Mierové misie pod záštitou OSN

V úzkej nadväznosti na pravidlá a princípy Charty OSN vzniklo v roku 1948 pri OSN Oddelenie mierových operácií (Department of Peacekeeping Operations - DPKO), ktorého cielom je pomoc členským štátom a generálnemu tajomníkovi OSN pri ich snahách o dosiahnutie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Jedným z poslaní DPKO je plánovanie, príprava, zastrešovanie a riadenie mierových operácií pod záštitou OSN tak, aby mohli efektívne plniť svoje úlohy.

•DPKO poskytuje politickú a výkonnú pomoc pri mierových operáciach pod záštitou OSN,
•poskytuje v rámci svojich možností čo najlepšiu a najefektívnejšiu administratívnu a logistickú podporu misiám v poli včasným zabezpečovaním kvalitného materiálu, služieb a finančných zdrojov, ako aj patrične vycvičeného personálu,
•integruje snahy OSN, ako aj vládnych a mimovládnych organizácií v mierových operáciách.
Každá mierová operácie má svoje špecifiká, ale všetky sledujú spoločné základné ciele – minimalizovať ľudské utrpenie a vytvoriť podmienky pre fungovanie miestnych inštitúcií. DPKO pri plnení týchto cieľov dbá na elimináciu rizík, ktorým môžu byť ľudia v teréne vystavení.
Mierové operácie môžu pozostávať z niekoľkých častí, vrátane vojenských, ktoré však nemusia byť ozbrojené, ako aj ozbrojených monitorovacích, ale aj civilných, ktoré zahŕňajú širokú paletu disciplín. Mierové operácie sa môžu zameriavať na:
•prevenciu prepuknutia konfliktu, resp. rozšírenia konfliktu za hranice (medzi štátmi),
•stabilizáciu konfliktných situácií po ich vypuknutí, vytvorenie podmienok pre skupiny snažiace sa o mierové dohody,
•pomoc pri vytváraní mierových dohôd.
Od vzniku DPKO sa uskutočnilo celkovo 59 mierových operácií. V súčasnej dobe je po celom svete aktívnych 16 mierových misií pod záštitou OSN.

Misia UNDOF, Golanské výšiny

oficiálny názov:
United Nations Disangagement Observer Force
vznik:rezolúcia BR OSN č. 350 z 31. 5. 1974

miesto pôsobenia:Golanské výšiny
status:misia OSN
legislatívny proces:uznesenie NR SR č. 862/1997
operačná pohotovosť:
máj 1998
základňa:Camp Faouar
začlenenie:súčasť rakúskeho práporu AUSBATT
veliteľ:mjr. Vojtech Mojzes
počet príslušníkov:95
striedanie príslušníkov:
december 2005
webová stránka:web OSN - UNDOF

Misia UNDOF v súlade s dohodou medzi Sýrskou arabskou republikou a Izraelským štátom o odpútavaní vojsk zabezpečuje pozorovanie, hliadkovanie a kontrolu režimu v zóne separácie, ktorá bola vytvorená odpútaním vojenských síl bojujúcich strán.
V misii pôsobia vojaci ozbrojených síl SR od mája 1998. Plnia úlohy v rámci organizačného začlenenia do rakúskeho práporu AUSBATT. Slovenská 3. rota v zostave rakúskeho práporu plní svoje úlohy zo siedmich stálych pozícií, v priestore o rozlohe 58km2.

Misia UNFICYP, Cyprus

oficiálny názov:
United Nations Peacekeeping Force in Cyprus
vznik:rezolúcia BR OSN č. 186 zo 4. 3. 1964

miesto pôsobenia:Cyprus
status:misia OSN
legislatívny proces:uznesenie NR SR č. 1372/2001
účasť slovenských vojakov:
máj - jún 2001
základňa:Camp gen. M. R. Štefánika, Famagusta
začlenenie:od 18. júna 2001 v sektore IV
veliteľ:pplk. Ing. Martin Bačko
počet príslušníkov:202
striedanie príslušníkov:september 2005
webová stránka:web OSN - UNFICYP

