Veľmi skromné sú literárne pamiatky z pohanskej doby, pretože epocha písomnej kultúry začína u germánskych kmeňov až s prijatím kresťanstva. Významným predkresťanským prameňom pohanskej germánskej mytológie sú runové nápisy, ktoré informujú o dobe po 1. storočí po Kr. Informácie o germánskej mytológii a teda aj o Ásatrú nachádzame nielen v dielach antických autorov ako sú Tacitus a Caesar, ale aj v spisoch ranno – kresťanskej doby, napríklad u: Fredegara, Diacona či Widukinda. Skromné, ale obsahovo veľmi cenné germánske literárne pamiatky, obsahujúce staré hrdinské povesti a piesne o bohoch, ktoré boli zaznamenané na počiatku christianizácii západnej a strednej Európy je hlavne anglosaský epos Beowulf, najstaršia väčšia dochovaná epická báseň germánskeho obdobia, ktorá slúžila ako vzor pre skladby ospevujúce germánskych hrdinov. K nesporne najvýznamnejším prameňom germánskej mytológie a teda aj Ásatrú patria dve diela staroseverské literatúry, zhodne nazývané Edda, pre rozlíšenie nazývané Staršia a Mladšia Edda. Ďalší prameň pre poznanie Ásatrú predstavujú rozsiahlejšie nórske a islandské prozaické príbehy nazývané ságy. Najstaršie ságy vznikli v 12. storočí, rozkvet prežíval tento žáner staroseverské literatúry v 13. a 14. storočí.

POČIATOK A USPORIADANIE SVETA

Ásatrú (Odinizmus) hovorí o zrodení sveta takto:
1. ZRODENIE OBROV
O dobe pred vznikom sveta a zrodením ľudí sa píše vo Vedminej piesni:
„ V úsvitu vekov len Ymi vládol, nebolo mora , ani mohutných
vĺn, nebola zem, ani hore nebo, len pustá, bez trávy holá priepasť.“

Pôvodne bolo len vákuum, prázdnota, v ktorej vznikol svet. Táto ničota sa v eddickej kosmogonii nazýva Ginnungagap(zívajúca priepasť, priepasť priepastí) a zodpovedá gréckemu pojmu chaos. Prázdny priestor medzi mal dva konce. Na severe sa nachádzal ľadový Nifheim (domov hmly, temný svet), kde vládla hmla, zima a temnota. Zo studne Hvergelmi(kypiaci kotol) tu vytekalo dvanásť ľadových prúdov Élivág (Elivagar), z ktorých vznikol prvý život. Na juhu sa rozprestieral ohnivý Múspellsheim (zánik sveta ohňom), svet ohňa, z ktorého vychádza svetlo a teplo a v ktorom vládol obor ohňa Surt (čierny).
Zo spolupôsobenia tepla a zimy vznikol svet. Jedovaté kvapky z ľadových prúdov Élivág sa začali v žiary Múspellu topiť. Tak vznikol organický život – praobor Ymi, o ktorom sa zmieňuje vyššie citovaná sloha vo Vedminej piesni. Tento praotec všetkých obrov, mal obrovskú postavu, živil sa mliekom prakravy Audhumly, ktorá vznikla topením sa Élivág. Obojpohlavný Ymi mohol splodiť autogamiou potomkov. Keď sa obor napil a potom spal, vyrástli pod jeho levou pažou muž a žena.