Misia UNTSO vykonáva pozorovateľskú činnosť na hraniciach Libanonu a Sýrie s Izraelom. Hlavnou úlohou misie naďalej zostáva vykonávať inšpekcie v dôležitých oblastiach podľa dohody z roku 1974. V misii pôsobí spolu 80 pozorovateľov z 19 krajín.
V misii UNTSO sú dvaja dôstojníci ozbrojených síl Slovenskej republiky vo funkciách vojenských pozorovateľov. Slovenskí dôstojníci vykonávajú úlohy v pozorovaní dodržiavania obsahu dohody o prímerí medzi Sýriou a Izraelom na Golanských výšinách, v monitorovaní situácie na izraelsko-libanonskej hranici, patrolovaní a vykonávaní inšpekcií. Taktiež sa podieľajú na špeciálnom vyšetrovaní a na výcviku nových pozorovateľov. Sú zaradení do skupín pozorovateľov na pozorovacích stanovištiach. Jeden príslušník plní úlohy v Izraeli a druhý v Sýrii.
OSN
- medzinárodná organizácia (založená 1945) s cieľom bojovať za ľudské práva, zabezpečiť mier, hospodársku, sociálnu, kultúrnu a humanitnú spoluprácu vo svete
- oficiálne jazyky : angličtina, ruština, francúžtina, španielčina, čínčtina, arabčina
- sídlo OSN - New York : hlavné orgány, valné zhromaždenie, medzinárodný súdny dvor, sekretariát, hospodárska, sociálna a poručenská (dozeranie na vývoj bývalých kolónií) rada
Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd
- prijatá 1948 valným zhromaždením OSN
+ 1966 pakt OPP (občianskych, politických práv), pakt ESKP (eko., soc. a kultúrnych práv)
+ 1976 dobrovolný protokol k OPP, nebol prijatý všetkými štátmi OSN, je súčasťou MCHOSN
Medzinárodná CHarta OSN
1) všetci ľudia sa rodia slobodný a seberovný, majú rovnaký nárok na LP a S
2) rovnaké právo na slobodu, život, osobnú bezpečnosť
3) právo byť právnickou osobou
4) právo na ochranu (zákonom)
5) právo na súkromie
6) slobodu pohybu
7) vzdelanie
8) povinnosti voči spoločnosti (najmä podriadenosť zákonu)
zvyšok - sociálne práva - na rodinu, manželstvo, vlastnenie majetku, prácu, kultúrny život (sloboda svedomia, náboženstva, presvedčenia, prejavu), ...
Práva dieťaťa - 1.spísanie = konvencia práv dieťaťa
platí pre deti od 0 do 18 rokov, bez rozdielu na všetko, žiadna diskriminácia
- všetci sa majú snažiť robiť pre deti no najlepšie

Politické práva.
- právo na meno a národnosť, sloboda vyjadrovania sa, vyznania a náboženstva, stretávania iných ľudí, na súkromie, informácie, ochranu pred zlým zaobchádzaním, domácim zamknutím
- deti sú trestané podľa veku (do väzenia len v krajnom prípade)
Kultúrne a Ochranné práva
- právo na život, životný štandard, dennú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť, práva postihnutých, zdravé životné prostredie, vzdelanie, oddych, ochranu pred výkonom škodlivej práce, nebezpečnými drogami, pohlavným zneužívaním, vojnou (na vojnu len 15-18r., v prípade, že ich nemá kdo nahradiť)

Členové (rok přijetí): Afghánistán 1946, Albánie 1955, Alžírsko 1962, Andorra 1993, Angola 1976, Antigua a Barbuda 1981, Argentina, Arménie 1992, Austrálie, Ázerbajdžán 1992, Bahamy 1973, Bahrajn 1971, Bangladéš 1974, Barbados 1966, Belgie, Belize 1981, Bělorusko, Benin 1960, Bhútán 1971, Bolívie, Bosna a Hercegovina 1992, Botswana 1966, Brazílie, Brunej 1984, Bulharsko 1955, Burkina Faso 1960, Burundi 1962, Côte d'Ivoire 1960, Čad 1960, Česká republika 1993, Čína, Dánsko, Dominika 1978, Dominikánská republika, Džibutsko 1977, Egypt, Ekvádor, Eritrea 1993, Estonsko 1991, Etiopie, Fidži 1970, Filipíny, Finsko 1955, Francie, Gabon 1960, Gambie 1965, Ghana 1957, Grenada 1974, Gruzie 1992, Guatemala, Guinea 1958, Guinea-Bissau 1974, Guyana 1966, Haiti, Honduras, Chile, Chorvatsko 1992, Indie, Indonésie 1950, Irák, Írán, Irsko 1955, Island 1946, Itálie 1955, Izrael 1949, Jamajka 1962, Japonsko 1956, Jemen 1947, Jižní Afrika, Jordánsko 1955, Kambodža 1955, Kamerun 1960, Kanada, Kapverdy 1975, Katar 1971, Kazachstán 1992, Keňa 1963, Kiribati 1999, Kolumbie, Komory 1975, Konžská demokratická republika 1960, Konžská republika 1960, KLDR 1991.

