýva, že peniaze vložené do spoločnosti budú vkladateľom prinášať väčšie výnosy, ako keby tieto peniaze investovali iným spôsobom a to napr. uložením v bankovom ústave.
Nositeľmi podnikateľskej činnosti sa stali mnohé podnikateľské subjekty, ktoré viac či menej úspešne vstupujú na trhy. Ich úspešnosť je determinovaná objektívnymi a subjektívnymi činiteľmi. Skúsenosti z prosperujúcich podnikov naznačujú, že úspešnými podnikateľmi môžu byť celé pracovné kolektívy. Ich podnikateľská aktivita je založená na zmluvnom plnení úloh, ktoré kolektívu stanovuje vedenie podniku (vrcholový manažment).
Podnik predstavuje takú hospodársku jednotku, ktorá má svoju ekonomickú samostatnosť a právnu subjektivitu. Ekonomická samostatnosť a právna subjektivita mu umožňuje predávať tovary a služby a kupovať výrobné faktory a služby. Dominantné postavenie má osoba podnikateľa, ktorý organizuje a zabezpečuje všetky podnikateľské činnosti súvisiace s fungovaním podniku s cieľom dosiahnuť zisk.
Spoločnosť s ručením obmedzeným je historicky najmladšou formou obchodnej spoločnosti. Na rozdiel od ostatných foriem podnikania táto forma nie je výsledkom samovoľného historického vývoja, ale je výsledkom zámernej teoretickej a legislatívnej činnosti. Je to obchodná spoločnosť, ktorej základné imanie je tvorené vopred navrhnutými vkladmi spoločníkov, pričom spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, lenže spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri.
Za najdôležitejšiu a rovnako tiež najzložitejšiu úlohu obnovenia efektívnosti a dynamiky nášho národného hospodárstva sa považuje presadenie trhovej ekonomiky. Trh treba považovať za demokratický prejav ekonomiky založený na slobode ľudí, ktorým dáva rovnaké práva podnikať, presadzovať vlastné záujmy a ich uskutočnením účinne prispievať k plneniu záujmov ostatných subjektov. Hospodárske organizácie už v súčasných podmienkach majú rozvíjať svoje podnikateľské funkcie a zameriavať svoju činnosť na efektívne uspokojenie domáceho a zahraničného dopytu vlastnými výrobkami v tvrdej konkurencii s výrobkami ostatných výrobcov, ktorí vystupujú na domácom a zahraničnom trhu. Trhové hospodárstvo dáva šancu kvalitatívne pretvoriť našu zaostávajúcu a nerovnovážnu ekonomiku na ekonomiku prosperujúcu so sociálnymi a ekologickými aspektami.
Hlavnou ekonomickou funkciou spol. s r. o. je uľahčiť a uskutočňovať efektívnejšie podnikanie tým, že je uskutočňované spoločne, t.j. spojením kapitálu spoločníkov. Forma spoločnosti s ručením obmedzeným je vhodná najmä v tých prípadoch, kde spoločné podnikanie, ktoré je predmetom činnosti spoločnosti, nie je mimoriadne náročné na výšku základného imania (zákonom je stanovený najvyšší prípustný počet spoločníkov, čím je nepriamo limitovaná aj výška základného imania). V tomto type spoločnosti nezáleží natoľko na osobnosti jednotlivých spoločníkov, nakoľko ich osobná pracovná účasť na podnikaní sa nevyžaduje tak, ako je to vo verejnej obchodnej spoločnosti. Výnosom je aj obmedzené ručenie spoločníkov.
Prechod našej ekonomiky na tržné predpisy vyžaduje elimináciu rozhodujúceho vplyvu štátnych orgánov na chod ekonomiky a nové ekonomické prostredie a jeho právnu reguláciu budovať ako systém dopredu neudaného množstva navzájom nezávislých a úplne rovnoprávnych subjektov, ktoré sú plnoprávnymi nositeľmi vlastníckych práv a s nimi spojeného podnikateľského rizika.
Ekonomická transformácia je zložitý dlhodobý proces, ktorý so sebou prináša dočasný pokles ekonomickej aktivity a s tým spojené viaceré nepriaznivé sociálne dôsledky. Zahŕňa široký okruh systémových zmien v makro i mikroekonomickej oblasti. Patrí medzi ne široká demokratizácia verejného a politického života, zásadné zmeny v oblasti vlastníckych práv, deetatizácia (odštátnenie), demonopolizácia, privatizácia, cenová liberalizácia, vybudovanie potrebnej legislatívy a inštitúcií pre riadny chod trhovej ekonomiky.
