Ymiho noha splodila s druhou nohou syna. Z týchto potomkov pochádzajú obry, ktorých svet na východe sa nazýval Jotunheim (svet obrov). Ich ríša bola oddelená od sveta ľudí riekami a železným lesom.
2. ZRODENIE BOHOV
Obrovia sú predkami bohov a existovali pred nimi; zrodenie bohov sa potom uvádza nasledujúcim spôsobom:
Pretože nebola tráva, musela prakrava Audhumla, symbol Zemi živiteľky, lízať slané ľadové kryhy. Prvý deň vznikli z ľadu vlasy, druhý deň hlava a tretí deň bolo dielo hotové. Vysoký, silný a krásny muž dostal meno Búri(otec, sploditeľ) Splodil zo seba samého syna menom Bor, ktorý si vzal Bestlu, dcéru obra Boltora (tŕň, nešťastie); spolu mali troch synov: Ódina, Viliho (vôľa) a Véa (svätyňa). Ódin bol najvýznamnejší, Vili a Vé boli len inými formami jeho ducha. Títo traja bohovia boli prvý Ásovia. Vyrastali ako ľudia a ako oni privádzali v manželstvách s bohyňami na svet svojich potomkov. Telo a duša u nich boli v dokonalej harmónii a boli najmocnejším pokolením bohov, ktorí síce vládli nebu a zemi, boli však obmedzení osudom, ktorý dokonale poznali iba norny. Spočiatku boli všetci germánsky bohovia označovaní za Ásov. Neskôr sa tak volali prevažne bohovia vojny a vlády, bohovia vojnovej kniežacej družiny, zatiaľ čo bohovia roľníctva patrili k inej rodine bohov, k Vanom, u nich bolo povolené manželstvo medzi súrodencami. Ásovia žili v Ásgardu ( hrad Ásov), Vanovia bývali vo Vanaheime, ktorého lokalizácia je nejasná.
V Ásgardu sa nachádzal chrám Gladsheim (žiarivý domov). V chráme Gladsheime sa nachádza tiež Valhalla (sieň padlých), Ódinove sídlo. V tomto sále, ktorý je vyzdobený oštepmi a štítmi a vybavený zlatými sedadlami pre bohov a trónom pre Ódina, sa zhromažďujú všetci hrdinovia, ktorí našli smrť na bitevnom poli. Valkýry, ktoré v službách Odinových určujú, kto v boji padne, vedú bojovníkov po ich smrti do Valhally, kde každý večer stolujú s Ódinom, jedia mäso kance Saehrímniho (morské zviera čierne ako sadze), aby obnovili svoje sily a pijú medovinu, ktorá je získavaná z vemena kozy Heidrún. Ódin doprevádzaný dvoma vlkmi Gerim (chtivý) a Frekim (žravý), pije víno. Mŕtvi, ktorí nezomreli na bitevnom poli, ale v dôsledku choroby alebo starobou – s výnimkou utopených, k sebe v sieti priťahuje Rán, žena boha mora Agiho (more) – pobývajú v Nifhele (tmavá Hel), v ríši bohyni Hel. Popisuje sa ako napoly čierna, napoly bledá, chmúrna a krutá. Kto raz vstúpi do jej ríše, už nikdy ju neopustí.