Komisia je politicky nezávislá inštitúcia, ktorá reprezentuje a presadzuje záujmy EÚ ako celku. Predstavuje "hnaciu silu" inštitucionálneho systému EÚ - navrhuje právne predpisy, politiku a programy činnosti a zodpovedá za implementáciu rozhodnutí Parlamentu a Rady.
Európska komisia bola zriadená, podobne ako Parlament a Rada, v 50-tych rokoch minulého storočia na základe zakladajúcich zmlúv EÚ.
Európska komisia je najvyšším výkonným orgánom, vďaka čomu býva často označovaná za „európsku vládu“.

Jej úloha a právomoci ju spolu s Radou ministrov a Európskym parlamentom stavajú do centra rozhodovacieho procesu únie. Skôr, než Rada a Parlament schvália legislatívu, potrebujú návrh vypracovaný Komisiou. Znamená to, že Komisia má v tomto smere právo legislatívnej iniciatívy. Jej úlohou je tiež kontrolovať členské štáty a ostatné inštitúcie EÚ, či dodržujú európske právo. Veľmi silnú právomoc má v oblasti politiky hospodárskej súťaže, kde je hlavným kontrolným orgánom, ktorý má právo ukladať peňažné sankcie súkromným subjektom. Komisia ďalej zabezpečuje integritu jednotného vnútorného trhu EÚ, riadi a ďalej rozvíja politiky ES (napríklad spoločnú poľnohospodársku politiku, regionálnu politiku, politiku ochrany spotrebiteľa, vzdelávaciu politiku atď.) a kontroluje využívanie väčšiny prostriedkov z rozpočtu ES. Komisia reprezentuje EÚ navonok. Má tiež na starosti rozvojovú spoluprácu s krajinami Afriky, Karibiku a Pacifiku. V neposlednom rade je hlavným iniciátorom a koordinátorom programov na podporu rozvoja vedy a techniky.
Funkčné obdobie súčasnej komisie sa začalo 22.novembra 2004, Jej predsedom je José Manuel Barroso.

Európska komisia má štyri hlavné úlohy:
1.zastupovať Európsku úniu na medzinárodnej scéne, napríklad na rokovaniach o dohodách medzi EÚ a inými štátmi.
2.presadzovať dodržiavanie európskych zákonov (spolu so Súdnym dvorom),
3.riadiť a implementovať politiku a rozpočet EÚ,
4.navrhovať zákonné normy Parlamentu a Rade

1, Európska komisia je významným hovorcom Európskej únie na medzinárodnej scéne. Na medzinárodných fórach, napríklad v Svetovej obchodnej organizácii, umožňuje 25 členským štátom hovoriť "jedným hlasom".
2, Komisia koná ako garant dodržiavania zakladajúcich zmlúv. To znamená, že Komisia, spolu so Súdnym dvorom, zodpovedá za kontrolu, ktorej cieľom je zisťovať, či sa zákony EÚ riadne uplatňujú vo všetkých členských štátoch.
Ak Komisia zistí, že štát EÚ neuplatňuje určitý zákon EÚ, a tak neplní svoje zákonné povinnosti, podnikne kroky na nápravu situácie.
3,Komisia ako výkonný orgán Európskej únie zodpovedá za riadenie a implementáciu rozpočtu EÚ a politiky i programov prijatých Parlamentom a Radou. Väčšinu skutočnej práce a výdavkov realizujú národné a miestne orgány, ale Komisia zodpovedá za dohľad nad nimi.
Príkladom politiky, ktorú aktívne riadi Komisia, je politika hospodárskej súťaže - komisia monitoruje kartely aj fúzie a zisťuje, či štáty EÚ nedotujú svoje odvetvia spôsobom, ktorý deformuje voľnú súťaž.