Obchodné právo ako osobitná časť súkromného práva, je súhrn právnych noriem upravujúcich právne postavenie podnikateľov a vzťahy do ktorých podnikatelia navzájom vstupujú pri uskutočňovaní podnikateľských činností. Predmetom obchodnoprávnej úpravy sú obchodné vzťahy, t. j. objektívne spoločenské vzťahy, ktorých obsahom je obchodná činnosť.
Právny poriadok nášho štátu legislatívne zabezpečuje a dáva k dispozícii viacero právnych foriem podnikania pre jednotlivé podnikateľské subjekty. Výber vhodnej právnej formy je dôležitým krokom pri zakladaní podniku a preto patrí medzi vážne a zodpovedné rozhodnutia podnikateľa.
Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou zo základných organizačno-právnych foriem vykonávania podnikateľskej činnosti a združovania fyzických a právnických osôb za účelom podnikania. O obľúbenosti tejto formy spoločného podnikania svedčí skutočnosť, že viac ako polovica všetkých podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným.
2.1. Základná právna úprava podnikaniaPrávna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným existuje v našom právnom poriadku od r. 1920, keď sa platnosť rakúskeho zákona č. 58/1906 r.z. o spoločnostiach s ručením obmedzeným rozšírila aj na územie Slovenska. Tento zákon platil až do r. 1949. Zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným bol zrušený § 568 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. K renesancii spoločnosti s ručením obmedzeným ako právnej formy obchodnej spoločnosti došlo až novelou k Hospodárskemu zákonníku (zákon č. 103/1990 Zb.), ktorý v ustanoveniach § 106a a 106e obsahoval spoločné ustanovenia o obchodných spoločnostiach a v § 106n až 106q stručnú úpravu právnych pomerov spoločnosti s ručením obmedzeným.
K zrušeniu Hospodárskeho zákonníka došlo Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb. Platná úprava spoločnosti s ručením obmedzeným je obsiahnutá v § 105 až 153 Obchodného zákonníka, pričom sa na ňu vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach (§ 56 až 75). V priebehu od jej účinnosti (1.1.1992) bola niekoľkokrát novelizovaná.
Zákonom č. 264/1992 Zb. došlo k zmene znenia § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý sa týka prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na spoločnosť, ak predmetom vkladu je nehnuteľnosť.
Zákonom č. 600/1992 Zb. bolo zmenené znenie § 67 ods. 2 a § 124 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú rezervného fondu spoločnosti s ručením obmedzeným.
Zákonom NR SR č. 171/1995 Z.z. bolo zmenené znenie § 28 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa neho sa s účinnosťou od 13. 7.1995 do obchodného registra zapisuje tiež rodné číslo konateľov, spoločníkov (identifikačné číslo právnickej osoby) a členov dozornej rady spoločnosti.
Posledná novela Obchodného zákonníka bola vykonaná zákonom č. 11/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 2.1998. vzťahuje sa nielen na spoločnosti, ktoré sú založené po tomto termíne, ale aj na existujúce spoločnosti. Z nového znenia § 768 ods. 2 Obchodného zákonníka totož vyplýva pre existujúce spoločnosti povinnosť upraviť do 31. 7.1998 svoje spoločenské zmluvy a stanovy tak, aby boli v súlade so zákonom. To prakticky znamenalo, že do tohto termínu bolo potrebné podať na registrový súd návrh na zmenu zapisovaných skutočností, ak, pravda ide o takú zmenu, ktorá sa do registra zapisuje.
Spoločnosť s ručením obmedzeným patrí medzi kapitálové spoločnosti a to z toho dôvodu, že základnou povinnosťou jej spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní, ale povinnosť vniesť do spoločnosti určitý kapitál (minimálne 30 tis. Sk na spoločníka), pričom veritelia môžu uspokojiť svoju pohľadávku zásadne len z majetku spoločnosti a spoločníci sú postihnuteľní len do výšky vlastného nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
Podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným je optimálne pre toho, kto chce obmedziť riziko podnikania a má potrebný počiatočný kapitál na založenie spoločnosti. Táto forma obchodnej spoločnosti je obzvlášť výhodná na podnikanie drobného alebo stredného charakteru, nakoľko umožňuje zabezpečiť prehľadné kapitálové vzťahy s možnosťou priameho ovplyvňovania obchodného vedenia spoločnosti.