Medzi severnou a južnou časťou ostrova sa nachádza tzv. nárazníkové pásmo (zelená línia). Toto pásmo kontrolujú mierové sily OSN na Cypre UNFICYP (United Nations Forces In Cyprus). Misia UNFICYP je jednou z najstarších mierových operácii OSN a trvá nepretržite od roku 1964. Cieľom a poslaním misie je udržiavať status quo vo vnútri Nárazníkovej zóny (Buffer zone - BZ), zabezpečiť dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami, prispieť k obnove a udržaniu práva a poriadku na ostrove a vykonávať humanitárne úlohy. Zároveň od roku 1974 separuje ozbrojené sily nachádzajúce sa na ostrove.
Národná rada SR svojím uznesením č. 1372 z 10. mája 2001 vyslovila súhlas s vyslaním jednotky Armády SR do mierovej misie UNFICYP. V máji 2001 tak do misie UNFICYP prišli prví príslušníci slovenských ozbrojených síl. Postupným procesom prevzali velenie v jednom z troch sektorov od príslušníkov AUSHUNCON-u (príslušníci rakúskych a maďarských ozbrojených síl). V júni 2001 sa uskutočnil oficiálny akt odovzdania Sektoru 4 slovenskému kontingentu, čím SLOVHUNCON (slovensko-maďarský kontingent) operačne plne zodpovedá za tento sektor. Významnou je skutočnosť, že sa tak stalo po prvýkrát v histórii, čo Slovenská republika prevzala velenie v niektorom zo sektorov misie. Sektor 4 sa nachádza na východ od hlavného mesta a má dve slovenské a jednu maďarskú rotu. Veliteľstvo práporu sa nachádza v meste Famagusta.

Náš kontingent v počte 277 príslušníkov OS SR plní úlohy v priestore operačnej zodpovednosti, ako i úlohy pre potreby velenia mierovej misie UNFICYP vyplývajúce z mandátu a poslania mierovej misie. Cieľom misie je zabrániť obnoveniu bojov medzi cyperskými Grékmi a Turkami, zabezpečiť dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami a prispieť k obnove a udržaniu práva a poriadku na ostrove.
Velitelia jednotky:
pplk. Ing. Milan Kováč, jan. 2001 – mar. 2002,pplk. Ing. Štefan Faix, marec 2002 - sep. 2002
pplk. Ing. Ivan Hirka, september 2002 - marec 2004 pplk. Ing. Martin Bačko, marec 2004

Misia UNAMSIL, Sierra Leone
oficiálny názov:
United Nations Mission in Sierra Leone
vznik:rezolúcia BR OSN č. 1270 z 22.10.1999

miesto pôsobenia:Sierra Leone
status:misia OSN
legislatívny proces:uznesenie NR SR č. 586/1997
účasť slovenských vojakov:
august 1999
základňa:Freetown
začlenenie:---
veliteľ:---
počet príslušníkov:2
striedanie príslušníkov:august 2004
webová stránka:web OSN - UNAMSIL

Úlohou misie UNAMSIL je kontrola realizácie mierovej dohody medzi vládou Sierra Leone a Spoločným revolučným frontom (RUF), monitorovanie vojenskej a bezpečnostnej situácie v krajine, dodržiavania ľudských práv a procesu demilitarizácie a demobilizácie. V misii UNAMSIL v Republike Sierra Leone pôsobia dvaja dôstojníci ozbrojených síl SR v rámci medzinárodného kontingentu vojenských pozorovateľov OSN na veliteľstve misie vo Freetowne.
Misia UNTSO, Blízky východ

oficiálny názov
United Nations Truce Supervision Organization
vznik:rezolúcia BR OSN č. 50, 28 z 28.5.1948