Korejská republika 1991, Kostarika, Kuba, Kuvajt 1963, Kypr 1960, Kyrgyzstán 1992, Laos 1955, Lesotho 1966, Libanon, Libérie, Libye 1955, Lichtenštejnsko 1990, Litva 1991, Lotyšsko 1991, Lucembursko, Madagaskar 1960, Maďarsko 1955, Makedonie 1993, Malajsie 1957, Malawi 1964, Maledivy 1965, Mali 1960, Malta 1964, Maroko 1956, Marshallovy ostrovy 1991, Mauricius 1968, Mauritánie 1961, Mexiko, Mikronésie 1991, Moldavsko 1992, Monako 1993, Mongolsko 1961, Mosambik 1975, Myanmar 1948, Namibie 1990, Nauru 1999, Německo 1973, Nepál 1955, Niger 1960, Nigérie 1960, Nikaragua, Nizozemsko, Norsko, Nový Zéland, Omán 1971, Pákistán 1947, Palau 1994, Panama, Papua-Nová Guinea 1975, Paraguay, Peru, Polsko, Portugalsko 1955, Rakousko 1955, Rovníková Guinea 1968, Rumunsko 1955, Rusko, Rwanda 1962, Řecko, Salvador, Samoa 1976, San Marino 1992, Saudská Arábie, Senegal 1960, Seychely 1976, Sierra Leone 1961, Singapur 1965, Slovensko 1993, Slovinsko 1992, Somálsko 1960, Spojené arabské emiráty 1971, Spojené království, Spojené státy americké, Srbsko a Černá hora, Srí Lanka 1955, Středoafrická republika 1960, Súdán 1956, Surinam 1975, Svatá Lucie 1979, Svatý Kryštof a Nevis 1983, Svatý Vincent a Grenadiny 1980, Svatý Tomáš a Princův ostrov 1975, Svazijsko 1968, Sýrie, Šalamounovy ostrovy 1978, Španělsko 1955, Švédsko 1946, Švýcarsko 2002, Tádžikistán 1992, Tanzanie 1961, Thajsko 1946, Togo 1960, Tonga 1999, Trinidad a Tobago 1962, Tunisko 1956, Turecko, Turkmenistán 1992, Tuvalu 2000, Uganda 1962, Ukrajina, Uruguay, Uzbekistán 1992, Vanuatu 1981, Venezuela, Vietnam 1977, Východní Timor 2002, Zambie 1964, Zimbabwe 1980

OSN - Základné informácie
Názov organizácie: UN - UNITED NATIONS ORGANIZATION
Slovenský názov: ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV
Sídlo organizácie: New York
Vznik organizácie: 24. október 1945
Najvyšší predstaviteľ: Generálny tajomník Kofi A. Annan (od 1.1.1997)
Počet členských krajín: 191
Úradné jazyky: anglický, arabský, čínsky, francúzsky, ruský, španielsky.
Vstup SR: 19. január 1993
Výška členského príspevku SR: 485 490 USD / na rok 2002 (uhradený 8.1.2002, t.j. načas a v plnej výške)

Ciele OSN sú :
•Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a pre tento cieľ robiť účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru, odstránilo sa jeho ohrozenie a potlačil každý útočný čin alebo iné porušenia mieru, a v zhode so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov alebo situácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu mieru.
•Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru.
•Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu a podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
•Byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.