Medzi osobitné znaky spoločnosti s ručením obmedzeným patrí to, že možnosť prevodu účasti v spoločnosti na iného spoločníka alebo tretiu osobu je obmedzená, obchodný podiel v prípade smrti spoločníka neprechádza automaticky na jeho dedičov a počet spoločníkov je obmedzený.
Prechodom od direktívne riadeného hospodárstva k trhovej ekonomike sa vytvoril priestor pre rozvoj podnikania. Nositeľmi podnikateľskej činnosti sa stali rôzne podnikateľské subjekty, ktoré tvoria významnú časť národného hospodárstva. Podnikanie s cieľom dosiahnuť zisk je spoločensky a ekonomicky žiadúca aktivita prosperujúceho hospodárstva. Zmeny v našej spoločnosti, ku ktorým došlo v roku 1989 si vyžiadali prestavbu právnej úpravy podnikania, spočívajúcej na zrovnoprávnení štátneho, družstevného ako i súkromného vlastníctva. Činnosť podnikateľských subjektov je upravená v troch základných právnych predpisoch (o týchto sa zmieňujem v úvode práce), pričom sa rozlišuje podnikanie fyzických a právnických osôb.
Keďže Slovensko sa i v tomto období nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, väčšina podnikov je v útlme a neustále sa ich počet zväčšuje. Za hlavné príčiny klesajúcej tendencie počtu hlavne malých a stredných podnikov sa považuje nedostatok vlastného kapitálu na rozvoj podniku, nedostatok prístupných a prijateľných úverových zdrojov a priveľké daňové zaťaženie podnikateľských subjektov.
2.2. Podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným
Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou zo základných organizačno právnych foriem vykonávania podnikateľskej činnosti a združovania fyzických a právnických osôb za účelom podnikania.
Spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Základným znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej samostatná právna subjektivita vo forme právnickej osoby.
Základné znaky spoločnosti s ručením obmedzeným sú:
-spoločnosť povinne vytvára základné imanie z vkladov jednotlivých spoločníkov,
-základnou povinnosť spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní, ale povinnosť vloženia vkladu (minimálne 30000 Sk),
-vklad (peňažný alebo nepeňažný) sa stáva majetkom spoločnosti a spoločník nie je oprávnený žiadať vrátenie vkladu (môže len previesť na inú osobu),
-pohľadávky veriteľov sa môžu zásadne uspokojiť len z majetku spoločnosti,
-spoločníci osobne ručia za pohľadávky veriteľov len v obmedzenom rozsahu (len do výšky nesplateného vkladu).
Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným umožňuje spojiť kapitálové prostriedky viacerých podnikateľov a majetkové dôsledky podnikania prenáša zo spoločníkov na spoločnosť. Ide o to, že spoločnosť s ručením obmedzeným celkom oddeľuje majetok použitý na podnikanie od osobného majetku zakladateľov. Týmto dochádza k rozdeleniu podnikateľského rizika.
V prípade podnikania v spoločnosti s ručením obmedzeným vydeľuje spoločník časť svojho majetku, ktorý potom vkladá do spoločnosti. Vklad sa vznikom spoločnosti stáva jeho majetkom a tým dochádza k oddeleniu majetku spoločnosti a spoločníka. Spoločník síce nemôže nakladať s vkladom, ale môže tak urobiť s obchodným podielom, na ktorý sa po vzniku spoločnosti pretransformoval jeho vklad.
Ak sa podnikanie stane neúspešné, spoločník ručí za záväzky, ktoré vznikli počas jej existencie len v obmedzenom rozsahu – do výšky nesplatenej časti vkladu. Inak za záväzky zodpovedá v plnej miere spoločnosť. To znamená, že vložením vkladu do spoločnosti spoločník zároveň obmedzil riziko podnikania.