Medzi programy EÚ riadené Komisiou, patria napr. medziregionálne a mestské programy (ktoré vytvárajú cezhraničné partnerstvá medzi regiónmi a pomáhajú regenerovať upadajúce mestské oblasti), ako aj program celoeurópskej výmeny študentov Erasmus.
4,Komisia má podľa Zmluvy o EÚ "právo na iniciatívu". Inými slovami, len Komisia samotná zodpovedá za vypracovanie návrhov nových európskych zákonných noriem, ktoré predkladá Parlamentu a Rade. Cieľom týchto návrhov musí byť ochrana záujmov Únie a jej občanov, nie konkrétnych štátov alebo odvetví.

Európsky parlament

Parlament má tri hlavné úlohy:
1.Právomoc vydávať právne akty
2.Demokratický dohľad
3.právomoc vo vzťahu k pokladnici

1. Právomoc vydávať právne akty
Najbežnejším postupom prijímania právnych aktov EÚ je spolurozhodovanie. Ten stavia Európsky parlament a Radu na rovnakú platformu a zákony schvaľované s využitím tohto postupu sú spoločnými legislatívnymi normami Rady a Parlamentu. Uplatňuje sa v širokom okruhu legislatívnych oblastí.
Mnoho ďalších návrhov treba s Parlamentom konzultovať a schválenie Parlamentu sa vyžaduje pri niektorých dôležitých politických alebo inštitucionálnych rozhodnutiach.
Parlament dáva aj podnety na nové právne predpisy na základe skúmania ročného pracovného programu Komisie, pričom posúdi, aké nové zákony by boli vhodné, a požiada Komisiu, aby predložila návrhy.

2. Demokratický dohľad
Parlament uplatňuje demokratický dohľad nad ďalšími európskymi inštitúciami. Spôsoby realizácie sú rôzne.
Keď sa má vytvoriť nová Komisia, Parlament vedie pohovory so všetkými budúcimi novými členmi a predsedom Komisie. Nemožno ich vymenovať bez schválenia Parlamentu.
Zo všeobecnejšieho hľadiska Parlament uplatňuje kontrolu pravidelným skúmaním správ, ktoré mu zasiela Komisia. Poslanci Európskeho parlamentu okrem toho pravidelne kladú Komisii otázky, a to písomne a ústne.
Parlament tiež monitoruje prácu Rady a zároveň parlament úzko spolupracuje s Radou v niektorých oblastiach, ako je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca justície, ako aj v niektorých dôležitých oblastiach spoločného záujmu ako azylová a imigračná politika a opatrenia na boj proti zneužívaniu liekov, proti podvodom a medzinárodnému zločinu. Parlament o všetkých týchto témach informuje predsedníctvo Rady
Parlament môže uplatňovať demokratickú kontrolu aj skúmaním žiadostí občanov a zriadením dočasných výborov na ich preskúmanie.
Parlament napokon poskytuje vstupné údaje na každý samit EÚ. Predseda Parlamentu je pri otvorení každého samitu vyzvaný, aby vyjadril názory a postoje Parlamentu k aktuálnym otázkam a k bodom v programe Európskej rady.

3. Právomoc vo vzťahu k pokladnici
O ročnom rozpočte EÚ rozhodujú spoločne Parlament a Rada Európskej únie. Parlament ho prerokúva v dvoch za sebou nasledujúcich čítaniach a rozpočet nadobúda platnosť až po podpise predsedom Parlamentu.
Parlamentný výbor pre rozpočtovú kontrolu sleduje, ako sa s rozpočtom nakladá, a Parlament každý rok rozhoduje, či schváli používanie rozpočtu za predchádzajúci finančný rok. Tento proces schvaľovania je technicky známy ako udelenie "absolutória".

Rozhodovanie v Európskej únii
Do rozhodovania na úrovni Európskej únie sa zapájajú rôzne európske inštitúcie, najmä
vEurópska komisia,
vEurópsky parlament,
vRada Európskej únie.