Základné zásady OSN :
•Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov.
•Všetci členovia OSN svedomito plnia záväzky, ktoré prevzali podľa Charty, aby tak zabezpečili všetkým práva a výhody vyplývajúce z členstva.
•Všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť.
•Všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily oproti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi OSN.
•Všetci jej členovia poskytnú OSN všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú urobí v súlade s ustanoveniami Charty, a vystríhajú sa poskytovať pomoc ktorémukoľvek štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu alebo donucovaciu akciu.
•Organizácia sa postará o to, aby i štáty, ktoré nie sú jej členmi, konali podľa týchto zásad, pokiaľ je to potrebné na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
•Nijaké ustanovenie Charty OSN nedáva Organizácii Spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov, ani nezaväzuje jej členov, aby takéto veci podrobovali riešeniu podľa tejto Charty. Táto zásada však neprekáža, aby sa použili donucovacie opatrenia na posilnenie medzinárodného mieru.

•Členstvo v OSN je otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré akceptujú záväzky obsiahnuté v Charte, a ktoré sú podľa úsudku Organizácie ochotné a spôsobilé tieto záväzky plniť.
•Štáty prijíma za členov Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady. Na základe Charty môže byť členstvo z dôvodu porušenia zásad Charty pozastavené alebo zrušené.
Hlavné orgány OSN :
•Valné zhromaždenie
•Bezpečnostná rada
•Hospodárska a sociálna rada
•Poručenská rada
•Medzinárodný súdny dvor
•Sekretariát

Všetky sa nachádzajú v sídle OSN v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu.
Valné zhromaždenie (General Assembly) sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, každý má jeden hlas.
Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijatie nových členov a rozpočtové záležitosti sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú prostou väčšinou.

Zasadnutia Valného zhromaždenia sa začínajú tretí utorok v septembri a trvajú zvyčajne do konca decembra. Okrem riadnych zasadnutí je možné na žiadosť Bezpečnostnej rady, väčšiny členských štátov OSN, prípadne jedného z nich, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov, zvolať osobitné zasadnutie. Mimoriadne osobitné zasadnutie je možné zvolať do 24 hodín na žiadosť Bezpečnostnej rady, ktoré schváli ktorýchkoľvek deväť jej členov, alebo na žiadosť väčšiny členských štátov OSN či jedného z nich, pokiaľ s ňou vysloví súhlas väčšina členských štátov.
Funkcia predsedu Valného zhromaždenia sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinsko-americkej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov.

V rámci Valného zhromaždenia pracuje 6 hlavných výborov :
1.výbor - odzbrojovací a bezpečnostný
2.výbor - hospodársky a finančný
3.výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny
4.výbor - zvláštny politický a dekolonizačný
5.výbor - administratívny a rozpočtový
6.výbor - právny

Funkcie a právomoci Valného zhromaždenia :
Valné zhromaždenie má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty, okrem tých, ktoré prerokúva Bezpečnostná rada. Valné zhromaždenie dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka.
Valné zhromaždenie sa zaoberá najmä otázkami zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, otázkami odzbrojenia, medzinárodnej politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, výchovnej a zdravotníckej spolupráce, otázkami uplatňovania ľudských práv a slobôd pre všetkých.
Práca OSN sa počas celého roka odvíja hlavne od rozhodnutí Valného zhromaždenia - tzn. od vôle väčšiny členských štátov OSN vyjadrenej v rezolúciách schválených Valným zhromaždením.

Túto prácu vykonávajú:
•výbory a ďalšie orgány ustanovené Valným zhromaždením s cieľom skúmať a podávať správy k špecifickým otázkam, ako je odzbrojenie, kozmický priestor, mierové operácie, dekolonizácia, ľudské práva, hospodársky a sociálny rozvoj, medzinárodné právo;
•medzinárodné konferencie iniciované Valným zhromaždením;
•Sekretariát OSN - generálny tajomník a jeho aparát
Bezpečnostná rada (Security Council ) - je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Bezpečnostná rada má 15 členov: 5 stálych členov - Čínu, Francúzsko, Ruskú federáciu, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, USA a 10 nestálych členov volených Valným zhromaždením na dvojročné funkčné obdobie (v súčasnosti sú to Bangladéš, Írsko, Jamajka, Kolumbia, Mali, Maurícius, Nórsko, Singapúr, Tunisko, Ukrajina).

Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. K prijatiu rozhodnutia o procedurálnych otázkach je potrebných najmenej deväť hlasov. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti. V prípade, ak nechce stály člen znemožniť prijatie určitého rozhodnutia, môže sa hlasovania zdržať.