Obmedzený rozsah ručenia je dôvodom, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako forma obchodnej spoločnosti nemôže byť použitá na niektoré druhy podnikania. Ako spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže byť založená napr. banka, poisťovňa resp. investičná spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie tiež poskytovať služby daňových poradcov.
2.2.1. Vymedzenie pojmu spoločnosť s ručením obmedzeným
Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Je to spoločenstvo obmedzeného a uzavretého počtu osôb. Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie:
-spoločnosť s ručením obmedzeným alebo skratku
-spol. s r. o. alebo
-s. r. o.
Základným znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je povinnosť vytvárať základné imanie z vkladov jednotlivých spoločníkov. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Základné imanie spoločnosti tvorí súhrn peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť podľa súčasnej platnej legislatívy minimálne 200.000 Sk a hodnota vkladu spoločníka musí byť najmenej 30.000 Sk. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.
2.3. Založenie spoločnosti s ručením obmedzenýmMedzi vznikom a založením spoločnosti je istý rozdiel. Vzniku spoločnosti predchádza jej založenie. Spoločnosť je založená uzavretím spoločenskej zmluvy, resp. podpísaním zakladateľskej listiny, ak je na založenie spoločnosti potrebná notárska zápisnica. Spoločnosť vznikne až jej zápisom do obchodného registra. Je to prirodzené, nakoľko zakladatelia investujú svoje peňažné a nepeňažné prostriedky do spoločnosti, aby dosiahli očakávaný finančný zisk.
V prípade jedného zakladateľa nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina vo forme notárskej zápisnice, ktorá musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva.
Zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Nezáleží na tom, či zakladajúca osoba je alebo nie je podnikateľom. Na založení spoločnosti s ručením obmedzeným sa okrem tuzemských osôb môže podieľať aj zahraničná osoba. Podľa Obchodného zákonníka majú zahraničné osoby pri zakladaní obchodných spoločností rovnaké práva a povinnosti ako tuzemské osoby. Pokiaľ sa na zakladaní spoločnosti s r. o. zúčastňujú zahraničné osoby, môže byť spoločnosť založená aj podľa cudzieho práva. Tým, že spol. s r. o. môže založiť jeden alebo niekoľko zakladateľov, líši sa od osobných spoločností, ktoré musia založiť minimálne dvaja zakladatelia. Obchodný zákonník limituje maximálny počet spoločníkov, ktorí môžu založiť spoločnosť s r. o..
Osoba, ktorá už založila inú spoločnosť ako jediný zakladateľ alebo osoba, ktorá sa stala jediným spoločníkom v spoločnosti, môže založiť ďaľšiu spoločnosť, ak preukáže, že skôr založená spoločnosť alebo spoločnosť, v ktorej zostal jediným spoločníkom, má uhradené:
-daňové a colné záväzky
-poistné na zdravotné poistenie
-poistné na nemocenské poistenie
-poistné na dôchodkové zabezpečenie
-príspevok na poistenie v nezamestnanosti
-mzdy svojim zamestnancom
Obchodný zákonník v stanovených prípadoch zakazuje takýmto osobám, aby ihneď po úpadku predchádzajúcej spoločnosti založili novú spoločnosť. Ak na majetok skôr založenej spoločnosti bol vyhlásený konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, spoločníci takejto spoločnosti môžu založiť novú spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roka od vysporiadania záväzkov, ktoré sa viažu na majetok podliehajúci konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Spoločník, ktorý predchádzajúcu spoločnosť úmyselne doviedol do krachu a bol za takýto skutok právoplatne odsúdený, môže založiť novú spoločnosť najskôr po uplynutí desiatich rokov od vysporiadania záväzkov zaniknutej spoločnosti.
Spoločnosť je založená okamihom, keď je spoločenská zmluva podpísaná poslednou zmluvnou stranou, ktorá zakladá spoločnosť. Osoby, ktoré sa podieľajú na zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným, nazývame zakladateľmi.
2.4.Vklady do spoločnosti s ručením obmedzeným a ich správaObchodný zákonník charakterizuje vklad ako súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločníci zaväzujú vložiť do spoločnosti a podieľať sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Z toho vyplýva, že okrem peňažného vkladu možno do spoločnosti s r. o. vložiť aj nepeňažný vklad, predmetom ktorého môžu byť:
-hnuteľná vec (napr. osobný automobil, počítač),
-nehnuteľná vec (budovy, stavby, pozemky),
-podnik alebo jeho časť,
-pohľadávka,
-iné majetkové práva,
-obchodné meno,
-iné peniazmi oceniteľné hodnoty.