miesto pôsobenia:Izrael, Sýria, Libanon
status:misia OSN
legislatívny proces:uznesenie NR SR č. 1153/1998
účasť slovenských vojakov:
august 1998
základňa:Faouar
začlenenie:---
veliteľ:---
počet príslušníkov:2
rotácia príslušníkov:august 2004
webová stránka:web OSN - UNTSO
Misia UNTSO vykonáva pozorovateľskú činnosť na hraniciach Libanonu a Sýrie s Izraelom. Hlavnou úlohou misie naďalej zostáva vykonávať inšpekcie v dôležitých oblastiach podľa dohody z roku 1974. V misii pôsobí spolu 80 pozorovateľov z 19 krajín.
V misii UNTSO sú dvaja dôstojníci ozbrojených síl Slovenskej republiky vo funkciách vojenských pozorovateľov. Slovenskí dôstojníci vykonávajú úlohy v pozorovaní dodržiavania obsahu dohody o prímerí medzi Sýriou a Izraelom na Golanských výšinách, v monitorovaní situácie na izraelsko-libanonskej hranici, patrolovaní a vykonávaní inšpekcií. Taktiež sa podieľajú na špeciálnom vyšetrovaní a na výcviku nových pozorovateľov. Sú zaradení do skupín pozorovateľov na pozorovacích stanovištiach. Jeden príslušník plní úlohy v Izraeli a druhý v Sýrii.
OSN
- medzinárodná organizácia (založená 1945) s cieľom bojovať za ľudské práva, zabezpečiť mier, hospodársku, sociálnu, kultúrnu a humanitnú spoluprácu vo svete
- oficiálne jazyky : angličtina, ruština, francúžtina, španielčina, čínčtina, arabčina
- sídlo OSN - New York : hlavné orgány, valné zhromaždenie, medzinárodný súdny dvor, sekretariát, hospodárska, sociálna a poručenská (dozeranie na vývoj bývalých kolónií) rada
Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd
- prijatá 1948 valným zhromaždením OSN
+ 1966 pakt OPP (občianskych, politických práv), pakt ESKP (eko., soc. a kultúrnych práv)
+ 1976 dobrovolný protokol k OPP, nebol prijatý všetkými štátmi OSN, je súčasťou MCHOSN
Medzinárodná CHarta OSN
1) všetci ľudia sa rodia slobodný a seberovný, majú rovnaký nárok na LP a S
2) rovnaké právo na slobodu, život, osobnú bezpečnosť
3) právo byť právnickou osobou
4) právo na ochranu (zákonom)
5) právo na súkromie
6) slobodu pohybu
7) vzdelanie
8) povinnosti voči spoločnosti (najmä podriadenosť zákonu)
zvyšok - sociálne práva - na rodinu, manželstvo, vlastnenie majetku, prácu, kultúrny život (sloboda svedomia, náboženstva, presvedčenia, prejavu), ...
Práva dieťaťa - 1.spísanie = konvencia práv dieťaťa
platí pre deti od 0 do 18 rokov, bez rozdielu na všetko, žiadna diskriminácia
- všetci sa majú snažiť robiť pre deti no najlepšie

Politické práva.
- právo na meno a národnosť, sloboda vyjadrovania sa, vyznania a náboženstva, stretávania iných ľudí, na súkromie, informácie, ochranu pred zlým zaobchádzaním, domácim zamknutím
- deti sú trestané podľa veku (do väzenia len v krajnom prípade)
Kultúrne a Ochranné práva
- právo na život, životný štandard, dennú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť, práva postihnutých, zdravé životné prostredie, vzdelanie, oddych, ochranu pred výkonom škodlivej práce, nebezpečnými drogami, pohlavným zneužívaním, vojnou (na vojnu len 15-18r., v prípade, že ich nemá kdo nahradiť)

Členové (rok přijetí): Afghánistán 1946, Albánie 1955, Alžírsko 1962, Andorra 1993, Angola 1976, Antigua a Barbuda 1981, Argentina, Arménie 1992, Austrálie, Ázerbajdžán 1992, Bahamy 1973, Bahrajn 1971, Bangladéš 1974, Barbados 1966, Belgie, Belize 1981, Bělorusko, Benin 1960, Bhútán 1971, Bolívie, Bosna a Hercegovina 1992, Botswana 1966, Brazílie, Brunej 1984, Bulharsko 1955, Burkina Faso 1960, Burundi 1962, Côte d'Ivoire 1960, Čad 1960, Česká republika 1993, Čína, Dánsko, Dominika 1978, Dominikánská republika, Džibutsko 1977, Egypt, Ekvádor, Eritrea 1993, Estonsko 1991, Etiopie, Fidži 1970, Filipíny, Finsko 1955, Francie, Gabon 1960, Gambie 1965, Ghana 1957, Grenada 1974, Gruzie 1992, Guatemala, Guinea 1958, Guinea-Bissau 1974, Guyana 1966, Haiti, Honduras, Chile, Chorvatsko 1992, Indie, Indonésie 1950, Irák, Írán, Irsko 1955, Island 1946, Itálie 1955, Izrael 1949, Jamajka 1962, Japonsko 1956, Jemen 1947, Jižní Afrika, Jordánsko 1955, Kambodža 1955, Kamerun 1960, Kanada, Kapverdy 1975, Katar 1971, Kazachstán 1992, Keňa 1963, Kiribati 1999, Kolumbie, Komory 1975, Konžská demokratická republika 1960, Konžská republika 1960, KLDR 1991.