Európska komisia navrhuje novú legislatívu, ale zákony schvaľuje Rada a Parlament. V jednotlivých oblastiach, ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, majú svoje úlohy aj ďalšie inštitúcie.
Pravidlá a postupy rozhodovania v EÚ sa ustanovujú v zakladajúcich zmluvách. Každý európsky právny akt sa zakladá na konkrétnom článku zmluvy, ktorý sa označuje ako "právny základ" príslušného právneho aktu.
Pri schvaľovaní nových zákonov EÚ sa uplatňujú tri hlavné postupy: spolurozhodovanie, konzultácia, schvaľovanie.
Hlavným rozdielom medzi nimi je spôsob komunikácie Parlamentu s Radou. Pri postupe konzultácií Parlament len poskytuje stanovisko, pri postupe spolurozhodovania sa Parlament skutočne delí o právomoc s Radou. Pri návrhu nového zákona si musí Európska komisia zvoliť postup, ktorý sa bude uplatňovať. Tento výber bude v zásade závisieť od "právneho základu" návrhu, inými slovami, na ktorom článku zmluvy sa zakladá.
Nižšie sa venujem uvedeným trom postupom podrobnejšie.

Spolurozhodovanie - Pri spolurozhodovaní sa parlament a rada delia o legislatívnu moc. Komisia zasiela svoj návrh obom inštitúciám. Obidve ho čítajú a prerokúvajú postupne dvakrát. Ak sa inštitúcie nedokážu na návrhu dohodnúť, postúpia ho zmierovaciemu výboru, ktorý sa skladá z rovnakého počtu zástupcov rady a parlamentu. Na zasadaniach tohto výboru sa zúčastňujú aj zástupcovia komisie a zapájajú sa do rokovania. Keď výbor dosiahne dohodu, dohodnutý text sa zašle parlamentu a rade na tretie čítanie, aby ho nakoniec mohli prijať ako zákon.
Konzultácia - Komisia zasiela v prípade konzultácií návrh Rade, ako aj Parlamentu, ale je to Rada, ktorá oficiálne konzultuje s Parlamentom a s ďalšími orgánmi, napríklad s Hospodárskym a sociálnym výborom a s Výborom regiónov, ktorých stanoviská sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacieho procesu EÚ.
Konzultácia je v niektorých prípadoch povinná, pretože ju právny základ vyžaduje, a návrh sa nemôže stať zákonom, ak Parlament nedá svoje kladné stanovisko. V iných prípadoch je konzultácia dobrovoľná a Komisia jednoducho navrhne, aby Rada konzultovala s Parlamentom.
Parlament môže vo všetkých prípadoch: schváliť návrh komisie, odmietnuť ho alebo požiadať o zmeny.

Ak Parlament požiada vykonať zmeny, Komisia posúdi všetky zmeny, ktoré Parlament navrhne. Ak prijme ktorékoľvek z týchto odporúčaní, zašle Rade zmenený návrh.
Rada preskúma zmenený návrh a buď ho prijme taký, aký je, ďalej ho zmení, alebo ho odmietne. V prípade, že sa Rada rozhodne odmietnuť návrh komisie, jej rozhodnutie musí byť jednohlasné.
Schvaľovanie - Postup schvaľovania znamená, že rada musí pred prijatím niektorých dôležitých rozhodnutí získať súhlas Európskeho parlamentu.
Postup je rovnaký ako v prípade konzultácie s výnimkou, že parlament nemôže meniť návrh, musí ho buď prijať, alebo odmietnuť. Prijatie vyžaduje absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov.

Kto vlastne v Európskej únii rozhoduje?
Záväzné rozhodnutia majú v Európskej únii podobu legislatívnych úprav, ktorá vo všeobecnosti vznikajú podľa základného modelu spolupráce medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou Európskej únie. Najprv Európska komisia predloží legislatívny návrh, buď vlastnej iniciatívy, na návrh Európskeho parlamentu alebo na návrh Rady Európskej únie. Na základe procedúry konzultácie potom Európsky parlament vyjadruje svoje stanovisko k návrhu v prvom čítaní. Rozhodnutie následne prijíma Rada Európskej únie. V rámci procedúry spolupráce môže Európsky parlament prijať legislatívny návrh v druhom čítaní.
V prípade niektorých právnych aktov má Európsky parlament právo posudzovať návrh aj v treťom čítaní, a to na základe procedúry spolurozhodovania