Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné podľa Charty OSN plniť.
Bezpečnostná rada sa zaoberá predovšetkým udržiavaním medzinárodného mieru, skúma každý spor, ktorý by mohol viesť k medzinárodnému napätiu, odporúča spôsoby ich riešenia, zaoberá sa problematikou odzbrojenia. V prípade ohrozenia mieru alebo aktu agresie môže vyzvať členské štáty k použitiu hospodárskych sankcií i podniknúť vojenskú akciu proti agresorovi. Vykonáva poručenské funkcie OSN, odporúča prijatie nových členov OSN i vymenovanie Generálneho tajomníka a spolu s Valným zhromaždením volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora.

Bezpečnostná rada pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak je Bezpečnostnej rade prednesená sťažnosť, ktorá sa týka ohrozenia mieru, obvykle najprv odporučí, aby sa príslušné strany pokúsili dosiahnuť dohodu mierovými prostriedkami. Ak spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, Bezpečnostná rada sa predovšetkým usiluje o jeho ukončenie v najkratšom čase (dáva pokyny na zastavenie paľby, vysiela na miesto konfliktu mierové jednotky OSN, môže rozhodnúť o donucovacích opatreniach, hospodárskych sankciách napr. obchodnom embargu alebo o kolektívnej vojenskej akcii).
Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčiť.
Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council - ECOSOC) je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií.

Rada má 54 členov, a to 14 z afrických štátov, 11 z ázijských, 10 z latinskoamerických a karibských štátov, 13 zo západných a 6 z východoeurópskych štátov. Jej približne dvojmesačné zasadnutia sa spravidla konajú každoročne striedavo v New Yorku a Ženeve. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má jeden hlas.
Hospodárska a sociálna rada slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového alebo interdisciplinárneho charakteru, vypracúva odporúčania, štúdie a správy na ich riešenie, podporuje úctu k ľudským právam a základným slobodám a ich dodržiavanie, zvoláva medzinárodné konferencie, pripravuje pre Valné zhromaždenie návrhy zmlúv, koordinuje činnosť pridružených odborných organizácií, poskytuje služby členským štátom OSN, vedie konzultácie s príslušnými mimovládnymi organizáciami o otázkach, ktorými sa zaoberá Hospodárska a sociálna rada.
Poručenská rada (Trusteeship Council) - jej pôvodnou úlohou bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do poručenskej sústavy.

Funkcie a právomoci Poručenskej rady spočívajú v štúdiu a prerokúvaní správ, ktoré predkladá spravujúca krajina o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku poručenských území a po konzultácii s ňou skúma petície obyvateľov poručenských území a vykonáva návštevy tých území.
Poručenská rada sa schádza jedenkrát ročne. V súčasnosti jej členmi je 5 stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN. Pri konštituovaní Poručenskej rady jestvovalo 11 poručenských území. Posledné takéto územie bolo Palau v Tichomorí (pod správou USA), ktoré sa v roku 1994 po získaní nezávislosti stalo 185. členskou krajinou OSN.

V súčasnosti existujú návrhy na jej zrušenie alebo radikálnu reformu.
Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní. Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu.
Sudcovia sú volení na obdobie 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag v Holandsku. Do jurisdikcie MSD patria všetky otázky, ktoré mu štáty predložia, a všetky záležitosti vyplývajúce z Charty OSN alebo platných zmlúv a dohôd.
Stranami v sporoch podávaných MSD môžu byť iba štáty. Medzinárodná spravodlivosť je dobrovoľná. Ak sa štát nechce zúčastniť na pojednávaní pred Dvorom, nemusí tak urobiť (iba ak by to vyžadovali osobitné zmluvné ustanovenia). Ak však súhlasí s tým, že sa stane stranou v spore, je povinný podrobiť sa rozhodnutiu Dvora. Niektoré zmluvy vyžadujú od štátov, aby uznali právomoc MSD v určitých sporoch.

Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada môžu požiadať MSD o posudok k akejkoľvek právnej otázke. Ďalšie orgány OSN a pridružené odborné organizácie môžu požiadať o posudok k právnym otázkam, ktoré sa týkajú ich činnosti, na základe zmocnenia Valného zhromaždenia.
MSD, ktorého úlohou je rozhodovať podľa medzinárodného práva predložené spory, berie za podklad rozhodovania medzinárodné zmluvy, medzinárodnú obyčaj, všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi i súdne rozhodnutia a náuku najviac kvalifikovaných odborníkov rôznych národov ako pomôcku pri určovaní právnych pravidiel.

Sekretariát (Secretariat) je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Významnou úlohou GT je preventívna diplomacia s cieľom zabrániť vzniku, eskalácii alebo rozšíreniu medzinárodných sporov.
Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority.
52. Valné zhromaždenie v rámci reformných návrhov generálneho tajomníka OSN schválilo vytvorenie postu zástupcu generálneho tajomníka OSN. Prvou zástupkyňou generálneho tajomníka OSN bola v januári 1998 menovaná Louise Frechettová z Kanady.

Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napr. ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN, tlmočia prejavy a predkladajú dokumenty do oficiálnych jazykov OSN, informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.
Pracovníci Sekretariátu i Generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN. Prísaha ich zaväzuje k tomu, že nebudú vyhľadávať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu zvonka.
Charta OSN zaväzuje členské štáty, aby sa zdržal snáh nepatričným spôsobom ovplyvňovať pracovníkov Sekretariátu pri plnení ich úloh.

PREDSTAVITELIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA VÝZNAMNÝCH POSTOCH V OSN
pani Brigita SCHMÖGNEROVÁ
pán Peter TOMKA
(sudca Medzinárodného súdneho dvora)