Korejská republika 1991, Kostarika, Kuba, Kuvajt 1963, Kypr 1960, Kyrgyzstán 1992, Laos 1955, Lesotho 1966, Libanon, Libérie, Libye 1955, Lichtenštejnsko 1990, Litva 1991, Lotyšsko 1991, Lucembursko, Madagaskar 1960, Maďarsko 1955, Makedonie 1993, Malajsie 1957, Malawi 1964, Maledivy 1965, Mali 1960, Malta 1964, Maroko 1956, Marshallovy ostrovy 1991, Mauricius 1968, Mauritánie 1961, Mexiko, Mikronésie 1991, Moldavsko 1992, Monako 1993, Mongolsko 1961, Mosambik 1975, Myanmar 1948, Namibie 1990, Nauru 1999, Německo 1973, Nepál 1955, Niger 1960, Nigérie 1960, Nikaragua, Nizozemsko, Norsko, Nový Zéland, Omán 1971, Pákistán 1947, Palau 1994, Panama, Papua-Nová Guinea 1975, Paraguay, Peru, Polsko, Portugalsko 1955, Rakousko 1955, Rovníková Guinea 1968, Rumunsko 1955, Rusko, Rwanda 1962, Řecko, Salvador, Samoa 1976, San Marino 1992, Saudská Arábie, Senegal 1960, Seychely 1976, Sierra Leone 1961, Singapur 1965, Slovensko 1993, Slovinsko 1992, Somálsko 1960, Spojené arabské emiráty 1971, Spojené království, Spojené státy americké, Srbsko a Černá hora, Srí Lanka 1955, Středoafrická republika 1960, Súdán 1956, Surinam 1975, Svatá Lucie 1979, Svatý Kryštof a Nevis 1983, Svatý Vincent a Grenadiny 1980, Svatý Tomáš a Princův ostrov 1975, Svazijsko 1968, Sýrie, Šalamounovy ostrovy 1978, Španělsko 1955, Švédsko 1946, Švýcarsko 2002, Tádžikistán 1992, Tanzanie 1961, Thajsko 1946, Togo 1960, Tonga 1999, Trinidad a Tobago 1962, Tunisko 1956, Turecko, Turkmenistán 1992, Tuvalu 2000, Uganda 1962, Ukrajina, Uruguay, Uzbekistán 1992, Vanuatu 1981, Venezuela, Vietnam 1977, Východní Timor 2002, Zambie 1964, Zimbabwe 1980

OSN - Základné informácie
Názov organizácie: UN - UNITED NATIONS ORGANIZATION
Slovenský názov: ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV
Sídlo organizácie: New York
Vznik organizácie: 24. október 1945
Najvyšší predstaviteľ: Generálny tajomník Kofi A. Annan (od 1.1.1997)
Počet členských krajín: 191
Úradné jazyky: anglický, arabský, čínsky, francúzsky, ruský, španielsky.
Vstup SR: 19. január 1993
Výška členského príspevku SR: 485 490 USD / na rok 2002 (uhradený 8.1.2002, t.j. načas a v plnej výške)

Ciele OSN sú :
•Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a pre tento cieľ robiť účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru, odstránilo sa jeho ohrozenie a potlačil každý útočný čin alebo iné porušenia mieru, a v zhode so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov alebo situácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu mieru.
•Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru.
•Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu a podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
•Byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.

Základné zásady OSN :
•Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov.
•Všetci členovia OSN svedomito plnia záväzky, ktoré prevzali podľa Charty, aby tak zabezpečili všetkým práva a výhody vyplývajúce z členstva.
•Všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť.
•Všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily oproti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi OSN.
•Všetci jej členovia poskytnú OSN všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú urobí v súlade s ustanoveniami Charty, a vystríhajú sa poskytovať pomoc ktorémukoľvek štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu alebo donucovaciu akciu.
•Organizácia sa postará o to, aby i štáty, ktoré nie sú jej členmi, konali podľa týchto zásad, pokiaľ je to potrebné na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
•Nijaké ustanovenie Charty OSN nedáva Organizácii Spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov, ani nezaväzuje jej členov, aby takéto veci podrobovali riešeniu podľa tejto Charty. Táto zásada však neprekáža, aby sa použili donucovacie opatrenia na posilnenie medzinárodného mieru.