Nepeňažný vklad do spoločnosti a jeho peňažná hodnota musia byť uvedené v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine. Zákon ukladá zakladateľom povinnosť určiť hodnotu nepeňažného vkladu na základe znaleckého posudku.
2.5.Rezervný fond
Rezervný fond je zdrojom majetku spoločnosti s ručením obmedzeným. Zmyslom rezervného fondu je udržovať hodnotu majetku spoločnosti, zabrániť jeho rozdeleniu medzi spoločníkov, kryť prípadné straty, ktoré vzniknú pri hospodárení spoločnosti a tým zlepšovať istotu obchodných partnerov. Rezervný fond ako zdroj možno použiť len na krytie strát spoločnosti alebo na prekonanie nepriaznivého priebehu hospodárenia. Pod stratou zákon rozumie účtovnú stratu, ktorú spoločnosť vykázala v riadne vedenom účtovníctve, keď náklady boli vyššie ako výnosy. Pod pojmom “nepriaznivý priebeh hospodárenia” sa chápe situácia, keď v priebehu roka sú náklady vyššie ako výnosy. Strata sa kryje tým, že o výšku straty sa zníži na strane pasív hodnota rezervného fondu. Pritom na strane aktív (majetku) k žiadnemu pohybu nedochádza.
Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára rezervný fond už pri svojom vzniku. Obchodný zákonník určuje, že minimálna výška rezervného fondu pri vzniku spoločnosti je vo výške najmenej 5% základného imania. Spoločnosť je ďalej povinná tento fond každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5% z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia 10% základného imania.
Rezervný fond musí byť uložený na viazanom účte v banke, z čoho vyplýva, že môže byť tvorený len peňažnými prostriedkami. O použití rezervného fondu rozhodujú konatelia, ktorí sú zároveň povinní sledovať jeho stav. Ak klesne pod polovicu hodnoty v porovnaní s jeho výškou ku dňu konania posledného valného zhromaždenia sú povinní zvolať valné zhromaždenie.
3.ZÁVER Zmeny politických, organizačných a ekonomických štruktúr v našej spoločnosti sú určujúcimi činiteľmi uplatnenia podnikateľskej činnosti. V trhovej ekonomike je podnikateľská činnosť neodmysliteľnou súčasťou každého hospodárskeho subjektu. Vstup hospodárskych subjektov do trhovej ekonomiky je sprevádzaný neustále rastúcimi požiadavkami na zvýšenie podnikateľskej činnosti.
Po uskutočnení zmien v našej spoločnosti sa vytvorila nová štruktúra podnikateľských subjektov. Podnikateľská činnosť sa realizuje prostredníctvom zmluvných vzťahov, ktoré by mali uzatvárať iba tie podnikateľské subjekty, ktoré ich v budúcnosti chcú a dokážu ich splniť. Z toho vyplýva, že len ekonomicky silné a prosperujúce podniky sú základom dynamického rozvoja našej spoločnosti.
Uzatvorenie dokonalej obchodnej zmluvy je výhrou podnikateľských subjektov. S takouto obchodnou zmluvou sa podnikanie stáva úspešné a zároveň dochádza k zvýšeniu kapitálovej a trhovej výkonnosti. Naopak, ak nie je zmluva optimálna, môže ktorákoľvek zo zmluvných strán na zmluve prerobiť.
Na základe získaných poznatkov možno povedať, že obchodno-záväzkové vzťahy nestratili na svojom význame ani v podmienkach trhovej ekonomiky. Využívajú ich podnikateľské subjekty pri realizovaní vlastnej hospodárskej činnosti. Keďže najčastejším právnym úkonom, na základe ktorého vznikajú obchodno-záväzkové vzťahy sú zmluvy, záleží už len na zmluvných stranách, aké si dohodnú zmluvné podmienky v konkrétnom type obchodnej zmluvy v súlade s právnou úpravou. Od týchto podmienok závisí dosiahnutie, čo najväčšieho zisku pri čo najnižších možných nákladoch a pri zohľadnení faktora stability. Dosiahnutie zisku je predsa cieľom každého podnikateľa.