•Členstvo v OSN je otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré akceptujú záväzky obsiahnuté v Charte, a ktoré sú podľa úsudku Organizácie ochotné a spôsobilé tieto záväzky plniť.
•Štáty prijíma za členov Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady. Na základe Charty môže byť členstvo z dôvodu porušenia zásad Charty pozastavené alebo zrušené.
Hlavné orgány OSN :
•Valné zhromaždenie
•Bezpečnostná rada
•Hospodárska a sociálna rada
•Poručenská rada
•Medzinárodný súdny dvor
•Sekretariát

Všetky sa nachádzajú v sídle OSN v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu.
Valné zhromaždenie (General Assembly) sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, každý má jeden hlas.
Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijatie nových členov a rozpočtové záležitosti sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú prostou väčšinou.

Zasadnutia Valného zhromaždenia sa začínajú tretí utorok v septembri a trvajú zvyčajne do konca decembra. Okrem riadnych zasadnutí je možné na žiadosť Bezpečnostnej rady, väčšiny členských štátov OSN, prípadne jedného z nich, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov, zvolať osobitné zasadnutie. Mimoriadne osobitné zasadnutie je možné zvolať do 24 hodín na žiadosť Bezpečnostnej rady, ktoré schváli ktorýchkoľvek deväť jej členov, alebo na žiadosť väčšiny členských štátov OSN či jedného z nich, pokiaľ s ňou vysloví súhlas väčšina členských štátov.
Funkcia predsedu Valného zhromaždenia sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinsko-americkej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov.

V rámci Valného zhromaždenia pracuje 6 hlavných výborov :
1.výbor - odzbrojovací a bezpečnostný
2.výbor - hospodársky a finančný
3.výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny
4.výbor - zvláštny politický a dekolonizačný
5.výbor - administratívny a rozpočtový
6.výbor - právny

Funkcie a právomoci Valného zhromaždenia :
Valné zhromaždenie má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty, okrem tých, ktoré prerokúva Bezpečnostná rada. Valné zhromaždenie dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka.
Valné zhromaždenie sa zaoberá najmä otázkami zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, otázkami odzbrojenia, medzinárodnej politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, výchovnej a zdravotníckej spolupráce, otázkami uplatňovania ľudských práv a slobôd pre všetkých.
Práca OSN sa počas celého roka odvíja hlavne od rozhodnutí Valného zhromaždenia - tzn. od vôle väčšiny členských štátov OSN vyjadrenej v rezolúciách schválených Valným zhromaždením.

Túto prácu vykonávajú:
•výbory a ďalšie orgány ustanovené Valným zhromaždením s cieľom skúmať a podávať správy k špecifickým otázkam, ako je odzbrojenie, kozmický priestor, mierové operácie, dekolonizácia, ľudské práva, hospodársky a sociálny rozvoj, medzinárodné právo;
•medzinárodné konferencie iniciované Valným zhromaždením;
•Sekretariát OSN - generálny tajomník a jeho aparát
Bezpečnostná rada (Security Council ) - je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Bezpečnostná rada má 15 členov: 5 stálych členov - Čínu, Francúzsko, Ruskú federáciu, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, USA a 10 nestálych členov volených Valným zhromaždením na dvojročné funkčné obdobie (v súčasnosti sú to Bangladéš, Írsko, Jamajka, Kolumbia, Mali, Maurícius, Nórsko, Singapúr, Tunisko, Ukrajina).

Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. K prijatiu rozhodnutia o procedurálnych otázkach je potrebných najmenej deväť hlasov. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti. V prípade, ak nechce stály člen znemožniť prijatie určitého rozhodnutia, môže sa hlasovania zdržať.
Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné podľa Charty OSN plniť.
Bezpečnostná rada sa zaoberá predovšetkým udržiavaním medzinárodného mieru, skúma každý spor, ktorý by mohol viesť k medzinárodnému napätiu, odporúča spôsoby ich riešenia, zaoberá sa problematikou odzbrojenia. V prípade ohrozenia mieru alebo aktu agresie môže vyzvať členské štáty k použitiu hospodárskych sankcií i podniknúť vojenskú akciu proti agresorovi. Vykonáva poručenské funkcie OSN, odporúča prijatie nových členov OSN i vymenovanie Generálneho tajomníka a spolu s Valným zhromaždením volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora.

Bezpečnostná rada pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak je Bezpečnostnej rade prednesená sťažnosť, ktorá sa týka ohrozenia mieru, obvykle najprv odporučí, aby sa príslušné strany pokúsili dosiahnuť dohodu mierovými prostriedkami. Ak spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, Bezpečnostná rada sa predovšetkým usiluje o jeho ukončenie v najkratšom čase (dáva pokyny na zastavenie paľby, vysiela na miesto konfliktu mierové jednotky OSN, môže rozhodnúť o donucovacích opatreniach, hospodárskych sankciách napr. obchodnom embargu alebo o kolektívnej vojenskej akcii).
Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčiť.
Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council - ECOSOC) je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií.

Rada má 54 členov, a to 14 z afrických štátov, 11 z ázijských, 10 z latinskoamerických a karibských štátov, 13 zo západných a 6 z východoeurópskych štátov. Jej približne dvojmesačné zasadnutia sa spravidla konajú každoročne striedavo v New Yorku a Ženeve. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má jeden hlas.
Hospodárska a sociálna rada slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového alebo interdisciplinárneho charakteru, vypracúva odporúčania, štúdie a správy na ich riešenie, podporuje úctu k ľudským právam a základným slobodám a ich dodržiavanie, zvoláva medzinárodné konferencie, pripravuje pre Valné zhromaždenie návrhy zmlúv, koordinuje činnosť pridružených odborných organizácií, poskytuje služby členským štátom OSN, vedie konzultácie s príslušnými mimovládnymi organizáciami o otázkach, ktorými sa zaoberá Hospodárska a sociálna rada.
Poručenská rada (Trusteeship Council) - jej pôvodnou úlohou bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do poručenskej sústavy.

Funkcie a právomoci Poručenskej rady spočívajú v štúdiu a prerokúvaní správ, ktoré predkladá spravujúca krajina o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku poručenských území a po konzultácii s ňou skúma petície obyvateľov poručenských území a vykonáva návštevy tých území.
Poručenská rada sa schádza jedenkrát ročne. V súčasnosti jej členmi je 5 stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN. Pri konštituovaní Poručenskej rady jestvovalo 11 poručenských území. Posledné takéto územie bolo Palau v Tichomorí (pod správou USA), ktoré sa v roku 1994 po získaní nezávislosti stalo 185. členskou krajinou OSN.

V súčasnosti existujú návrhy na jej zrušenie alebo radikálnu reformu.
Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní. Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu.
Sudcovia sú volení na obdobie 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag v Holandsku. Do jurisdikcie MSD patria všetky otázky, ktoré mu štáty predložia, a všetky záležitosti vyplývajúce z Charty OSN alebo platných zmlúv a dohôd.
Stranami v sporoch podávaných MSD môžu byť iba štáty. Medzinárodná spravodlivosť je dobrovoľná. Ak sa štát nechce zúčastniť na pojednávaní pred Dvorom, nemusí tak urobiť (iba ak by to vyžadovali osobitné zmluvné ustanovenia). Ak však súhlasí s tým, že sa stane stranou v spore, je povinný podrobiť sa rozhodnutiu Dvora. Niektoré zmluvy vyžadujú od štátov, aby uznali právomoc MSD v určitých sporoch.

Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada môžu požiadať MSD o posudok k akejkoľvek právnej otázke. Ďalšie orgány OSN a pridružené odborné organizácie môžu požiadať o posudok k právnym otázkam, ktoré sa týkajú ich činnosti, na základe zmocnenia Valného zhromaždenia.
MSD, ktorého úlohou je rozhodovať podľa medzinárodného práva predložené spory, berie za podklad rozhodovania medzinárodné zmluvy, medzinárodnú obyčaj, všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi i súdne rozhodnutia a náuku najviac kvalifikovaných odborníkov rôznych národov ako pomôcku pri určovaní právnych pravidiel.

Sekretariát (Secretariat) je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Významnou úlohou GT je preventívna diplomacia s cieľom zabrániť vzniku, eskalácii alebo rozšíreniu medzinárodných sporov.
Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority.
52. Valné zhromaždenie v rámci reformných návrhov generálneho tajomníka OSN schválilo vytvorenie postu zástupcu generálneho tajomníka OSN. Prvou zástupkyňou generálneho tajomníka OSN bola v januári 1998 menovaná Louise Frechettová z Kanady.

Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napr. ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN, tlmočia prejavy a predkladajú dokumenty do oficiálnych jazykov OSN, informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.
Pracovníci Sekretariátu i Generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN. Prísaha ich zaväzuje k tomu, že nebudú vyhľadávať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu zvonka.
Charta OSN zaväzuje členské štáty, aby sa zdržal snáh nepatričným spôsobom ovplyvňovať pracovníkov Sekretariátu pri plnení ich úloh.

PREDSTAVITELIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA VÝZNAMNÝCH POSTOCH V OSN
pani Brigita SCHMÖGNEROVÁ
pán Peter TOMKA
(sudca Medzinárodného súdneho dvora)